BRATISLAVA - Zdá sa, že stretnutie Roberta Fica a Miroslava Lajčáka bolo naozaj búrlivé. O stretnutí informoval včera pred rokovaním vlády aj Miroslav Lajčák. Fico následne zverejnil na sociálnej sieti video, v ktorom sa ostro ohradil voči globálnemu paktu o migrácii. Minister zahraničných vecí potom avizoval, že v prípade, ak Slovensko pakt neprijme, odstúpi z postu ministra. Podľa našich informácií však Lajčák v prípade ďalších tlakov pohrozil aj odchodom zo Smeru.
Pred včerajším rokovaním vlády minister zahraničných vecí uviedol, že sa stretol s Robertom Ficom. Poslanec následne zverejnil video na Facebooku, kde sa ostro ohradil voči globálnemu paktu OSN o migrácii. Podľa neho nie je v súlade s národnou migračnou politikou SR a je preto pre vládnu stranu Smer neakceptovateľný. Lajčák však podľa našich informácií okrem demisie Ficovi pohrozil aj odchodom zo strany.
Lajčák hrozí odchodom zo Smeru
Podľa našich informácií však na stretnutí padli oveľa vážnejšie slová, ako len avizovaná demisia, ktorú by Lajčák v prípade neprijatia paktu zvážil. O Lajčákovi sa ako o „vytúženom“ kandidátovi Smeru hovorí už dlho. Podľa viacerých poslancov strany by bol najvhodnejším kandidátom, čo potvrdil aj najnovší prieskum. Minister však na každú otazku o jeho kandidatúre odpovedal riadne nie.
Práve Lajčákova kandidatúra bola takisto predmetom ich stretnutia. Lajčák však opätovne kandidatúru odmietol aj preto, že Fico ho skritizoval za globálny pakt. Smer má údajne k dispozícii prieskumy, podľa ktorých prijatie paktu poškodí strane. Dobre informovaný zdroj pre Topky uviedol, že kandidatúru na prezidenta odmietol a na stretnututí s Ficom povedal, že ak na neho budú tlačiť aj naďalej, rezignuje, opustí stranu Smer a do parlamentu sa vráti ako nezávislý poslanec. Z vládnej koalície, a zároveň zo svojich strán, odišli v posledných mesiacoch dvaja poslanci - Marek Maďarič zo Smeru a Lucia Žitňanská z Mosta.
Utečenci rozhádali Smer: Konflikt medzi Lajčákom a Ficom, sú za tým prezidentské voľby?
Podľa politológa berie Lajčák túto tému mimoriadne osobne a zrejme aj očakáva, že ho vláda podporí. „V opačnom prípade tak vláda vlastne spochybňuje jeho ročné predsedníctvo VZ OSN. Lajčákovi, ale musí byť jasné, že Smer to nerobí ani tak kvôli vlastnému presvedčeniu. Smer len pragmaticky reaguje na to hysterické šialenstvo, ktoré sa v mnohých Slovákoch prebúdza, keď sa začne diskutovať o medzinárodnej migrácii,“ uviedol pre Topky politológ Radoslav Štefančík.
Stráca vláda pohodlnú väčšinu?
Smer považoval problematiku okolo globálneho paktu za zradu, keďže Lajčákovi ako strana vytvorili podmienky. Pokiaľ by sa tento scenár zrealizoval, vládna koalícia by stratila pohodlnú nadpolovičnú väčšinu poslancov a spolu by ich mala 75, čo by im mohlo spôsobiť problém v druhej polovici ich vládneho obdobia. V tomto prípade by nebolo vylúčené ani hlasovanie o dôvere vláde a prípadné predčasné voľby. S viac-menej stálou podporou troch nezávislých poslancov - Rastislav Holúbek, Martina Šimkovičová a Peter Marček.
Problém by zrejme mohol nastať aj pri voľbe ústavných sudcov. Keďže návrh na zmenu voľby sudcov neprešiel, budú sa voliť po starom. Na voľbu ústavných sudcov je potrebná nadpolovičná väčšina, najmenej však 39. Podľa Štefančíka je skôr prekážka v prezidentovi. „Ak sa vládne strany dohodnú so skupinou okolo poslanca Marčeka, problém určite nebude. V tomto prípade nie je prekážka v parlamente, ale skôr v prezidentovi, keďže prezident bude vyberať z dvoch kandidátov navrhnutých parlamentom. A určite sa nebude rozhodovať podľa toho, kto bude slúžiť vernejšie Smeru a jeho záujmom,“ povedal politológ.
Ďalšou často skloňovanou verziou sú predčasné voľby. Tie však nie sú podľa Štefančíka možnosťou. „Určite nie, netreba totiž zabúdať, že vládu v tichosti ešte podporuje skupina okolo poslanca Marčeka. Správnou motiváciou ho poslanec Fico bude určite vedieť presvedčiť, aby podpora vlády bola ešte jasnejšia, než doteraz,“ myslí si Štefančík.
Nejde o pakt, ale o zvyšovanie preferencií
Lajčák včera priznal, že v Smere prebiehajú politické boje. Rovnako otvorene hovoril aj o spore s poslancom Robertom Ficom. Podľa jeho slov si ich stretnutie interpretoval inak, ako ho odprezentoval na sociálnej sieti Fico. Podľa Lajčáka nejde o pakt, ale o zvyšovanie preferencií. Vyjadril aj prekvapenie nad tým, že ho stále preferujú ako prezidentského kandidáta.
Podľa politológa nemôže správanie Lajčáka nikoho prekvapiť. „Globálny pakt o migrácii vznikol na pôde OSN v období, kedy Valnému zhromaždeniu OSN predsedal práve slovenský šéf diplomacie. Tento dokument je tak ako keby jeho dieťaťom a on ako hrdý otec sa k svojmu potomstvu prirodzene hlási. Miroslav Lajčák sa navyše vždy prezentoval skôr ako diplomat než politik, takže tento spôsob komunikácie nemôže nikoho prekvapiť,“ uviedol.
Proti paktu sa ohradili aj strany SaS, Sme rodina i vládna SNS. Andrej Danko včera vyzval je pre SNS neakceptovateľný a národniari žiadajú, aby sa nikto fyzicky nezúčastnil na rokovaní v Marrákeši. Pripomenul, že SNS navrhuje uznesenie, podľa ktorého by vláda mala zaujať nesúhlasné stanovisko k paktu.
Kisku konflikt znepokojil, vláda postoj nemení
Prezident Andrej Kiska je znepojený konfliktom vo vláde Petra Pellegriniho a hroziacou demisiou ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a očakáva, že osobné spory si v koalícii vyriešia tak, že Slovensko zostane dôveryhodným partnerom v očiach svojich spojencov.
Na margo ministrovho postoja premiér Peter Pellegrini poznamenal, že si váži ľudí, ktorí majú osobnú integritu a nemenia svoj názor podľa toho, čo je populárne. Podľa jeho slov teda Lajčáka nejakým spôsobom nediskvalifikuje. „Naopak, je mi to sympatické,“ konštatoval predseda vlády s tým, že ide o vlastnosť, ktorú by mal mať budúci prezident SR. Vláda je však podľa neho naďalej proti paktu.
Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky. Proti paktu sa ohradilo niekoľko krajín vrátane Austrálie, Českej republiky, Maďarska, Spojených štátov, Poľska či Rakúska.
