CARACAS - Venezuelský prezident Nicolás Maduro je pripravený rokovať s opozíciou za účasti medzinárodných sprostredkovateľov a podporil by aj vypísanie predčasných parlamentných volieb. Uviedol to v rozhovore pre agentúru RIA Novosti. Agentúra AP informovala, že vodca opozície Juan Guaidó, ktorý sa minulý týždeň vyhlásil za dočasného prezidenta, vyzval občanov, aby v stredu opäť protestovali. Za hlavu štátu Guaidóa uznali už zhruba dve desiatky krajín vrátane USA. Na strane Madura naopak stoja Rusi, ktorí sa obávajú, že peniaze, ktoré venezuelskej vláde požičali, viac neuvidia.
MIMORIADNA situácia vo Venezuele: VIDEO Ľudia v uliciach, hovorí sa o štátnom prevrate
Vo Venezuele sa 21. januára začali masové protesty proti súčasnému prezidentovi Madurovi. O dva dni neskôr, 23. januára, sa predseda Národného zhromaždenia Juan Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta. Spojené štáty, väčšina latinskoamerických krajín a napríklad aj Austrália, Kanada, Izrael, Guaidóa uznali za legitímnu hlavu štátu. Španielsko, Nemecko či Veľká Británia dali Madurovi ultimátum na slobodné voľby do nedele, inak uznajú jeho súpera. Medzi tými krajinami, ktoré podporujú Madura, je Rusko, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
O situácii v sobotu rokovala aj Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN), kde americký minister zahraničia Mike Pompeo vyzval všetky štáty, aby podporili venezuelský ľud a Juana Guaidóa. BR OSN však zatiaľ nenariadila žiadne kroky.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia obvinil USA, že sa pokúsili urobiť štátny prevrat vo Venezuele. Podľa neho krajina nepredstavuje hrozbu pre medzinárodný mier. "Jediné, čo predstavuje hrozbu pre mier vo svete, je nehanebné a agresívne správanie Spojených štátov a ich spojencov," dodal ruský diplomat.
Najvyšší súd zakázal Guaidóovi opustiť krajinu
Venezuelský najvyšší súd zakázal v utorok opozičnému lídrovi a samozvanému dočasnému prezidentovi Juanovi Guaidóovi odcestovať z krajiny a zmrazil mu bankové účty. Informovala o tom agentúra AFP.
Najvyšší súd, ktorý podporuje socialistického prezidenta Venezuely Nicolása Madura, rozhodol o uvedených opatreniach na základe žiadosti generálneho prokurátora. Generálny prokurátor Tarek William Saab svoju utorkovú žiadosť zdôvodnil vyšetrovaním bližšie nešpecifikovaných Guaidóových "protivládnych aktivít". Vyšetrovanie podľa neho súvisí s nepokojmi vyvolanými minulotýždňovým rozhodnutím tohto politika vyhlásiť sa za dočasného prezidenta Venezuely.
Na základe rozhodnutia venezuelského najvyššieho súdu nesmie Guaidó opustiť územie krajiny až do ukončenia predbežného vyšetrovania. Prokurátor Saab, rovnako ako najvyšší súd, stojí v súčasnej politickej kríze na strane prezidenta Madura. Guaidó je predsedom venezuelského parlamentu, Národného zhromaždenia, v ktorom má väčšinu protimadurovská opozícia.
Záhadné pristátie lietadla z Ruska
V Caracase pristál Boeing 777 ruskej spoločnosti Norwind bez pasažierov a s dvoma posádkami. Uviedol to argentínsky server Infobae. Na sociálnych sieťach vyvolala táto informácia špekulácie, že lietadlo priletelo pre členov venezuelskej vlády autoritárskeho prezidenta Nicolasa Madura a ich rodiny.
Podľa serveru Flight Radar 24 odletel boeing z letiska Vnukovo pri Moskve a na letisku Maiquetía pri Caracase pristál v pondelok večer miestneho času. Taktiež ruské opozičné noviny Novaja gazeta napísali, že lietadlo dorazilo bez pasažierov a s dvoma posádkami. Denník pripomenul, že spoločnosť Nordwind pravidelne do Venezuely nelieta, ale že tam bola dvakrát vlani v decembri.
Venezuelský novinár Rafael Poleo na twitteri uviedol, že lietadlo je možno pripravené evakuovať Madurovu vládu, ak sa terajšia politická kríza v krajine vyhrotí. Ruské noviny Novaja gazeta napísali, že boeing mohol byť poslaný pre Rusov pobývajúcich vo Venezuele. V závislosti na konfigurácii je Boeing 777 schopný prepraviť až 550 cestujúcich.
Venezuelský opozičný poslanec José Guerra na zasadnutí parlamentu v Caracase uviedol, že lietadlo má "odviezť najmenej 20 ton zlata do Ruska".
Blokovanie štátnych aktív
Spojené štáty sa snažia v posledných týždňoch zablokovať venezuelské štátne aktíva v krajinách, ktoré podporujú venezuelskú opozíciu, aby prispeli k Madurovmu pádu. Minulý týždeň sa objavila v médiách informácia, že na žiadosť USA odmietla Madurovej vláde vydať venezuelské zlato britská centrálna banka.
V pondelok Spojené štáty zmrazili všetky aktíva, ktoré má venezuelská štátna ropná spoločnosť PDVSA uložená v amerických bankách, čo je podľa amerického ministerstva financií asi sedem miliárd dolárov (cca 6,1 miliárd eur). Spojené štáty výslovne nezakázali nákup ropy z Venezuely, ale zmrazia financie z neho získané a disponovať s nimi bude môcť až iná vláda, zvolená v demokratických voľbách, nie tá Madurova.
Rusi môžu prísť o peniaze
Námestník ruského ministra financií Sergej Storčak vyhlásil, že záleží všetko na tom, ako sa zachová venezuelská armáda. Domnieva sa, že Venezuela bude mať teraz problém s úhradou svojho dlhu voči Rusku. Spláca ho dvakrát ročne a budúca splátka 100 miliónov dolárov (cca 87 miliónov eur) pripadá na marec. Storčak povedal, že Venezuela Rusku dlhuje tri miliardy dolárov. Do dnešných dní Venezuela ani jednu platbu nevynechala, pričom zatiaľ poslednú splatila 30. septembra.
Agentúra Reuters píše, že Rusko má vo Venezuele značné obchodné záujmy, ktoré zahŕňajú partnerstvá ruskej firmy Rosnefť s PDVSA.
"Budeme svoje záujmy brániť v rámci medzinárodného práva a použijeme všetky mechanizmy, ktoré máme k dispozícii," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Minister zahraničia Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že Moskva počíta "s ostatnými zodpovednými členmi medzinárodného spoločenstva a urobí všetko, čo je v jej moci, aby podporilo legitímnu vládu prezidenta Madura".
Súperi sa snažia dostať na svoju stranu armádu
Opozičný líder Juan Guaidó má síce podporu veľkej časti Venezuelčanov, no kľúčová je pre neho armáda. Preto v nedeľu popoludní opozícia začala rozdávať vojakom kópie textu zákona o amnestii pre tých, kto podporia návrat k demokracii. Zákon schválil minulý týždeň parlament.
Na armádu sa obrátil aj autoritársky prezident Nicolás Maduro, ktorý sa zúčastnil vojenskej prehliadky a stretol sa s vojakmi. Mnohí z venezuelských dôstojníkov podľa expertov váhajú s prechodom na druhú stranu, pretože sa cítia byť zaviazaní Madurovi. Ten im totiž po svojom nástupe do úradu v roku 2013 rozdelil rad funkcií vo vláde aj v štátnych podnikoch. Ďalších vojakov si zaviazal tým, že im dal na starosť prídelový systém (CLAP), ktorým vláda rozdáva potravinové balíčky. Vojaci a ich rodiny tak majú lepší prístup k potravinám, ktorých je v krajine nedostatok. Niektorí z nich to tiež využívajú k privyrobeniu si na čiernom trhu.
USA možno vyšlú vojakov
Úradujúci minister obrany USA Pat Shanahan nevylúčil vyslanie vojenských jednotiek Spojených štátov do Kolumbie alebo iných krajín regiónu v súvislosti s aktuálnou politickou krízou vo Venezuele. Informovala o tom agentúra AP.
Shanahan novinárom v utorok povedal, že s poradcom prezidenta pre národnú bezpečnosť Johnom Boltonom zatiaľ nehovoril o vyslaní vojakov do tejto juhoamerickej krajiny. Odmietol sa však vyjadriť k otázke, či o takomto pláne diskutoval s inými predstaviteľmi, alebo či takúto možnosť môže vylúčiť.
Bolton na pondelkovej tlačovej konferencii, na ktorej spolu s americkým ministrom financií Stevenom Mnuchinom oznamoval nové sankcie voči Venezuele, držal blok s rukou písanou poznámkou o vyslaní "5000 vojakov do Kolumbie".
Kolumbia má s Venezuelou spoločnú 2200 kilometrov dlhú hranicu a tiež podporuje Guaidóa. Biely dom v reakcii na žiadosť o vysvetlenie zápisu v Boltonovom poznámkovom bloku uviedol, že "ako prezident (Trump) povedal, v hre sú všetky možnosti" ohľadom Venezuely.
Maduro tvrdí, že Trump nariadil jeho vraždu
Nicolas Maduro v rozhovore pre agentúru RIA Novosti konštatoval, že "téma ozbrojených síl je veľmi citlivá pre ktorúkoľvek krajinu". Kritizoval v tejto súvislosti Spojené štáty, ktoré podľa neho "vyzývajú (venezuelských) vojakov, aby sa chopili zbraní", a odmietli ho uznať za najvyššieho veliteľa a prezidenta. Maduro vyhlásil, že situácia podobná tej, akú teraz prežíva Venezuela, v Latinskej Amerike ešte nikdy nebola - "napriek viac ako 100 prevratom v regióne v 20. storočí".
"Bez ohľadu na to, že všetky tieto prevraty pripravovalo a uskutočnilo americké impérium, Spojené štáty", ich predstavitelia "nikdy nevyzývali na prevrat" ako v prípade Venezuely, upozornil Maduro. Podľa neho je tento stav dôkazom toho, "v akej zúfalej situácii sa Biely dom ocitol".
Maduro tiež v rozhovore vyhlásil, že americký prezident Donald Trump nariadil kolumbijskej vláde, aby ho zavraždila. "Ak sa mi jedného dňa niečo stane", budú za to zodpovední Donald Trump a kolumbijský prezident Iván Duque, povedal Maduro, pričom však dodal, že je "v dobrých rukách". "Som chránený. Máme dobrý systém obrany a máme aj oveľa silnejšiu ochranu - ochranu od Boha, ktorý mi dožičí dlhý život," vysvetlil.
Maduro sa súčasne odmietol vyjadriť k dohadom, že súčasťou jeho ochranky je aj ruská súkromná bezpečnostná služba. "Nemám k tomu komentár. No comment," uviedol. K týmto špekuláciám sa v utorok vyjadril aj námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, keď pre agentúru RIA Novosti povedal, že mediálne správy o ruských "žoldnieroch" vo Venezuele sú "opovrhnutiahodné, nedôveryhodné a nemajú nič spoločné s politikou" Ruska. Dodal, že tieto správy boli už dávno dementované.
Agentúra Reuters predtým s odvolaním sa na anonymné zdroje a kozáckeho atamana Jevgenija Šabajeva informovala, že zamestnanci ruskej "súkromnej vojenskej spoločnosti" odcestovali do Venezuely, aby podporili prezidenta Nicolása Madura. Ruský veľvyslanec v Caracase Vladimir Zajemskij to v rozhovore pre RIA Novosti poprel a túto informáciu označil za "ďalšiu (novinársku) kačicu".
