BRATISLAVA Je to presne sto rokov, kedy o 11. hodine utíchli výstrely nad zákopmi Prvej svetovej vojny. Nemecké cisárstvo kapitulovalo 11.11.1918 a obrovský vojenský konflikt, známy vtedy Veľká vojna sa skončil. Formálne sa vojna skončila podpísaním mierových dohôd na Parížskych predmestiach v rokoch 1919 – 1920. Prvá svetová vojna zmenila celý svet a zasiahla aj územie dnešného Slovenska.
Zámienkou na začatie Prvej svetovej vojny bol atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, ktorého zastrelil Gavrilo Princip v Sarajeve 28.júna 1914. Skutočnou príčinou vzniku Veľkej vojny bola ekonomická, politická a územná rivalita medzi Európskymi mocnosťami. Základné príčiny ozbrojeného konfliktu z rokov 1914 – 1918 môžeme zhrnúť do troch slov – strach, hlad a pýcha. Vojna sa začala 28.júla 1914.
Kto bojoval a proti komu
Proti sebe stáli štáty Centrálnym mocností (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, neskôr aj Turecko a Bulharsko) a štáty Dohody (Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, neskôr aj Taliansko, Japonsko a USA a iné). Dohoda po mnohých útrapách nakoniec konflikt vyhrala. Každá zo strán vyhlasovala, že konflikt vyhrá do Vianoc roku 1914. Nikto netušil, že vojna potrvá 4 roky a vyžiada obrovské ľudské a materiálne škody. A taktiež nikto netušil, že Veľká vojna vyvolá obrovské politické zmeny.
Ťažisko bojov sa nachádzalo na Západnom fronte (severovýchodné Francúzsko a priľahlé územie Belgicka), ale bojovalo sa aj vo východnej Európe, v Ázii, v Afrike aj Oceánií. Bojovalo sa na mori a aj vo vzduchu.
Celkový počet mobilizovaných vojakov všetkými štátmi bol 65 miliónov. Straty na životoch boli ohromujúce, takmer 10 miliónov vojakov prišlo o život a 20 miliónov bolo zranených, mnohí boli do smrti zmrzačení. Zahynulo aj 7 miliónov civilistov. Po vojne sa prehnala ľudstvom Španielska chrípka, ktorá zabila desiatky miliónov vojnou oslabených ľudí. V porazenom Nemecku sa objavil hospodársky úpadok a následný hladomor.
Technické novinky na fronte
Počas Prvej svetovej vojny sa objavili nové a smrteľné zbrane. Pred vojnou bolo letectvo ešte v plienkach a na konci vojny boli bežné letecké súboje medzi stíhačmi aj letecké bombardovanie. Na bojisku sa prvý krát objavili tanky a začali vytláčať dovtedy používané kone. Prvýkrát bol na nepriateľa vypustený bojový plyn a pechota začala útočiť plameňometom. Lode začala ohrozovať a ponárať nová zbraň - vojenská ponorka.
Politický systém sa zrútil
Vojna spôsobila nevídané politické otrasy. Monarchia padla v najskôr v Rusku, potom v Nemecku a Turecku, Rakúsko-Uhorská monarchia sa rozpadla úplne. Vzniklo množstvo nových štátov v strednej a východnej Európe po porážke Centrálnych mocností a kolapse cárskeho Ruska. Boli to napríklad Česko-Slovensko, Poľsko, Juhoslávia, Sovietsky zväz, nezávislosť získali aj Fínsko a Pobaltské štáty. Ukrajina vyhlásila taktiež samostatnosť, ale nepodarilo sa ju zachovať. Maďarsko, Nemecko a Rakúsko boli územne oklieštené a stratili svoj mocenský vplyv. Turecko stratilo obrovské územia na úkor Veľkej Británie a Francúzska. Víťazné štáty zväčšili svoj vplyv aj koloniálne panstvo a USA sa začala rysovať ako nová veľmoc.
Napriek formálnemu koncu sa neprestalo bojovať vo východnej a strednej Európe. Česko-Slovensko malo hraničné spory s Poľskom a bojovalo s Maďarskom o dnešné Slovensko. Poľsko a Rusko bojovalo o vplyv vo východnej Európe. Občianska vojna v Rusku trvala do roku 1922 a skončila víťazstvom Boľševikov.
Veľká vojna a Slovensko
Vojna sa výrazne dotkla aj územia Slovenska ako súčasti vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Slováci, ktorí tu žili, boli povolaní do Rakúsko-Uhorskej armády v počte 400 – 450 000. Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených. Bojovali najmä na východnom fronte proti Rusku, kde boli najväčšie straty. Slováci boli nasadení aj na Talianskom a Srbskom fronte. Mnoho Slovákov zajatých Dohodovými mocnosťami sa neskôr pridalo do Česko-slovenských légií, aby bojovali za vznik samostatného Česko-Slovenska. Slováci žijúci v zahraničí pred vojnou sa pridávali ako dobrovoľníci k légiám alebo k armádam štátov, kde práve žili, napríklad USA.
Veľká vojna sa dotkla priamo územia Slovenska na začiatku vojny, kedy Rakúsko-Uhorská armáda čelila veľkému tlaku Ruskej armády a boje na východnom fronte v roku 1914 sa odohrávali na východnom Slovensku. V roku 1915 sa podarilo ruské vojská z územia Rakúsko-Uhorska vytlačiť.
Ďalšie boje na území Slovenska prebiehali po vzniku Česko-slovenskej republiky. Maďarské vojská odmietli rešpektovať pričlenenie Slovenska k novému štátu a nové hranice bolo treba vojensky zabezpečiť. Hranica sa stabilizovala až v lete 1919.
Priamym dôsledkom konca Prvej svetovej vojny bol vznik národných štátov v strednej a východnej Európe, ktoré umožnili malým národom mať vlastný štát a samostatne rozhodovať o svojich záležitostiach. Na strane druhej, porážka Nemecka a následná ekonomická kríza vytvorili podmienky pre nárast extrémizmu v nielen v Nemecku, čo viedlo k rozpútaniu Druhej svetovej vojny.
Prímerie a kapitulácia
Rokovanie o prímerí sa začalo už 8.novembra 1918, na druhý deň nemecký cisár Wilhelm abdikoval. Kapitulácia Nemecka bola podpísaná 11.11.1918 o 5. hodine ráno a pokoj zbraní na západnom fronte nastal o 11.hodine. Za Nemeckú stranu podpísal poslanec Mathias Erzberger a za francúzsku maršal Ferdinand Foch. Podpísanie prímeria znamenalo faktickú kapituláciu Nemecka. Nemecké vojská v tom čase už na fronte ustupovali a hlavné velenie bolo v rozklade. Na tento deň pripadá sviatok, ktorý sa v Európe oslavuje ako Deň prímeria, v Kanade ako Deň pamiatky a v USA od roku 1954 ako Deň veteránov. Jeho symbolom je vlčí mak.
