BRATISLAVA - Nemecká kancelárka Angela Merkelová poslala predsedom politických strán tvoriacich nemeckú vládnu koalíciu list, v ktorom opisuje výsledky kľúčového summitu, ktorý sa konal koncom týždňa. Slovensko jej migračnú politiku na rozdiel od ostatných štátov nepodporilo. Podľa Branislava Škripeka by sme mali dočasne sprísniť hraničné kontroly v Schengene.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová navrhuje, aby migrantov, ktorí boli zaregistrovaní v iných krajinách EÚ, ale dostali sa do Nemecka, umiestňovali v dočasných "zberných centrách". Informovala o tom v sobotu agentúra DPA, ktorá sa odvolala na Merkelovej list adresovaný predsedom politických strán tvoriacich nemeckú vládnu koalíciu - CDU, sesterskej CSU a SPD. Merkelová v liste prezentuje výsledky rokovaní summitu EÚ venované práve otázkam obmedzenia migrácie.
Slovensko medzi štátmi chýbalo
V dokumente sa píše, že najmenej 14 členských štátov EÚ ubezpečilo Merkelovú o svojej pripravenosti podporiť jej prisťahovaleckú politiku a zapojiť sa do snáh o čo najrýchlejší návrat migrantov do krajín, kde boli zaregistrovaní. Rozhlasová stanica Deutsche Welle spresnila, že túto podporu vyslovila trojica krajín z Vyšehradskej štvorky Maďarsko, Poľsko a Česko, ako aj Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko a Švédsko. Slovensko medzi nimi chýbali.
Agentúra DPA dodala, že Merkelová v piatok absolvovala telefonické rozhovory s predsedami koaličných strán. Lídri EÚ dosiahli v piatok na summite v Bruseli dôležitú dohodu o migrácii. Štáty EÚ budú môcť na svojom území zriadiť migračné hot-spoty, v ktorých sa má operatívne určiť, ktorý migrant zachránený na mori má nárok na azyl a ktorý bude vrátený do vlasti. Z Talianska, ktoré čelí najväčšiemu náporu migrantov, si jednotlivé krajiny majú prisťahovalcov preberať na dobrovoľnej báze, teda bez vytyčovania kvót.
EÚ bude okrem toho pracovať aj na koncepte vzniku centier mimo Európy - pravdepodobne v severnej Afrike -, do ktorých by mali byť prepravovaní migranti zachránení na mori a v spolupráci s medzinárodnými organizáciami by sa potom rozhodovalo, ktorý z nich bude mať nárok na azyl a môže byť prevezený do Európy. Ekonomickí migranti budú repatriovaní.
Medzi prioritami migračnej politiky EÚ sa v záverečnom dokumente uvádza aj nutnosť navýšiť objem financií pre operácie, ktorých cieľom je brániť ilegálnemu prenikaniu migrantov do krajín EÚ, a poskytnúť finančnú podporu analogickým aktivitám na území Turecka a v štátoch Afriky.
Kontroly na hraniciach treba sprísniť
Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) je za dočasné sprísnenie hraničných kontrol v Schengene. „Je to potrebné pre našu bezpečnosť,“ povedal v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Zároveň vyzdvihol Schengen, ktorý je pre Európu dôležitý. Bol však podľa neho dizajnovaný na dobré časy, a nie na čas migračnej krízy. Výsledky tohtotýždňového summitu lídrov EÚ sú podľa Škripeka staronové, z roku 2015.
Za dobré výsledky summitu považuje zintenzívnenie snahy zastaviť pašerákov a posilnenie dohody medzi EÚ a Tureckom. Za pozitívum označil i vyjadrenie nemeckej kancelárky Angely Merkel, o tom, že presadzovanie povinných kvót na prijímanie migrantov nebolo voči ostatným krajinám ústretové.
Podotkol, že Slovensko deklarovalo, že dočasne je schopné prebrať okolo 1 200 ľudí a už tak pomohlo Rakúsku, keď sme v Gabčíkove vlani dočasne umiestnili 1 200 ľudí zo Sýrie. Táto ponuka podľa Škripeka platí aj naďalej. Myslí si, že by Slovensko pomáhať malo, otázkou ale je, kam všetci títo ľudia pôjdu. Nemci podľa Škripeka celkom dobrým spôsobom zvládajú počiatočnú integráciu ľudí. Školia ich aj jazykovo a zamestnávajú ich tam, kde chýba pracovná sila.
Konečne sme zložili ružové okuliare
Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Smolková (Smer-SD) tvrdí, že summit musel priniesť výsledky. Ako konštatovala, „konečne sme si zložili ružové okuliare“ a začali vnímať realitu. Myslí si, že treba konať, ak nechceme radikálne postoje. Poznamenala, že všetci sa zhodli na potrebe ochrany vonkajších hraníc a rýchlom návrate migrantov. Podľa nej rovnaké ciele stanovilo aj slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhom polroku 2016.
Vytváranie záchytných centier priamo v afrických štátoch považuje za dobrý úmysel, no podľa Smolkovej treba týmto štátom pomôcť. Smolková pripomenula, že SR nepomohla iba v tábore v Gabčíkove, ale aj v ďalších. Na dobrovoľnej báze sme poskytovali iným štátom pomoc, keď nezvládali situáciu. Tvrdí, že SR chce pomôcť, ale musí ísť o riadenú pomoc a nemôže ísť o nekontrolovaný tok migrantov po krajine.
Záchytné tábory mimo EÚ – máme pred sebou dve veľké rozhodnutia. Po prvé, či naozaj bude fungovať rozhodovanie o práve azylu na európskej úrovni alebo nie. Následne, ak EÚ rozhodne, že azyl môže poskytnúť, otázkou je, kam azylantov presunie, upozornil v diskusii poslanec EP József Nagy (Most-Híd). Ak sa podľa neho nedohodne, že v každej krajine budú azylové centrá, môže opäť nastať problém kvót na prijímanie azylantov. Pritom podľa Nagya treba rešpektovať aj názory azylantov na to, kde sa chcú usídliť, ak na tom mieste majú dlhodobo svoje komunity.
K budúcnosti schengenských hraníc Smolková poznamenala, že ak by schengen fungoval tak, ako funguje na slovensko-ukrajinskej hranici, bola by situácia lepšia. Podľa nej sa dá chrániť aj morská hranica a ak to krajina nezvláda, musí ostatné štáty požiadať o pomoc. Škripek označil schengen za veľký výdobytok, ale podľa neho nebol dizajnovaný na tak veľký pohyb osôb. Je za to, aby sa na istý čas obnovili pasové kontroly, ktoré už sú v niektorých štátoch. Je to potrebné pre našu bezpečnosť, myslí si. Nagy nepovažuje Škripekov názor za správny. Pokiaľ sa hranice schengenu budú kontrolovať, dá sa tomu predísť. Takýmto opatrením sa podľa Nagya dostane späť a zavedenie pasových kontrol môže mať ekonomické dopady, sťaží sa voľný pohyb aj zamestnávanie ľudí z prihraničných regiónov.
Stanovisko slovenskej diplomacie
Slovenská diplomacia odmieta, že by sa Slovensko odmietlo alebo nechcelo dohodnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou o navracaní migrantov. „Pred summitom boli v Nemecku očakávania, že kancelárka Merkelová zabezpečí na bilaterálnej úrovni dohody s krajinami, odkiaľ prichádzajú migranti po rôznych trasách tak, aby boli pripravení v rámci platného Dublinského nariadenia ich brať naspäť. Merkelová sa obrátila na tie krajiny, odkiaľ migranti prichádzajú. Keďže zo Slovenska do Nemecka neprichádzajú, logicky sa na nás nemohla obrátiť," povedal dnes pre slovenských novinárov štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok. Jeho slová ešte v piatok ráno v Bruseli potvrdil aj premiér Peter Pellegrini, ktorý povedal, že s kancelárkou Merkelovou o bilaterálnej dohode o navracaní migrantov nehovoril.