SAN FRANCISCO - Horší prehľad o aktuálnych udalostiach, značne nižšia miera polarizácie pri hodnotení spoločenských problémov a malé, ale významné zlepšenie celkového duševného rozpoloženia. I tak sa odrazila mesačná prestávka od používania Facebooku na účastníkoch prieskumu vedcov zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii. Zmena psychického stavu sa údajne prejavila ako u aktívnych, tak u pasívnych užívateľov.
Výskum tímu označil denník The New York Times (NYT) za doteraz najdôslednejší svojho druhu. Zúčastnilo sa ho viac ako 2500 osôb, pričom subjekty museli dovtedy na Facebooku tráviť aspoň pätnásť minút denne. Časť z nich po náhodnom výbere vytvorila kontrolnú skupinu, ostatní dostali 102 dolárov za to, aby pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu na štyri týždne prestali sociálnu sieť používať.
Autori štúdie priebežne ich správanie, ako aj členov kontrolnej skupiny, sledovali prostredníctvom viacerých kanálov vrátane sms správ, dotazníkov či dát o aktivite na Twitteri. Ukázalo sa, že ľudia priestor predtým venovaný Facebooku nezaplnili používaním inej sociálnej siete alebo aktivitou na internete všeobecne. Naopak, uvoľnený čas - v priemere asi hodinu denne - využili najrôznejšími "offline" činnosťami a trávili viac času s rodinou a priateľmi, ale tiež sledovaním televízie. Oproti osobám z kontrolnej skupiny Facebook používali o poznanie menej aj po ukončení experimentu.
"Deaktivácia spôsobila malé, ale významné zlepšenie v oblasti duševnej pohody, obzvlášť pri hodnotení vlastného pocitu šťastia, spokojnosti so životom, depresie a úzkosti," uvádzajú americkí vedci. Podotýkajú však, že celkový dopad na psychiku nebol tak markantný, ako naznačujú už skôr vykonané štúdie. Pozitívny dopad sa údajne týkal aktívnych aj pasívnych užívateľov. "Našli sme minimum dôkazov, ktoré by podporovali hypotézu nastolenú predošlými prácami, že Facebook môže byť lepší pre aktívnych užívateľov, teda napríklad tých, ktorí pravidelne komentujú obrázky a statusy svojich príbuzných a kamarátov, než aby sa sústredili len na svoje príspevky," znie ďalší zo záverov.
V neposlednom rade sa autori výskumu zamerali na prehľad účastníkov o aktuálnych udalostiach či ich politickú angažovanosť. Zistili, že facebookoví abstinenti boli menej informovaní, na pravdepodobnosť účasti vo voľbách ale zrejme pokus žiadny efekt nemal. Deaktivácia neznížila štatisticky významným spôsobom politickú polarizáciu v zmysle vnímania osôb s iným presvedčením či aktuálnych správ, výrazne ale poklesla polarizácia názorov na politické problémy. "Ťažko povedať, ako si toto máme vysvetľovať. Je možné, že keď ľudia vidia na Facebooku množstvo správ a politiky, polarizuje ich to. Ale keď potom na Facebooku nie sú, neznamená to nutne, že ušetrený čas využijú čítaním NYT," hovorí profesor Matthew Gentzkow.
Tínedžer napísal na Facebook, že sa teší zo 17. narodenín: Šok pre rodinu, o hodinu bol mŕtvy
Závery štúdie zdôrazňujú, že v debatách o úskaliach sociálnych médií by sa nemalo prehliadať mnoho iných prínosov pre užívateľov a fakt, že naplňujú hlboké a všeobecne rozšírené potreby. "Čo vidíte v tejto štúdii, je to, že vzostup sociálnych médií a najmä Facebooku je dvojsečná zbraň. Mali sme niekoľko rokov, keď Facebook nemohol urobiť chybu. Teraz za sebou máme niekoľko rokov, keď všetko, čo robí, je zle. Facebook je buď najlepšia vec, akú sme kedy mali, alebo ničí ľudstvo. Je to úplne rovnaké ako diskusia okolo nástupu televízie. Musíme začať chápať nuanciu toho, čo táto technológia vlastne so svetom robí," dodal Gentzkow.
Podľa Erika Brynjolfssona z Massachusettského technického inštitútu (MIT) odviedli Gentzkow a jeho tím skvelú prácu, pričom dokázali nájsť kauzálne súvislosti. "Toto je cesta, ako zodpovedať otázky tohto druhu," skonštatoval pre NYT.
