BRATISLAVA - Cesta niektorých politikov na Krym vyvolala na slovenskej politickej scéne diskusiu. Cestu organizuje poslanec Peter Marček. Podľa niektorých informácií by medzi cestujúcimi mali figurovať aj politici z iných vládnych strán. Marček však mená nekonkretizoval. Prezradil ale detaily cesty.
Peter Marček uviedol, že na Krym pocestujú aj predstavitelia vládnych strán, no konkrétne mená povedať nechcel. Bojí za, že by bol na zákonodarcov vyvíjaný nátlak. Okrem neho je známe len meno nezaradenej poslankyne Martiny Šimkovičovej, ktorej však prekáža dátum. Krym majú navštíviť údajne traja poslanci za vládny Smer-SD a jeden za SNS. Poslanci Mosta-Híd odmietli, že by niekto od nich na cestu šiel.
Úprimne, sám nevie, kto pôjde
Podľa Marčeka idú na Krym všetci spoločne, no každý si kupuje letenku sám. „Hotel platíme na mieste. Letíme 31. júla z Bratislavy do Moskvy spoločnosťou Pobeda pred siedmou večer. Naspäť priletíme 4. augusta o 18:05 spoločnosťou Pobeda z Moskvy,“ uviedol pre Topky Marček. Kto ide? To konkretizovať stále nechcel.
„Tak zatiaľ sme boli dohodnutí, že pôjde päť poslancov parlamentu, 11 podnikateľov a 2 novinári. Poviem pravdu, sám neviem, kto si vybavil letenky a kto sa nezľakol a kto ide. Uvidím až na letisku. Myslím, že podnikatelia všetci,“ povedal Marček. Všetci idú súkromne v čase svojho voľna.
Chcem vidieť, či Krym chce patriť naozaj pod Rusko
Marček uviedol, že zo slovenského ministerstva zahraničných vecí už dostal avízo, že im hrozí zákaz vstupu na Ukrajinu. „Ja som cez rezort diplomacie odkázal, že preto idem na Krym, aby som videl to údajné porušovanie ľudských práv tamojších obyvateľov. Zoberiem aj médiá,“ avizuje. „Každý štát má svoje územie. Toto územie patrí ľuďom, ktorí na tomto území žijú. Ukrajina, Slovensko, Sýria, USA, Francúzsko, Španielsko, Veľká Británia, Turecko, Palestína, Izrael aj Rusko sú štáty, ktoré sú demokratické,“ uviedol vo svojom stanovisku k ceste na Krym. „Majú vytvorenú vládnu štruktúru riadenia a spravovania svojich území. Každá zo spomínaných krajín ale rešpektuje zásadu, podľa ktorej je vôla ľudí ten najvyšší princíp, podľa ktorého sú následne odvodené všetky ostatné právne normy,“ napísal.
Marček sa chce ísť pozrieť na Krym preto, aby vedel, či obyvatelia Krymu chcú skutočne patriť pod Rusko. „Chcem vedieť, či vôľa obyvateľov Krymu je skutočne taká, že chcú patriť pod Rusko, alebo či je zásah Ruska do prejavu vôle ľudí taký, že im bránia v tom, aby Krym patril Ukrajine. Či sa dozviem jedno, alebo druhé, budem po návrate o svojom zistení informovať občanov Slovenska,“ uviedol Marček.
Zem patrí tomu, kto na nej žije
Marček má podľa vlastných slov právo navštíviť Krym. „Vnímam Slovenskú republiku, Ukrajinu a aj Rusko za štáty, kde neexistuje dôvod na to, aby ktokoľvek obmedzoval kohokoľvek v pohybe a aby ktorákoľvek z týchto krajín povoľovala alebo zakazovala vstup komukoľvek na jej územie,“ uviedol s tým, že podľa neho sa to týka aj imigrantov z Afriky, ktorí do Európy idú, lebo môžu. No ich príchod je ilegálny.
Na Krym sa chystajú aj traja poslanci za Smer, tvrdí Marček
„Chápem postoj Ukrajiny a rovnako chápem aj postoj Ruska. Ich názory sa rozchádzajú. Každá strana presne pozná dôvody, prečo tá druhá strana argumentuje vo svoj prospech,“ uviedol v stanovisku. Na situáciu na Kryme existujú dva názory, tvrdí nezaradený poslanec. „Ja budem, a nech je to kdekoľvek na svete, zastávať názor, že zem patrí ľuďom, ktorí na nej žijú! Ak väčšina z nich povie, chceme patriť pod takýto štát, nie je väčšej moci ako vôľa ľudí,“ myslí si Marček.
Ak Ukrajinu ohrozí nejaký Marček, Mikloš a Dzurinda zrejme nepomohli
„K mojej ceste sa vyjadrujú experti, špecialisti, odborníci, radcovia. Vsetci sú múdri a riešia, či je to zákonné, múdre, možné. Veľvyslanec Ukrajiny povedal, že mi zakáže vstup na územie Ukrajiny. Prepáčte, ale takto sa správa spriatelená krajina? Veď na Ukrajinu nijako neútočím. A ak si vedenie Ukrajiny myslí, že cesta nejakého Marčeka na štyri dni na Krym ohrozí jej vyjednávacie možnosti, tak tí naši poradcovia Mikloš a Dzurinda im tam asi veľa nepomohli, keď na jednom chlapovi závisí schopnosť Ukrajiny vyargumentovať oprávnenosť svojich názorov,“ ohradil sa poslanec.
Rozruch okolo tejto témy vníma Marček skôr u politikov a novinárov. „Tak, ako sa to často stáva, sú ľudia so svojou vôľou bez podpory politikov, ktorí si len krémujú hlavy, aby si ich mohli strčiť práve vládnucim americkým a európskym lídrom do zadnice,“ rozohnil sa Marček.„Každý jeden človek, ktorý tvrdí, že niekto niekam nesmie slobodne cestovať, je človek popierajúci slobodu pohybu. A to som už zažil, keď mi komunisti nedovolili cestovať, kam som chcel. Ak má Ukrajina názor na to, že je to jej územie, nech mi pas skontroluje na letisku na Kryme ukrajinský policajt. Mne je to fakt jedno. A keď tam bude ruský, predložím pas jemu,“ dodal na záver svojho stanoviska Marček.
Danko kritizoval Mušku
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko dôrazne upozornil veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike Jurija Mušku, aby sa nevyjadroval k súkromným cestám poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. „Poslanci Národnej rady majú svoje právne a spoločenské postavenie. Slovensko je zvrchovaný a demokratický štát. Ak sa akýkoľvek občan, tobôž poslanec NR SR, rozhodne kamkoľvek vycestovať, nebude žiaden veľvyslanec hovoriť o tom, či tam ísť majú alebo nemajú,“ povedal na adresu pána Mušku predseda parlamentu Andrej Danko.
Šéf SNS Danko skritizoval ukrajinského veľvyslanca: To, čo si dovoľuje, je nehorázne
Pán Muška podľa Danka opakovane porušuje protokol a opakovane sa nevhodným spôsobom vyjadruje nielen k poslancom NR SR, ale i predstaviteľom štátu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky preto požiada ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, aby bol pán Muška predvolaný a upozornený na to, že takéto vyjadrenia, ktorými sa vyhráža poslancom NR SR, sú nezlučiteľné s jeho mandátom.
„Mandát veľvyslanca má svoje pravidlá a pán Muška si musí uvedomiť, že má právo na svoj názor a aj postoj, ale tam to začína aj končí. Verím, že sa verejne ospravedlní za vyhrážky, ktoré zazneli. Ak sa poslanec NR SR rozhodne ísť nielen na Krym, ale hoci aj na Mesiac, nik ho nemôže zastrašovať. Je to ich neoficiálna cesta a slobodná vôľa mimo slovenského parlamentu. Ukrajinské zákony pre slovenských občanov neplatia, pán Muška, to by ste mohli vedieť,“ odkázal veľvyslancovi Ukrajiny v SR predseda Národnej rady SR Andrej Danko.
Muškovo vyjadrenie
Poslanci Národnej rady (NR) SR, ktorí sa začiatkom septembra chystajú na Ruskom anektovaný Krym skúmať tamojšie pomery, vraj porušia ukrajinské zákony. „Nie som šťastný z tohto ich rozhodnutia. Tí, ktorí prídu na pozvanie okupačnej vlády, porušujú ukrajinské zákony. Ukrajinská strana bude reagovať, myslím si, že budú mať zákaz vycestovať v budúcnosti na Ukrajinu,“ povedal ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška, ktorý už napísal slovenským politickým stranám list, aby svojich poslancov od takýchto krokov odhovorili.
Podľa Bugárovcov je neprípustné, aby poslanci navštívili Krym
Koaličná strana Most-Híd je proti tomu, aby poslanci parlamentu navštevovali Ruskom anektovaný Krym. Bugárovci to uviedli na sociálnej sieti s tým, že je to neprípustné. „Nie sú súkromnými osobami, ale reprezentujú krajinu. Aj vo svojom voľnom čase. Krym je podľa medzinárodného práva ukrajinským územím, a tento fakt uznáva EÚ aj NATO, ako aj oficiálna zahraničnopolitická línia SR. Slovensko neakceptovalo ruskú anexiu Krymu a považuje polostrov za súčasť Ukrajiny a primerane tomu by sa mali slovenskí reprezentanti správať. Zvrchovanosť krajiny a jej poslancov sa v demokracii dokazuje, okrem iného, aj rešpektovaním dohôd,“ dodal Most-Híd.
Podľa Kollára je to problém
Cestu skupiny poslancov na čele s nezávislým Petrom Marčekom na Ruskom anektované územie Krymu považuje za problém aj líder Sme rodina Boris Kollár. „Môžem mať rád ruský ľud alebo sympatizovať aj s Putinom, ale toto nie je v poriadku. Ja osobne by som tam nešiel ani ako súkromná osoba. Ale oni tam idú ako poslanci a zbytočne tým prilievajú olej do ohňa. Bolo to veľmi nešťastné,“ povedal Kollár.
Slovensko dodnes neuznalo odtrhnutie Kosova od Srbska a odmieta aj protiprávne obsadenie ukrajinského územia, Krymu, vojskami Ruskej federácie. Kollár to považuje za správne. „Tak, ako my neuznávame odtrhnutie Kosova od Srbska, musíme byť proti tomu, že Rusi anektovali Krym. Musíte byť konzistentní. Nemôžete byť tak trochu tehotní. Keď mi raz vadí Kosovo, lebo bolo protiprávne odtrhnuté, musí mi vadiť aj Krym. A keby nám kus územia odtrhli Maďari a argumentovali by referendom, to by bolo v poriadku? Nechápem, že tí poslanci toto nevidia,“ kritizuje skupinu poslancov NRSR Kollár.
Zahraničná politika nie je taká jednoduchá
Ukrajina považuje Krym za svoje územie. Tvrdiť čokoľvek iné môže narušiť dobré vzťahy s východným susedom. Uviedol to pre Topky politológ Radoslav Štefančík. Ukrajinská strana si je však podľa neho vedomá, že niektorí poslanci zo Slovenska nereprezentujú oficiálne stanovisko Slovenska. „Napriek tomu musela jasne zaujať svoje stanovisko,“ uviedol Štefančík s tým, že ich slová o návšteve v ich voľnom čase zodpovedajú ich rétorike.
„Ak by sme postupovali analogicky, môže sa ísť pán Marček opýtať obyvateľov Komárna, či chcú žiť na Slovensku, alebo či radšej nechcú pod taktovkou Viktora Orbána vypísať referendum o pripojení k Maďarsku,“ povedal Štefančík s tým, že možno by si Marček potom našiel iné zdôvodnenie. „Prípadne by pochopil, že medzinárodná politika nie je taká jednoduchá,“ dodal politológ.
Rusko anektovalo Krym na jar 2014. Moskva pôvodne odmietala, že na Krym prišli ruskí vojaci, potom tvrdila, že to boli vojaci na dovolenke. Na minulotýždňovom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom ruský prezident Vladimír Putin povedal, že "sme zorganizovali referendum," čím podľa analytikov priznal, že za anexiou stojí Kremeľ. Na situáciu odpovedala EÚ aj Rusko zavedením sankcií, ktoré neustále obe spoločenstvá predlžujú. Brusel aj Washington považujú Krym za ukrajinské územie a vyzývajú Rusko na zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny.
