BRATISLAVA - Ďalšie výraznejšie zvyšovanie minimálnej mzdy môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkym kvalifikačným profilom uchádzačov o zamestnanie, ako aj v odvetviach s nízkou pridanou hodnotou.
Uvádza sa to v správe o výsledkoch testu malých a stredných podnikov v súvislosti s návrhom na zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 480 eur na budúcoročných 520 eur. Správu spolu s návrhom nariadenia vlády o stanovení sumy minimálnej mzdy na rok 2019 predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania.
Pomer minimálnej a priemernej mzdy je podľa správy v jednotlivých regiónoch Slovenska značne odlišný. "Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji dosiahol tento pomer v roku 2017 niečo vyše 35 %, v Prešovskom kraji predstavuje tento pomer takmer 60 %," uvádza v materiáli. Ostatné regióny Slovenska sa nachádzajú medzi týmito dvomi extrémnymi hodnotami, no napriek tomu sú bližšie k Prešovskému kraju. "Nad 50-percentnou hranicou sa v roku 2017 pohybovali okrem Prešovského aj Banskobystrický a Nitriansky kraji," konštatuje sa v správe o výsledkoch testu na malých a stredných podnikoch.
Aj v rámci jednotlivých odvetví sú značné rozdiely v podiele minimálnej a priemernej mzdy na Slovensku. "Zatiaľ čo v IKT sektore (informácie a komunikácia) predstavuje pomer minimálnej a priemernej mzdy stabilne približne 20 %, v sektore reštaurácií a pohostinstiev predstavuje tento pomer až 100 %, t.j. priemerná mzda je v tomto odvetví mzdou minimálnou," uvádza sa v materiáli. Ostatné odvetvia sa pohybovali medzi týmito extrémnymi hodnotami, a to na úrovni medzi 40 % až 60 %.
Test malých a stredných podnikov v súvislosti s návrhom na zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 480 eur na 520 eur vykonalo Centrum lepšej regulácie, ktoré je analytickým odborom Slovak Business Agency (SBA). Ide o združenie právnických osôb s účasťou Ministerstva hospodárstva SR, ktorého záujmom a poslaním je podpora a rozvoj malého a stredného podnikania na Slovensku.
Sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli. Ministerstvo práce predložilo na minulotýždňové rokovanie tripartity návrh na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 480 eur na 520 eur, teda o 8,3 %. Konfederácia odborových zväzov SR trvala na svojom návrhu na zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 635 eur, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) navrhovala minimálnu mzdu zvýšiť na 502 eur a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR neodobrila návrh rezortu práce.
Suma 520 eur podľa ministra práce Jána Richtera zodpovedá hranici, pri ktorej si malé a stredné firmy zachovajú konkurencieschopnosť. "Takýto návrh predložím na rokovanie vlády," uviedol po rokovaní tripartity Richter. Minimálnu mzdu podľa neho na Slovensku poberá asi 85 tisíc zamestnancov, z toho dve tretiny pracujú v súkromnom a jedna tretina vo verejnom a štátnom sektore. Šéf rezortu práce pritom upozornil na to, že podľa Zákonníka práce máme na Slovensku šesť stupňov minimálnej mzdy, pričom pri najvyššom, šiestom stupni kvalifikácie by minimálny hrubý zárobok od začiatku budúceho roka predstavoval 1 040 eur.
Minimálna mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila o 45 eur na 480 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak v súčasnosti dosahuje 2,759 eura. Od roku 2017 sa najnižšie zárobky na Slovensku zvýšili zo 405 eur na 435 eur a od začiatku roka 2016 stúpli z 380 eur na 405 eur. Od začiatku roka 2015 sa zaviedla odpočítateľná položka na zdravotné odvody v sume 380 eur. Zamestnanci, ktorých hrubý príjem je nižší ako 570 eur mesačne, tak majú vyššiu čistú mzdu. Odpočítateľná položka slúžiaca na zníženie zdravotných odvodov sa však od 1. januára tohto roka už nevzťahuje na vymeriavací základ zamestnávateľa za zamestnanca, ktorého hrubá mzda je do 570 eur.
