BRATISLAVA - Rezort školstva má pred sebou mnohé výzvy, s ktorými sa bude musieť vysporiadať. Ministerstvo prichádza so zmenou zákona a dokonca aj s novou pracovnou pozíciou na školách. Pre Topky sa vyjadrila samotná ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS), ktorá bližšie popísala, akým spôsobom sa bude školstvo v budúcnosti uberať.
VIDEO Rozhovor s ministerkou Martinou Lubyovou:
V súvislosti s tým, že zmeny sa v rezorte školstve prejavia až po niekoľkých rokoch, sa ministerka pozerá na rok 2019 aj z hľadiska viacerých zmien. "Čo sa týka cieľov na rok 2019, spomenula by som, že chceme presadiť nový zákon o odborných a pedagogických zamestnancoch. Taktiež sme zaviedli, že vychovávatelia, ktorí mali väčšie úväzky v porovnaní s učiteľmi, sa dočkajú toho, že im úväzky budú znížené z 27 na 25 hodín týždenne," uviedla pre Topky Lubyová.
Prioritou je aj vrchol pri zvyšovaní platov. "Chceme zavŕšiť zvyšovanie platov celoplošne, a to o 32 percent v období 3 rokov a 3 mesiacov, v tomto smere nás čaká ešte valorizácia o 10 percent od 1. januára 2019. Taktiež by sme radi dosiahli zmeny v oblasti celoživotného vzdelávania, lebo v tejto oblasti má Slovensko ešte veľké medzery. Cieľom je, aby systém bol pružnejší, pretože sami vidíme, že málokto z nás robí to, čo študoval a že tie profesie, ktoré sme študovali, za niekoľko rokov môžu zaniknúť," tvrdí ministerka s tým, že v rámci dlho sa meniaceho systému v oblasti školstva bol na 10 rokov schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania.
Zákon, ktorý prinesie zmenu
Na obzore je aj nový zákon z dielne rezortu školstva, ktorého prioritou je zmena nastavenia prostredia pre učiteľov. "My presadzujeme nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, čiže je to úplne nový zákon a ide o zásadnú zmenu, pretože tým nastavujeme po novom prostredie pre pedagógov a odborných zamestnancov. Napríklad robíme zákonné opatrenie na to, aby mohli mať zvýšenú ochranu pred rôznymi sociálno-patologickými prejavmi, ktorými sú v súčasnosti vystavení a na ktoré súčasná legislatíva nestačí. To sú rôzne prejavy patologického sa správania či už zo strany zákonných zástupcov detí a samotných žiakov, rôzne prejavy šikany a ďalšie, ktoré zatiaľ nie sú právne regulované a učitelia nemajú možnosť sa voči ním brániť," potvrdila ministerka.
Zmeny sa podľa šéfky rezortu dotknú aj vychovávateľov. "Znižujeme úväzky pre vychovávateľov, to je obrovská časť pracovníkov rezortu. Zrovnoprávňujeme ich s pedagógmi, lebo vychovávatelia mali predtým 60-minútové hodiny a pedagógovia 45-minútové hodiny. Vychovávatelia to chápu ako diskrimináciu, majú dlhšiu pracovnú zmenu, a im teda znižujeme úväzky o dve hodiny každý týždeň, čiže spolu zhruba o 8 až 10 hodín mesačne s tým, že sa im zachová odmena. Môžu sa tým pádom lepšie a kvalitnejšie venovať vychovávateľskej činnosti," vysvetlila Lubyová pre Topky.
Nové povolanie v školstve
V týchto dňoch však ministerstvo prichádza aj s ďalšou novinkou. V okresných školských zariadeniach nájdu po novom svoje miesto aj tzv. kariérni poradcovia. "Zavádzame novú pozíciu odborného zamestnanca - kariérového poradcu. To znamená, že v každom okrese bude kariérový poradca, ktorý sa tejto činnosti – orientácii a poradenstvu – bude venovať profesionálne a na plný úväzok. Bude zároveň aj poskytovať podporu tým učiteľom a pracovníkom, ktorí budú túto prácu robiť na úrovni škôl. Je to zásadná zmena v tom, že posunieme kariérové poradenstvo a docielime tým lepší výber pracovnej a vzdelávacej dráhy a lepšiu zamestnanosť absolventov. Bude teda menší nesúlad medzi tým, čo študenti študujú a tým, čo budú robiť. Budú schopní sa lepšie orientovať," dodala Lubyová s tým, že títo poradcovia sa budú povolaniu venovať na plný úväzok. Inštitút, v ktorom budú pôsobiť sa nazýva Centrum preventívno-psychologického poradenstva (CPPP).
Reakcia na kritiku zo strany SKU
Martina Lubyová neobišla ani kritiku zo strany Slovenskej komory učiteľov. "SKU bola prizvaná na rokovania k zákonu, ktoré trvali približne dva roky. Dokonca sme vyšli v ústrety požiadavkám odborárov a mnohých asociácií a predĺžili sme fázu rokovania predtým, než sme dali zákon do medzirezortného pripomienkového konania. Nikto sa teda nemôže sťažovať, že by tie jednania boli krátke alebo tajné. Bolo veľmi veľa stretnutí, zákon bol oznamovaný aj cez legislatívny mechanizmus Slov-Lex. Všetci mohli zákon pripomienkovať v priebehu niekoľkých kôl, kedy ich bolo možné podávať a zapracovávať," argumentuje Lubyová.
V tejto súvislosti dodala aj príhodu, v ktorej bola zainteresovaná aj strana SKU a aj samotné ministerstvo. "SKU minulý rok v júli, ešte v čase, keď prebiehali rokovania o zákone, organizovala protest pred ministerstvom školstva. Vtedy nám vyčítali, že tento zákon chystáme dlho, no paradoxne nám teraz vyčítajú, že sme ho nechystali vôbec. Vtedy som ich pozvala na rokovanie a poskytla som im priestor, aby mi vysvetlili, aké majú požiadavky. Dostala som však od nich odpoveď, že oni neprišli rokovať, ale protestovať a nereagovali ani na ďalšie pozvania. Zákon je už v súčasnosti v rukách poslancov parlamentu. Tento zákon je v prospech pedagogických a odborných zamestnancov, preto nie je zodpovedné teraz prísť s návrhom, aby sme ho stiahli," dodala šéfka rezortu školstva.
Dosiahnutie vrcholu zvyšovania platov
Objasnená bola aj téma zvyšovania platov, od ktorej sa prirodzene odvíjajú aj podmienky pre učiteľov v školstve. "Za obdobie troch rokov a troch mesiacov, od septembra 2016 po január 2020, sa učiteľom navýšia platy za sebou 6%, 6%, 10%, 10%. V súčte je to teda 32 %, no v realite je to ešte viac, lebo sa to navyšuje z vyššieho základu. Takže o viac ako tretinu sa nielen učiteľom, ale všetkým pracovníkom tohto rezortu sa navýšia platy, a to otvoreným spôsobom cez tarify a tabuľky, ktoré sú garantované a nie žiadnym ad hoc či jednorazovou výplatou. Má to obrovské rozpočtové dopady, ale práve vďaka tomu, že máme spomínaný národný program rozvoja na 10 rokov, ktorý bol schválený aj vládou, máme krytie na to, aby sme mohli počas nášho volebného obdobia garantovať všetky tieto navýšenia," vyjadrila sa ministerka a zvýraznila, že toto zvýšenie sa týka už aj spomínaných kariérnych poradcov, ktorí už pri nástupe do práce prídu k týmto zvýšeným platom.
Na stole je aj téma odchod mladých ľudí do zahraničia. Na túto problematiku má aj ministerstvo svoj pohľad. "Ja si myslím, že za týmito odchodmi je aj motivácia zažiť niečo nové, získať skúseností zo zahraničia, mladí ľudia chcú mať prehľad o situácii vo svete a nechcú zostať len doma. V tomto smere to nie je až taký zlý jav. Podstatné je skôr, aby sa nám po tej praxi v zahraničí vrátili. Nechceme im teda zabrániť odísť, no chceme docieliť ich návrat späť na Slovensko a zužitkovanie zahraničných skúseností u nás doma," myslí si ministerka, podľa ktorej však dochádza aj k ďalšiemu výraznému javu. "Do školstva sa dostávajú a hlásia ľudia, ktorí študovali niečo iné, ako pedagogiku a dorábajú si externe pedagogické vzdelanie. Školy, ktoré takéto vzdelanie poskytujú, majú nahustené vzdelávacie programy. Tento trend vidíme napríklad aj vo Fínsku. Hodnotíme to ako pozitívny jav," uzavrela Lubyová.
Ministerstvo vníma aj súčasné dianie vo svete a jeho dynamické tempo, na ktoré by malo reagovať aj samotné školstvo. "My to docieľujeme tým, že máme tzv. rámcovo-učebné plány, ktoré majú určitú flexibilitu. Existujú štátne vzdelávacie programy. Sú tam predpísané počty hodín, ktoré deti naozaj musia mať. Ide o dôležité predmety ako matematika, slovenský jazyk a tak ďalej. V oblasti rámcovo-učebných plánov ide už o určitú pružnosť. Tam si škola sama diktuje určitý počet hodín. Práve tu je priestor pre nové predmety. Deti sa nemusia všetky veci učiť tým, že memorujú, ale aj tým, že daný jav sami objavujú, popíšu ho a v rámci kolaborácie ho sami pripravia. To sú aj veci, ktoré sa testujú v určitých testoch OECD Pisa. Tam máme zatiaľ slabšie výsledky aj u dospelej populácie, pretože práve tieto mäkké zručnosti ešte nevieme poriadne uchopiť," myslí si ministerka.
Zmena v povinnej dochádzke
Ministerstvo má však v pláne aj ďalší nový zákon, ktorý sa dotkne povinnej dochádzky v oblasti materských škôl. "Je to predĺženie povinnej školskej dochádzky o rok z dolného konca na 11 rokov. Je to niečo, čo už bolo naplánované aj v rámci učiaceho sa Slovenska. Deti by povinne mali ešte rok predtým, ako nastúpia do školy, chodiť do škôlky. Tým by mali byť kvalitnejšie pripravené na proces vzdelávania v školách. Deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré však prichádzajú na štartovaciu čiaru vzdelávania až príchodom do školy, majú relatívne zlé výsledky, nevedia sa adaptovať a sú akoby hendikepovaní na začiatku svojej školskej dochádzky. Zlepšenie by malo prísť hlavne na prvom stupni, pretože keď je zlý štart, tento hendikep sa s ním tiahne celý čas," povedala ministerka a dodala, že tieto zmeny budú vykryté z verejných zdrojov a rodič bude mať navyše možnosť zostať s dieťaťom doma aj po dovŕšení piatich rokov a vzdelávať ho doma.
Ministerka reagovala aj na štatistiky OECD, podľa ktorých slovenskí učitelia nezarábajú najviac. "Platy zaostávajú viac v regionálnom školstve než vo vysokom. Toto zaostávanie je výsledkom 25-ročného vývoja po roku 1989, kedy sa rovnostárska platová štruktúra začala meniť a niektoré kategórie upadali. V tomto smere sa snažíme masívne intervenovať a zvyšovať platy. Radovo majú tieto percentuálne navýšenia dopad na štátny rozpočet 200 až 250 miliónov každý jeden rok. Máme ich však navýšené, garantované a rezervované na tieto účely. Plus máme v národnom programe rozvoja vyprojektovanú dráhu až do konca programu, čiže do konca roku 2027, kedy sme si dali za cieľ, aby sme dobehli priemer OECD, to znamená priemer najvyspelejších krajín sveta. Pokiaľ budú aj tí, ktorí prídu po nás, dodržiavať tento chodník zvyšovania, potom by sa tam učitelia určite mali dostať," informovala šéfka školského rezortu.
Pôžička ako grant
Medzi novinky sa zaradia aj tzv. stabilizačné pôžičky, ktoré navrhlo samotné ministerstvo. "Navrhol ich náš rezort s cieľom, aby sme zamedzili tomu, aby odchádzali mladí ľudia do zahraničia. Dali sme to formou zákona, pretože chceme, aby to bolo všeobecne platné, aby sa to dalo využiť pre všetky možné profesie, ktoré budú u nás nedostatkové. Prvou skupinou, na ktorú sa to bude aplikovať, budú zdravotníci, lebo v tejto oblasti máme zatiaľ najciteľnejší nedostatok. Ide teda o zdravotné sestry a ošetrovateľov. V zákone sme to zakotvili vo forme stabilizačnej pôžičky aj preto, že na jednej strane nemôžeme mladým ľuďom zakázať pracovať v zahraničí. Bolo by to aj diskriminačné a navyše v rozpore s princípom voľnej cirkulácie. Môžeme však s nimi na dobrovoľnej báze uzavrieť zmluvu a prispieť im pôžičkou na zvýšenie životného štandardu, pokiaľ študujú. Potom ak sa dobrovoľne rozhodnú, že budú ďalej pracovať na Slovensku v tej profesii, ktorú vyštudovali, postupne podľa počtu odpracovaných rokov im tá pôžička bude odpustená. Čiže z pôžičky sa stane grant alebo dar. Je to teda na dobrovoľnej báze," uzavrela ministerka.
