BRATISLAVA - Európska únia čelí brexitu, no nie je to jediná hrozba. Čoraz viac sa skloňujú obavy z jej ďalšieho fungovania či dokonca možného väčšieho rozpadu, než je brexit. Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre zahraničný portál uviedol, že tento európsky projekt ešte má šancu, no netreba ju premrhať. Občania únie sú totiž vnímaví a vidia, že politici riešia triviálne veci, kým životné podmienky okolo nich sa menia a často zhoršujú.
Bývalý premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda poskytol rozhovor magazínu Aspen Reviews Central Europe. Rozprával o smerovaní Európskej únie i o tom, prečo jej hrozí potenciálny rozpad. Zdôraznil, že občania sú veľmi vnímaví a vidia, že ich životné podmienky sa zhoršujú, kým politici riešia banality. Dotkol sa témy migrácie, rastúceho populizmu a nacionalizmu i nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu.
Európska únia bude čeliť tlakom a musí reagovať
Dzurinda verí, že vnútorný i vonkajší vývoj Európskej únie vedie ku konkrétnej zmene nášho spolužitia. „Na jednej strane, náš súčasný tlak na centralizáciu je nadmerný a vedie k odporu. Na druhej strane, náš vývoj v oblasti obrany, vysoká migračná rovnováha a globálna konkurencia vytvárajú tlak smerom k adekvátnej odpovedi na tieto výzvy,“ povedal s tým, že tento tlak nemôže byť kontrolovaný len jednou krajinou. „Ani pokiaľ ide o krajiny veľkosti Nemecka, Francúzska či iných regionálnych aliancií,“ uviedol.
„EÚ bude čeliť tlakom z východu, najmä z Ruska a čoraz viac aj z Číny. Z južných afrických štátov predpovede rastu populácie ohrozujú neviditeľnú dynamiku posunu populácie.“ Európska únia musí podľa neho reagovať na tento vývoj. „V praxi by to mohlo znamenať upustenie od ďalšieho centralizačného úsilia najmä v oblastiach súvisiacich s kultúrou, ale aj v oblasti daní a sociálnej politiky. Zároveň musíme zvýšiť spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky, obrany a bezpečnosti,“ myslí si Dzurinda o smerovaní Európskej únie.
Smeruje Európa k ešte väčšiemu rozpadu?
Európsky projekt teraz čelí obrovskej výzve - o tom nemusíme podľa expremiéra diskutovať. „Problémy v oblasti migrácie a ďalší postup je momentálne jadrom všetkých výziev. Jedinou možnosťou, ako ustáť tieto tlaky, je intenzívnejšia komunikácia s našimi občanmi. Lídri Európskej únie musia byť pripravení na prijatie naozaj odvážnych a včasných rozhodnutí v oblastiach, ktorým sa zatiaľ vyhýbajú,“ myslí si Dzurinda.
„Občania si nakoniec uvedomia, že 70 rokov našej pokojnej existencie, napriek niekoľkým turbulenciám a krízam, nám prinieslo relatívne vysokú úroveň prosperity a kvality života. Európa potrebuje odvážnu, pravdivú a reformne orientovanú politiku spojenú so silným vedením,“ dodal.
Európa má šancu, ale nesmie ju premrhať
Kríza v roku 2008 a vývoj na globálnej úrovni mnohých občanov vystrašil. „Politickí lídri tlačili na formu politiky, ktorú bývalý rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel nedávno správne označil ako „príliš sľubujúcu, no nedostatočnú“. Takáto politika je tiež hriechom spáchaným na úrovni Európskej únie. Ľudia vidia politikov, ktorí strácajú čas triviálnymi záležitosťami, zatiaľ čo ľudia sa obávajú meniacich sa životných podmienok okolo nich. Občania Slovenska sa v tomto prípade spoliehajú na širšiu angažovanosť inštitúcií EÚ.“ Európsky projekt má podľa Dzurindu ešte šancu, ale nemôžeme si dovoliť ju premrhať.
Politické elity pripravili pôdu pre populizmus
Populizmus v poslednom čase narastá v mnohých štátoch strednej Európy. Netýka sa to len Poľska a Maďarska, ale aj Česka a Slovenska, ktoré je po vražde novinára stále v šoku a jeho politická situácia je stále nejasná. „Populizmus je v súčasnosti globálnym fenoménom. Netýka sa to len krajín V4, netýka sa to len EÚ. Jeho nárast bol zrýchlený globálnou ekonomikou, a to najmä finančnou krízou, ktorá je vnímaná ako kríza spôsobená elitami. Nanešťastie, ľahostajnosť a vyčerpanie z tradičných politických strán dovolili alebo priamo spôsobili, že kríza došla až tak ďaleko,“ ozrejmil Dzurinda.
Zlyhanie bolo vnímané ešte viac, keď v roku 2015 prepukli masové migračné vlny. „Ak spočítame dôsledky globalizácie, masívneho technologického pokroku, automatizácie, robotizácie a obavy mladých a strednej triedy - uvedomíme si, že základy pre populizmus boli položené naozaj dôkladne. Namiesto vnímania a reakcie na tieto predpoklady politické elity na celej scéne naďalej označovali tých, ktorí sa vzbúrili, za "porazených",“ povedal Dzurinda s tým, že tieto fakty boli a zostávajú primárnym katalyzátorom populistov.
„Reformy môžu byť bolestivé a viesť k strate politického kapitálu, ktorých sa mnohí, ktorí čelia voľbám, nie sú ochotní alebo schopní vzdať. Je to návrat do politiky reformy, ktorá je najlepším liekom populizmu,“ dodal na adresu rastúceho populizmu v európskych krajinách. Aj preto má Dzurinda z nadchádzajúcich európskych volieb obavy. „Mám pár obáv, najmä keď vidím, ako sa vplyv populistov a extrémistov vo veľkých krajinách, ako je Taliansko, Španielsko, Nemecko či Francúzsko postupne rozširuje,“ vyjadril sa Dzurinda.
Musíme dôrazne vysvetliť práva a zodpovednosť EÚ
V jednotlivých členských štátoch sa konajú voľby do Európskeho parlamentu, pričom témy sa prevažne točia okolo domácich otázok, zatiaľ čo úroveň EÚ je často podhodnotená. „Čiastočne by to mohlo byť spôsobené nerealistickými očakávaniami, ktoré Brusel má. Niekedy ide dokonca aj o predstieranie, že by to mohlo vyriešiť všetky nevyriešené problémy občanov Európskej únie,“ myslí si prezident think-tanku Európskej ľudovej strany.
„Musíme dôrazne, ale trpezlivo vysvetliť ľuďom, aké právomoci má EÚ, ale aj to, v akej situácii sú zodpovedné členské štáty. Výsledok európskych volieb bude nakoniec závisieť od tém, ktoré ponúknu politické strany. Pokiaľ národné strany, združené do európskych strán, ponúknu svojim voličom základnú myšlienku témy, ktorá je zvládnuteľná len na úrovni EÚ a ktorá vyvoláva pozitívne asociácie a rezonuje u voličov, môžu uspieť,“ ozrejmil Dzurinda. „Bezpečnosť a ochrana občanov, ochrana a riadenie migrácie, sociálna mobilita, najmä strednej triedy a pracujúcich rodín, to všetko môže patriť k dôležitým témam. Téma, ktorá by mohla rezonovať najmä po emocionálnej stránke je ochrana kultúrnej identity - rovnako národná, ako aj európska.“
