BRATISLAVA - Po Írsku, Portugalsku a Cypre vystúpilo zo záchranného programu EÚ aj Grécko. Z najhoršieho je vonku, no stále musí plniť drakonické ekonomické opatrenia. Ak by ho eurozóna nezachránila, škody by boli vyššie. Aj preto história ukázala, že vláda Ivety Radičovej v roku 2011 nemusela padnúť na téme pomoci Grécku. V diskusnej relácii na Tablet.TV to povedal ekonóm skupiny CentralNic Vladimír Vaňo. Po páde pravicovej vlády sa dostal k moci Smer Roberta FIca, ktorý vládne dodnes.
"Pád slovenskej vlády pre pomoc Grécku bol zbytočný. Ukázalo sa to s odstupom času tým, že sa krajina opäť vracia na finančné trhy. Ak by eurozóna nechala padnúť Grécko, náklady by boli pre členské krajiny nepomerne vyššie, ako bola celková pomoc. Eurozóna zachránila svoju reputáciu a predišla omnoho horším dôsledkom a škodám," upozornil Vaňo.
Doterajší účet za pomoc Grécku dosiahol takmer 290 miliárd eur. Na treťom a poslednom záchrannom programe, ktorého hodnota dosiahla 86 miliárd eur, sa Atény dohodli s európskymi veriteľmi v roku 2015. "Grécko sa postavilo na vlastné nohy a dokáže samo refinancovať svoje potreby. Naďalej však musí plniť prísne kritériá veriteľov, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Musí dosahovať primárny prebytok, teda plusové verejné financie po odrátaní nákladov na úroky a splátky dlhov. Koniec záchranného programu tak neznamená koniec drakonickej liečby ekonomiky," zdôraznil Vaňo.
Grécka ekonomika sa vrátila k rastu, keď sa odrazila odo dna z úrovne -5,5 % v roku 2010 na hodnotu 1,4 % v roku 2017 a predpokladá sa, že v rokoch 2018 a 2019 sa udrží na približne 2 % úrovni. Zlepšuje sa aj jej exportná výkonnosť. Stále však platí, že väčšina jej obyvateľov to tak necíti.
"Daňou za opatrenia a vyjdenie z krízy je, že reálne sa grécka ekonomika o viac ako štvrtinu zmenšila v porovnaní s obdobím pred krízou. Znížila sa síce nezamestnanosť z 28 % na 20 %, no je to najmä vďaka slabo plateným pracovným miestam na úrovni minimálnej mzdy 580 eur. Ľudia síce majú prácu, pravidelný príjem, no s ním ledva pokrývajú svoje výdavky," dodal Vaňo.
Sulík: Grécko nepatrí do eurozóny, skončilo by sa tak jeho trápenie
Grécko je v recesii, jeho zadlženosť je hrozivá, dostať sa z toho mu môže trvať aj 20 rokov. Táto krajina nepatrí do eurozóny. Hovorí to predseda SaS a europoslanec Richard Sulík, ktorý by ani po rokoch nezmenil názor v otázke eurovalu. Pre ten padla vláda Ivety Radičovej, keď ho SaS odmietla podporiť.
"Pri samotnom hlasovaní sme urobili chybu, ostali sme sedieť v sále. Ak by sme odišli, naši koaliční partneri by možno uverili tomu, čo sme celé mesiace opakovali – že za také niečo hlasovať nebudeme. A možno by sa aj oni zachovali inak," uviedol Sulík.
Iné by podľa neho bolo to, že poslanci za SaS by opustili rokovaciu sálu. "Na rozhodnutí, ako hlasovať, by som nemenil nič. Vtedajšia premiérka spojila nespojiteľné. Ak sa ma dnes spýtate, či by som súhlasil s posielaním peňazí Grécku, na mojej odpovedi 'nie' sa rokmi nič nezmenilo," doplnil.
Poukazuje na to, že Grécko je sedem rokov v recesii. "Obchodná bilancia Grécka a jeho zadlženosť sú dnes hrozivé. Keď sa začala kríza, mali dlh 200 miliárd eur, dnes je to 300 miliárd. Ak by EÚ bola rázna a Grécko by nebolo v eurozóne, skončilo by sa jeho trápenie," uviedol Sulík. Grécko sa z toho podľa neho časom dostane. "Ale to môže trvať aj 20 rokov a bude to pre nich veľmi ťažkých 20 rokov. Myslím si, že Grécko nepatrí do eurozóny. Má síce euro, ale je preň príliš silné. Už pri vstupe do eurozóny Grécko skresľovalo dáta, falšovalo štatistiky," uzavrel.
Grécko v pondelok (20.8.) úspešne ukončilo svoj posledný trojročný záchranný program schválený v auguste 2015, ktorý mu pomohol prekonať dlhovú krízu. Oznámil to v pondelok záchranný fond eurozóny - Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM).
Radičová: ESFS splnil svoj účel, z najhoršieho sme vonku
"Dnes nik neargumentuje, že ESFS nesplnil svoj účel. Aj keď, samozrejme, netvrdíme, že neexistujú riziká. Avšak z najhoršieho sme vonku, vrátane Slovenska. Samozrejme, aj vďaka synergii s ďalšími nástrojmi a inštitúciami," uviedla Radičová. Pripomenula, že v roku 2009 zasiahla väčšinu krajín EÚ finančná kríza a bolo zrejmé, že sú nevyhnutné spoločné nástroje na zvládnutie úpadku a narastajúcej nezamestnanosti.
Expremiérka zdôrazňuje, že EFSF schválil parlament naprieč politickým spektrom. "Zhodli sme sa na odmietnutí účasti na urgentnej pôžičke Grécku. Tak sa aj stalo. Rovnako sme sa zhodli na potrebe záchranného finančného mechanizmu pre eurozónu. Aj to sa stalo. ESFS poskytol finančnú pomoc najprv Írsku, následne Portugalsku," spomína Radičová.
Neskôr sa stratégia pomoci zmenila, o financie musela krajina požiadať na základe schváleného národného programu reforiem na ozdravenie ekonomiky pri splnení prísnych podmienok. "Iba po akceptovaní programu pristúpili ministri financií k schváleniu pomoci," podotkla. Bývalá šéfka kabinetu poukázala, že ESFS program sa skončil pre Írsko v decembri 2013, pre Portugalsko v máji 2014 a pre Grécko v júni 2015. "Odvtedy ESFS neposkytol žiadnu novú finančnú pomoc. Podľa správy audítora majú k dnešku všetky tri krajiny uhradené platby, nemajú voči ESFS žiadne neuhradené záväzky. ESFS má rating AA a realizuje od júna 2015 len splácanie dlhov," doplnila.
Podľa Radičovej sa akosi zabúda na to, že v rokoch 2010-2011 Európa neriešila iba Grécko. "Ale sme riešili systémovú hlbokú finančnú krízu v EÚ a eurozóne. Zmeny v ESFS však vyvolali na Slovensku krízu a rozkol vo vládnej koalícii. V podobných vážnych situáciách je v demokratických krajinách štandardným postupom spojiť hlasovanie v predmetnej veci s hlasovaním o dôvere - ako legitímna, a napokon, aj jediná možnosť ako prekonať rozkol a potvrdiť legitimitu vlády, respektíve vládnej koalície," uzavrela Radičová.
IŠtefanec a Abrhan: Pomoc Grécku bola nevyhnutná,pád Radičovej vlády zbytočný
Prijatie eurovalu a pomoc Grécku bolo síce nepopulárne, ale nevyhnutné riešenie, čo dokazuje aj vývoj situácie. Zhodli sa na tom bývalí poslanci Národnej rady SR Ivan Štefanec a Pavol Abrhan. V čase schvaľovania pomoci Grécku bol Štefanec v SDKÚ-DS a Abrhan v KDH a aj dnes sú presvedčení, že pád vlády Ivety Radičovej pre euroval bol zbytočný.
"Nezodpovednou politikou Grécka bola ohrozená stabilita eura, našej spoločnej meny. Navrhovaným riešením boli tvrdé ekonomické opatrenia v Grécku i pomoc ostatných krajín eurozóny. Čas ukázal, že naše rozhodnutie bolo správne a podarilo sa stabilizovať euro i ekonomickú situáciu v Grécku," zdôraznil Abrhan.
Podobný názor má aj Štefanec. "Vývoj situácie je najlepším dôkazom, že potrebné riešenie bolo síce nepopulárne, ale nevyhnutné. Ako členovia eurozóny sme vtedy riešili aj ochranu vkladov a príjmov našich občanov. Euro prežilo a naši ľudia o úspory neprišli, eurozóna sa zomkla a rozšírila sa do ďalších krajín a Grécko má už druhý rok po sebe prebytkový rozpočet a vrátilo sa na finančné trhy," povedal Štefanec. Dnes už podľa jeho slov riešime ďalší rozvoj eurozóny, a najmä pravidlá pre zodpovedné hospodárenie, aby sa podobná situácia už neopakovala.
"Tí, čo vládu povalili, sa doteraz zaplietajú do najrôznejších pseudodôvodov, a pritom Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) pôvodne sami odsúhlasili. Čas najlepšie ukázal, aký to bol nezmysel," uviedol tiež Štefanec, ktorý je dnes europoslancom a pôsobí v KDH. Keby k pádu vlády nedošlo, Slovensko podľa neho mohlo riešiť potrebné reformy a nie kauzy, ktoré má na stole.
"Smer v tom čase nezodpovedne politikárčil a zahrával sa s dôveryhodnosťou SR ako krajiny eurozóny tým, že odmietol podporiť stabilizáciu eura, napriek tomu, že jeho zavedenie sám presadil. Vytĺkal len politický kapitál a za akúkoľvek cenu chcel ukončiť vládu Ivety Radičovej. Ostane len paradoxom oných čias, že mu v tom výdatne pomohla koaličná strana SaS svojím hlasovaním o ESM a dôvere vláde," zaspomínal si Abrhan.
Je presvedčený, že v politike by mali existovať témy štátneho záujmu, ktoré by sa nemali stávať predmetom politického zápasu. "A stabilita meny by podľa môjho názoru medzi takéto témy patriť mala," doplnil Abrhan.
Mikloš hovorí o nevyhnutnom kroku
Schválenie pomoci Grécku, pre ktoré SaS Richarda Sulíka povalila vládu, už v tom čase, nemalo žiadnu alternatívu a bolo nevyhnutné. Nevyhnutné bolo aj vytvorenie eurovalu, čo potvrdil aj vývoj odvtedy. Uviedol to exminister financií Ivan Mikloš.
"Euroval pomohol vyriešiť krízu a odvrátiť hrozbu nákazy a rozpadu eurozóny nielen v Grécku, ale aj v Írsku, Portugalsku, Španielsku a na Cypre," zdôraznil. Téma bola podľa jeho slov politicky citlivá, a tak sa dalo predpokladať, že ju populisti rôzneho druhu využijú a zneužijú.
"Skôr sa to však čakalo od populistickej opozície, tak ako to nakoniec bolo vo všetkých krajinách eurozóny. Výsledkom Sulíkovho politikárčenia a populistického zneužitia tejto citlivej témy však bolo len povalenie vlastnej vlády a návrat Ficovho Smeru, ktorý trvá dodnes," doplnil Mikloš.
Grécko v pondelok (20.8.) úspešne ukončilo svoj posledný trojročný záchranný program schválený v auguste 2015, ktorý mu pomohol prekonať dlhovú krízu. Oznámil to v pondelok záchranný fond eurozóny - Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM).
