STANFORD - Historička Adrienne Mayorová vo svojej knihe Gods and Robots potvrdzuje, že sexuálne roboty nie sú iba bláznivým vynálezom modernej doby. Už starovekí Gréci s obľubou využívali na uspokojenie svojich najtajnejších sexuálnych túžob nahé sochy, ktoré autorka knihy označuje za predchodkyne súčasných robotických mileniek.
Mayorová zo Stanfordovej univerzity vo svojej knihe rozoberá zaujímavý výskum zameraný na utajovaný svet starovekých Grékov. Narazila pritom na mnohé pikantné príbehy, v ktorých muži opisovali sexuálne hrátky so sochami a snívali o tom, že ožívajú. "Niektorí muži si vypestovali až nezdravú žiadostivosť po nahých sochách, ktoré obliekali, zasypávali ich darčekmi, šperkami, kúpali ich a mali s nimi sex," píše doktorka.
Sochy antických Grékov teda môžeme oprávnene označiť za predchodkyne dnešných robotických mileniek, o ktorých snívali v Stredomorí už pred 2500 rokmi a premýšľali nad tým, ako ich zdokonaliť. A hoci v tom období neexistovalo technické "know how", už vtedy dokázali predvídať éru robotov slúžiacich na sex.
Historička uviedla, že takéto zvláštne "zväzky" vznikali v čase, keď nielen grécke, ale aj rímske sochárske umenie dosiahlo vysoký stupeň realizmu a idealizovanej krásy, ktorej jednoducho niektorí muži neodolali a až príliš sa do nej vcítili. "V bájke o Pygmaliónovi bola sochárova slonovinová socha vytvorená na sex," hovorí Mayorová a spresňuje, že po jeho modlitbe k bohyni lásky Afrodite sa táto milovaná socha mení na reálnu ženu. Sochy po tomto modlení v očiach mužov ožívali. Toto všetko je porovnateľné s milostnými dobrodružstvami s dnešnými neživými objektmi, o ktorých kritici toľko diskutujú a poukazujú najmä na etické otázky. Odborníčka dodala, že príbeh Pygmalióna je síce v dnešnej dobe prezentovaný ako romantická love story, ale zároveň je aj dôkazom o existencii jednej z prvých ženských umelých sexuálnych partneriek v západnej histórii.
