PRAHA - Vôbec to nemala ľahké! Česká herečka Věra Galatíková sa stala štvrtou manželkou kolegu Ladislava Freja, známeho z Nemocnice na okraji mesta. Jej muž sa však často zapozeral aj do iných žien. Na sklonku života umelkyňu potrápila ešte aj rakovina.
Věra Galatíková sa narodila 19. augusta 1938 v rodine, ktorá milovala divadlo, jej mama bola ochotníckou herečkou. Rodičia jej však odporúčali študovať niečo praktické. Krátky čas strávila učením češtiny, no potom sa rozhodla vyštudovať herectvo. Objavila sa v mnohých televíznych filmoch a seriáloch, za všetky spomeňme My všichni školou povinní, kde stvárnila riaditeľku školy.
Jej osudovou láskou sa stal herecký kolega Ladislav Frej, známy ako mladší doktor Sova z Nemocnice na okraji mesta. Prvý raz sa stretli už počas prijímacích skúšok na vysokú školu, no ako uvádza český Blesk, o tri roky mladší Frej ju vtedy nezaujal. Iskra preskočila až neskôr v divadle.
Herec mal vtedy za sebou už tri manželstvá a tak sa do ďalšieho nehrnul. Syn aj dcéra sa im narodili ešte pred svadbou. Hoci spolu vydržali 36 rokov, ich vzťah nebol bezchybný. Frej mal totiž záľubu v ženách. Po herečkinej smrti to dokonca sám verejne priznal. „So ženou Věrou sme chodili do reštaurácie, kde obsluhovala Gábinka, moja súčasná priateľka. Pozeral som sa po nej,” uviedol pred tromi rokmi s tým, že do piatej svadby sa určite hrnúť nebude.
Věra Galatíková zomrela 21. 12. 2007. Približne päť rokov predtým sa táto silná fajčiarka dozvedela, že má rakovinu pľúc. S cigaretami sekla a podrobila sa liečbe. Zdalo sa, že boj vyhrala. Po dvoch rokoch sa však zákerné ochorenie vrátilo.
Vtedy herečka už odmietla podstúpiť chemoterapiu. Vyjadrila sa, že nechce posledné chvíle života stráviť s hlavou nad záchodovou misou. Rok a pol pred smrťou nahrala pre svojho manžela slová na rozlúčku:
„Ahoj, Láďo, sedím tu vo chvíli zvláštneho pokoja. Mám čas spytovať život, chyby. Vidím, čo všetko bolo zbytočné, ale tiež krásne. Náš vzťah vybuchol veľmi intenzívne a mohol odznieť ako toľko iných. Neodznel a ja som verila, že investujem do lásky, ktorá bude stáť za to.
Nechcela som sa vydávať, lenže prišla tvoja veta: Muselko, prosím ťa, nájdi krstné listy, budeme sa brať. Mali sme spolu už dve deti, ty za sebou nejaké manželstvá, ale rozhodol si, že pôjdeme vo svadobnom: Musíš si dať ušiť krásne šaty, lebo ty si sa ešte nevydávala. Dojal si ma. Kristýnka má tie šaty dodnes.
Dali sme si kus šťastného života. Neviem, čím si za to šťastie zaplatil ty. Snáď trápením nad sebou samým. Ja neznesiteľnou odžitou bolesťou. Ale deti ma potrebovali. Musela som sa vzchopiť a jedného dňa som sa prebudila a zúfalé trápenie, tlak na hrudi, nechuť prebudiť sa do nového dňa bola preč.
Viem, že sa to stáva väčšine ľudí, ale ja som to istý čas nezvládala. Zradil ma cit. Tiež viem, že si ma mal vždy rád, ale boli chvíle, keď ti to nestačilo. Pochopila som, že naša láska je môj údel. Vždy sme sa veľa rozprávali, okrem vyhrotených chvíľ, keď sme boli ako dvaja cudzinci. A pri starnutí sme si povedali, že ani jeden z nás tu nechce zostať, keby ten druhý nebol.
Nemôžem ti popísať, ako si vyzeral, keď ti profesor povedal: Buďte na ňu dobrý, rakovina je choroba duše. Ľutovala som viac teba a deti, než by som trúchlila nad svojou konečnosťou. Zomkli sme sa k sebe, pomáhaš deťom zo všetkých síl a pánboh nám doprial dožiť sa nádielky. Máme vnúča a na ceste je druhé.
Odmietla som chemoterapie, pretože si chcem predĺžiť zmysluplný život. Chcem sa s vami rozprávať, chcem sa vrátiť z premiéry našej dcéry a počuť tvoje šťastné: Ty tak dobre vyzeráš, ja mám pocit, že ti nič nemôže byť. Mám o teba trochu strach, keď prídeš domov a ja tu nebudem. Prežívame teraz spolu veľmi krásne obdobie. Čisté a silné, jedno z najkrajších v našom živote. Nedá sa už robiť nič. Som pripravená, pokojná a zamilovaná do svojej rodiny. Tvoja Věra
