Pondelok23. december 2024, meniny má Nadežda, Naďa, zajtra Adam, Eva

Politici o Martinskej deklarácii: Pred 100 rokmi sa začala nová etapa našich dejín

Kladenie vencov k soche generála Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti osláv 100. výročia vzniku Československej republiky Zobraziť galériu (5)
Kladenie vencov k soche generála Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti osláv 100. výročia vzniku Československej republiky (Zdroj: SITA/Braňo Bibel)

BRATISLAVA - Martinskú deklaráciu si hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) váži ako konštitučný akt slovenskej politickej reprezentácie, ktorým sa deklaranti rozhodli pre odchod zo zväzku uhorskej koruny a uzavretie štátneho zväzku s obyvateľmi Čiech, Moravy a Sliezka v podobe Československa. Uviedol to poslanec Národnej rady SR za hnutie OĽaNO Ján Budaj.

„Martinskou deklaráciou sa po slede československých dohôd v zahraničí dosiahla zhoda aj doma, vo vtedajšom Hornom Uhorsku. Zlomovým momentom tu bolo stanovisko reprezentácie katolíckeho prostredia, keďže v protestantskom slovenskom prostredí bola československá vízia národnej budúcnosti prijímaná už dlhšie,“ uviedol Budaj, podľa ktorého deklaranti urobili v Martine krok, ktorý predurčil naše spolužitie s obyvateľmi tzv. historických zemí. Ďalej dodal, že na jeho pozadí sa začala tvoriť demokratická slovenská politika, vytvárajúca odvtedy kontúry budúcej Slovenskej republiky. „Vznik Československej republiky by mal byť považovaný za začiatok modernej politickej identity Slovenska a mal by byť označený za štátny sviatok, oslavovaný nie iba jednorázovo, ale každoročne,“ dodal Budaj.

Ján Budaj
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: SITA/Branislav Bibel)

Hnutie Sme rodina – Boris Kollár je presvedčené, že vznik ČSR bol jedným z najdôležitejších míľnikov v našej spoločnej histórii. „Martinská deklarácia bola jedným z najdôležitejších pilierov vzniku samostatného Československa a taktiež vznik SNR bol dôležitým krokom dopredu pre náš slovenský národ,“ uvádza hnutie Borisa Kollára vo svojom stanovisku s tým, že súhlasia, aby bol 30. október štátnym sviatkom.

Nadradenie Martinskej deklarácie nad oficiálny vznik republiky Klus nepovažuje za správne

Deklarácia slovenského národa z 30. októbra 2018, a teda tzv. Martinská deklarácia, je nepochybne dôležitou udalosťou slovenských dejín. Uviedol to poslanec NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Martin Klus s tým, že oficiálne sme sa ňou zriekli štátneho zväzku s Uhorskom a vstúpili do zväzku v rámci Československej republiky. „Tá ale bola vyhlásená už dva dni predtým v Prahe, preto nadradenie tejto udalosti oficiálnemu vzniku republiky nepovažujem za správne. A už tobôž nie, pokiaľ sa tak deje prostredníctvom jednorázového štátneho sviatku. Je nedôstojné, že si jednu z najdôležitejších udalostí histórie Slovenského národa, akým vznik 1. ČSR nepochybne bol, oficiálne a trvalo v rovnakom termíne nepripomíname s priateľmi v Českej republike. Vypovedá to o malosti, či historickej neznalosti tých, ktorí o tom nedávno rozhodli,“ vyhlásil Klus.

Martin Klus
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: SITA/Diana Černáková)

NR SR v septembri schválila návrh vlády na zavedenie jednorazového štátneho sviatku. V roku 2018 si tak pripomíname sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine, ktorou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a k vzniku samostatného československého štátu. Pri tejto príležitosti vláda navrhla, aby bol 30. október ako deň výročia Deklarácie slovenského národa v roku 2018 štátnym sviatkom.

Návrh kritizoval opozičný poslanec Ondrej Dostál. Podľa neho deklarácia nesymbolizuje vznik ČSR. „Tým dňom, ktorý ho symbolizuje a tiež jej humanistickú tradíciu, Tomáša Garriguea Masaryka a Milana Rastislava Štefánika, je 28 október,“ vyhlásil Dostál s tým, že 30. október nie je vlastne ani štátnym sviatkom, ale čudom, ktorý sa nazýva štátnym sviatkom.

Saková vyzdvihla slovenských politikov, ktorí sa pred 100 rokmi zišli v Martine

Slovensko je dnes suverénna a bezpečná krajina, ktorá má so svojimi susedmi nadštandardné priateľské vzťahy, ktoré sa prejavujú napríklad aj spoluprácou krajín v rámci V4. Pri príležitosti dnešného 100. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa to uviedla ministerka vnútra Denisa Saková. „Bola to však dlhá cesta a poďakovanie okrem iných patrí aj tým slovenským politikom, ktorí sa pred sto rokmi zišli v Martine. Buďme hrdí na našu krásnu krajinu a vážme si ju,“ dodala.

Pred sto rokmi sa stretli poprední slovenskí národovci a politici v Martine v roku 1918, kde jednohlasne prijali Deklaráciu slovenského národa. Slováci sa tak definitívne rozišli s Uhorskom a začala sa nová etapa našich dejín, ktorá postupne vyvrcholila až vznikom samostatného štátu. Stanovisko ministerky poskytol Jaroslav Taldík z tlačového oddelenia ministerstva vnútra.

Denisa Saková
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: SITA/Branislav Bibel)

KDH považuje 30. október za významný deň slovenského národa

Deň, kedy sa stretli poprední slovenskí národovci a politici v Martine v roku 1918, kde jednohlasne prijali Deklaráciu slovenského národa považuje Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) za významný deň slovenského národa. „Touto deklaráciou sa prihlásili k samourčovaciemu právu Čechov a Slovákov, čím jasne vyjadrili požiadavku vytvorenia spoločného štátu a nadviazali tak na udalosti z 28. októbra v Prahe. Aj to bol jeden zo znakov jasnej politickej vyspelosti našich predstaviteľov,“ píše sa v stanovisku KDH, ktoré poskytol hovorca hnutia Stano Župa.

Kresťanskí demokrati si s úctou a s radosťou pripomínajú udalosti i statočných ľudí, ktorí boli pri vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. „Vtedajšiu situáciu najlepšie pomenoval Andrej Hlinka, keď sa vyjadril, že tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo, treba sa rozísť, sme za jednotu s bratmi Čechmi. Pre Slovákov to bolo po ťažkých maďarizačných rokoch značné uvoľnenie a krok vpred,“ uviedlo KDH.

Predseda KDH Alojz Hlina.
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: TASR/Oliver Ondráš)

Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelandská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 30. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Vláda USA uznala 3. septembra 1918 Národnú radu česko-slovenskú za československú vládu a pripojila sa tak k predchádzajúcemu francúzskemu (29. júna) a britskému (9. augusta) diplomatickému uznaniu. Následne 18. októbra 1918 bola podpísaná Washingtonská deklarácia, ktorú vypracovala dočasná československá vláda ako vyhlásenie československej samostatnosti. Rakúsko-uhorská vláda odoslala 27. októbra 1918 vláde USA nótu, v ktorej oznámila, že prijíma mierové podmienky, čo znamenalo zánik habsburskej monarchie.

Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu v Prahe 28. októbra 1918 a delegácia Národného výboru začala v Ženeve rokovanie o vytvorení a podobe československého štátu. Nezávisle od týchto udalostí sa už nasledujúci deň v budove banky Tatra v Turčianskom Svätom Martine stretlo vyše 200 slovenských národných a politických činiteľov z celého Slovenska. Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu - Československej republike. Tzv. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.

Následne 14. novembra 1918 sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, vyhlásenie republiky a voľba prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Národné zhromaždenie prijalo Ústavu ČSR, ktorá vyhlásila Československo za demokratickú republiku, ktorej hlavou je volený prezident. Prvá republika trvala do Mníchovskej dohody v roku 1938.

Viac o téme: MartinČeskoslovenskoMartinská deklarácia
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu