BRATISLAVA - Lesoochranárske zoskupenie VLK chce zablokovať ťažbu dreva v prírodných rezerváciách, v ktorých platí 5. stupeň ochrany. Juraj Lukáč (náčelník LZ VLK) o tom informoval v utorok na facebookovom účte neziskovej organizácie. Článok je aktualizovaný o stanovisko štátneho podniku Lesy SR.
Ochranárske hnutie pod taktovkou Juraja Lukáča zverejnilo vyjadrenie, v ktorom deklarujú svoj nesúhlas s udelením výnimky na ťažbu dreva v prírodných rezerváciách s najprísnejším stupňom ochrany. Ide o PR Jasenovská bučina a Čertova dolina. „Je poburujúce, že tieto zo zákona najprísnejšie chránené územia musíme my, ako občania tejto krajiny, neustále pred ťažbármi brániť,“ zdôraznil náčelník LZ VLK.
Žiadateľom o výnimku na ťažbu je štátny podnik Lesy SR, ktorý v PR Čertova dolina plánuje vyťažiť 1 900 metrov kubických dreva.
„Z hľadiska zachovania bezzásahového režimu, zabezpečenia kontinuálneho prirodzeného vývoja ekosystému a ochrany prirodzených procesov nie je potrebné a ani žiadúce požadovanú výnimku udeliť,“ píše LZ VLK vo svojom oficiálnom vyjadrení nesúhlasu.
Čítajte aj: Z pohľadu na národný park mrazí: Na mape vyzerá ako rúbanisko, zarážajúce tvrdenie ochranárov
„Došlo drevo v hospodárskych lesoch, tak začal útok na naše najprísnejšie rezervácie. Plánovaná ťažba sa už blíži k pol miliónu kubíkov dreva. Zastavíme ich. Spolu,“ vyzýva Lukáč s tým, napriek tomu, že 5. stupeň ochrany ťažbu dreva zakazuje, sú tieto územia neustále vystavované snahám ťažiť aj v nich. „Od zajtra (10. októbra, pozn. red.) píšeme listy poslancom, aby to v parlamente konečne zastavili,“ dodáva LZ VLK.
Ochrancovia lesov začali s kampaňou Biomasaker v apríli 2014. Jej cieľom je zrušenie štátnych dotácií na všetko drevo spaľované v biomasových zariadeniach okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a z odpadu z drevospracujúceho priemyslu, a to z dôvodu, že na Slovensku od roku 2000 ubudlo 760 kilometrov štvorcových lesov, čo je približne rozloha okresu Trnava.
Topky.sk požiadali o vyjadrenie ŠP Lesy SR. „V žiadnom prípade nie je našim záujmom zasahovať v najprísnejšie chránených územiach, ide čisto len o formálnu žiadosť. V predmetnom poraste je navyše sklon terénnu až 90 percent, spracovanie kalamity by bolo veľmi nákladné a komplikované. Po doručení rozhodnutia so zamietavým stanoviskom kalamitu odevidujeme ako náhodnú ťažbu s ponechaním dreva v lesnom poraste,“ povedal hovorca štátneho podniku Radko Srnka.