WAMBERAL - Keď tridsaťročnej Austrálčanke vystúpila teplota a začala zvracať, myslela si, že ide len o nejakú virózu. Vyšetrenie v nemocnici ale potvrdilo desivú diagnózu. Začali jej zlyhávať orgány a lekári pripravovali rodičov pacientky na to najhoršie. Mladá žena síce prežila, ale jej život sa zmenil na každodenný boj o prežitie.
Keď Sarah Joyceová pred dvomi rokmi zavítala k rodičom na večeru, nikto z prítomných nepomyslel na to, že život celej rodiny sa o pár hodín zmení na nočnú moru. "Cítila som, že som prechladnutá, ale nebolo to nič vážne. V pohode som dorazila k našim, ale tam som dostala horúčku a začala zvracať," opisuje udalosti. Keďže dostala horúčku 41 stupňov Celzia a opuchlo jej telo, otec zavolal lekára. Ten však nemohol prísť, tak otec naložil dcéru v zúboženom stave do auta a odviezol ju na pohotovosť. To jej zachránilo život.
Po príchode do nemocnice začali lekári zisťovať, čo sa vlastne s mladou ženou deje. Spočiatku vylúčili meningokokové ochorenie, pretože na jej tele nenašli žiadne fialové fľaky, ktoré sú pri nákaze menigokokom typickým symptómom. Rozhodli sa preto urobiť pacientke lumbálnu punkciu. Už predtým, ako so všetkým začali, objavil sa Sarah na nohe prvý fialový fľak. Vnútorné orgány jej začali postupne zlyhávať a lekári boli nútení uviesť ju do umelého spánku. "Nikdy nezabudnem na to, ako sme sa so sestrou a rodičmi lúčili pred tým uspaním. Bolo to niečo, na čo nechceme už ani myslieť. Až neskôr mi povedali, že lekári mi nedávali viac ako 48 hodín," spomína.
Vyšetrenie miechy potvrdili tie najhoršie očakávania. Pacientka mala meningokokovú septikémiu, čiže bakteriálnu infekciu krvi, ktorá ju mohla usmrtiť do niekoľkých hodín. Sarah sa ale našťastie na ôsmy deň prebrala. Bolo to ale ťažké prebudenie. Mala čierne končeky prstov na rukách a na nohách, čierny nos, krvou podliate opuchnuté viečka. Najhoršie však bolo to, že jej zlyhali obličky a bola nonstop pripojená na dialýzu. Síce sa prebrala, ale dva roky od prvého pobytu v nemocnici nerobí nič iné, iba bojuje o každodenné prežitie.
Trpí chronickými bolesťami a absolvovala už 23 operácií. Postupne prišla o slezinu, žlčník, tri prsty na rukách a šesť na nohách. Okrem toho má poškodený pankreas a musela podstúpiť ileostómiu kvôli vážne poškodenému hrubému črevu. Sarah momentálne váži len 43 kíl, v tele má natrvalo zavedené hadičky a dvakrát týždenne chodí na dialýzu. Sama sa už nedokáže postaviť, je odkázaná na invalidný vozík a už štyrikrát musela byť napojená na prístroje, ktoré jej zachraňovali životne dôležité funkcie. "Choroba ma takmer pripravila o vnútorné orgány. Keby som bola očkovaná, vôbec sa to nemuselo stať. Nedovoľte, aby sa to stalo aj vám," odkazuje všetkým, ktorí so zaočkovaním váhajú.
