LONDÝN - Šesť ľudí zodpovedalo na starodávnu otázku, čo sa stane po tom, ako umrieme. Respondenti zažili klinickú smrť a po úplnom zotavení sa rozhodli opísať smrť. Niekto ju prirovnáva k čítaniu knihy, iný videl záhradu, ďalší tvrdí, že po smrti neexistuje nič.
V živote vraj musíme urobiť len dve veci, platiť dane a umrieť. Práve smrť je jedno z posledných tajomstiev, ktoré aj napriek vedeckému pokroku zostáva do značnej miery neobjasnené. Existuje množstvo populárnych teórií, ktoré opisujú, čo sa deje po smrti. Väčšina z nich spomína biele svetlo či celý život zobrazený priamo pred očami. Odpovede ľudí na Reddite, ktorí zažili klinickú smrť, sa však líšia.
Dievčatko (6) zomrelo, no potom zázračne ožilo: Prehovorilo, čo zažilo v posmrtnom živote
Čítanie knihy
Pred piatimi rokmi užívateľ s menom monitormonkey podstúpil vážnu operáciu, v dôsledku ktorej vykrvácal a na pár minút umrel. "Prebudil som sa v niečom, čo vyzeralo ako vesmír, ale neboli tam žiadne hviezdy ani svetlo. Nebolo to vôbec povznášajúce, iba som tam bol." Nebolo mu vraj teplo ani zima, nebol dokonca ani hladný či unavený. "Cítil som sa mierumilovne. Vedel som, že niekde v blízkosti je svetlo a láska, ale necítil som túžbu ísť okamžite za tým. Pamätám si, že som premýšľal o svojom živote. Bolo to skôr, akoby som ležérne listoval knihou jednotlivých etáp môjho života. Nech bol ten zážitok čímkoľvek, zmenil môj spôsob myslenia na mnoho vecí. Stále sa bojím smrti, ale nemám strach o to, čo so mnou bude po smrti," dodáva na záver.
Stretnutie s niekým blízkym
Ďalší z respondentov zažil pád z motorky, po ktorom bol klinický mŕtvy. Pred príchodom sanitky zostal ležať na zemi a spomína si, že videl niekoho, kto ho povzbudzoval. "Pamätám si len to, ako som ležal na chodníku a svet pomaly tmavol a tíchol. Jediný dôvod, prečo som nestratil vedomie, boli bizarné okamihy, kedy som niekoho počul, ako ma povzbudzuje," tvrdí motocyklista. Niekto ho potom údajne buchol po helme, ktorá po zrážke zostala doslova zaseknutá na jeho hlave. "Keď som otvoril oči, videl som svojho brata, ako sedí na chodníku vedľa mňa. Bolo to zvláštne, pretože môj brat pred dvoma rokmi zomrel na predávkovanie." Podľa jeho slov sa potom brat pozrel na hodinky a povedal mu, že pomoc tu bude o chvíľu. Potom odišiel. Na nič iné si v dôsledku straty pamäte pri nehode nespomína.
Záhrada
Zatiaľ čo mnohí prirovnávajú svoju smrť k prázdnote, jeden z užívateľov sociálnej siete mal po silnej alergickej reakcii úplne inú skúsenosť. "Pamätám si pocit, akoby ma niečo pomaly ťahalo dozadu, akoby ma niekto ťahal cez vodu, ničota sa objavovala a mizla." Tvrdí, že v jednom okamihu ničota úplne zmizla a objavila sa záhrada. "Neboli tam kvety, len prach a nepokosená tráva, bolo tam ihrisko s kolotočom uprostred a dve deti okolo neho." Podľa jeho slov je ťažké opísať túto skúsenosť, no mal pocit, že v tej chvíli sa môže rozhodnúť, či v záhrade zostane, alebo sa vráti späť medzi živých. "Vždy, keď som sa snažil vrátiť späť, niečo ma držalo na mieste. Vymenoval som si všetky dôvody, prečo sa chcem vrátiť, ale to sa mi podarilo až po tom, ako som povedal, že nechcem opustiť svoju matku. Zrazu som bol späť vo svojom tele," ukončuje svoj príbeh muž, z ktorého zást. Zástava srdca trvala šesť minút.
Vypnutie budíka
Tínedžer po nekontrolovateľnom krvácaní nosa mesiace podstupoval chemoterapie. Vzhľadom na sepsu a infekciu sa jeho stav rapídne zhoršil. "Bolo to, akoby ste chceli vypnúť budík, ktorý ste si nastavili na siedmu ráno. Ešte dvakrát ho vypnete, ale potom si spomeniete, že musíte ísť do práce a spánok jednoducho musí počkať," opísal svoju skúsenosť so smrťou.
Klop-klop, kto je tam?
Ani blízky kontakt so smrťou ďalšieho z užívateľov nedonútil odložiť humor bokom. Minulý rok dostal srdcový záchvat, jeho srdce začalo rýchlo zlyhávať a na pohotovosti dokonca trikrát prestalo fungovať. "Zdá sa mi, že každý raz, čo použili defibrilátor, som sa zobudil, aspoň tak som to cítil a povedal lekárom nejaký "klop-klop" vtip," priznáva. Ako jeden z mála nevidel žiadne svetlá, stav smrti prirovnáva k spánku.
Neexistuje nič po tom
So smrťou má skúsenosti ďalší motorkár, ktorý po nehode stratil dych aj pulz. Jeho telo zostalo stuhnuté vo veľkom kŕči. Na rozdiel od všetkých ostatných respondentov podľa vlastných slov nič podobné pri umieraní nezažil. "Vnímal som to len ako výpadok, nemal som nijaké sny ani vízie, jednoducho prišlo veľké nič. Pýtal som sa už desaťkrát, ako k tej nehode došlo a som nesmierne rád, že som stále nažive," skonštatoval.
