BRATISLAVA – Prezident Andrej Kiska vo svojej správe o stave spoločnosti opakovane oslovoval zavraždeného novinára a jeho partnerku familiárne „Ján“ a „Martina“, čím navodzoval dojem, že mali k sebe blízky osobný vzťah. To však nezodpovedá realite. V diskusii na Tablet.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Podľa neho sa prezident tejto téme v správe o stave republiky venovať mal, ale v omnoho vecnejšej a menej emotívnej rovine. „Pán Kiska spomenul meno Jána Kuciaka desaťkrát, niekedy familiárne, hovoril o Jánovi a Martine, čo navodzovalo dojem blízkeho vzťahu. A tak tomu, pokiaľ ja viem, nebolo. A považujem za nepatričné, keď to hovorí Andrej Kiska, ktorý ešte týždeň po vražde týchto dvoch mladých ľudí ostal na lyžovačke,“ komentoval prezidentovu správu Hrabko.
Vyšetrenie vraždy
„Drvivá väčšina ľudí čaká, že táto vražda bude vyšetrená a páchatelia sa dostanú pred súd. Ale vyčítať, ako pán Kiska, že medzinárodný tím bol zriadený neskoro, hoci na druhej strane tu máme tvrdenie pána Čižnára, že to išlo rýchlosťou až nevídanou a doterajšia prax bola, že to trvalo omnoho dlhšie... To sa nedá zriadiť iba tak, do 24 hodín,“ reagoval Hrabko. „Pokladám to za veľmi neprimerané a za vnášanie emócií, ktoré tam nemali čo robiť a zvlášť ich nemal predvádzať pán Andrej Kiska,“ zdôraznil publicista.
Prezidentova správa podľa neho zodpovedala očakávaniam, pozitíva na nej videli skôr opoziční poslanci a negatíva koaliční. On osobne považuje za ekonomicky primerané výhrady Andreja Kisku k plánovanému ústavnému zastropovaniu veku odchodu do dôchodku, ale v správe mu chýbali zahraničnopolitické pasáže, alebo aspoň state venované politike Európskej únie.
„Viac ako správa o stave republiky mi tá správa vyznela ako správa o stave občana Andreja Kisku. Na môj vkus tam bolo viacero emotívnych prvkov a chýbalo mi tam zasadenie Slovenska do medzinárodného kontextu,“ povedal.
Nedôvera občanov v štát
Andrej Kiska v správe konštatoval hlbokú nedôveru občanov k inštitúciám štátu. Hrabko voči tomu nenamieta, ale upozorňuje, že to nie je stav, ktorý by vznikol v posledných rokoch. „Museli by sme si spätne pozrieť prieskumy verejnej mienky a pozrieť, kedy a pri ktorých inštitúciách bola dôvera verejnosti vyššia a kedy nižšia. Určitá sínusoida tam určite bola. Ale dovolím si tvrdiť, že vo všeobecnosti tu prevládala nedôvera k štátnym inštitúciám už od vzniku republiky,“ povedal.
To podľa Hrabka neznamená, že by sme sa s týmto stavom mali zmieriť. Ale napríklad zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré presadzoval aj prezident Andrej Kiska, Hrabko za krok k vyššej dôvere k právnemu štátu nepovažuje. Poslanci sa síce pokúsili napraviť starú nespravodlivosť, ale za cenu faktického prelomenia rozhodnutí súdov z minulých desaťročí a uplatnenia priamej retroaktivity.
Správa o stave republiky podľa Hrabka patrí k právomociam prezidenta daným ústavou. „Aj keď interpretácia nie je jednoznačná, niektorí právnici hovoria, že je to povinnosť prezidenta, iní hovoria o práve. Skúsenosti z praxe hovoria, že ide skôr o právo, lebo pán prezident Schuster ani pán prezident Gašparovič takúto správu nedávali každý rok. Naopak, pán prezident Kiska s ňou každý rok prichádza. A tak tomu bolo aj v prípade pána prezidenta Kováča,“ poznamenal.
Práve Michal Kováč podľa neho predniesol zatiaľ najvýznamnejšiu správu o stave republiky. „Mala okamžitú politickú odozvu a na jej základe padla vláda Vladimíra Mečiara,“ spomína Hrabko. Každá ďalšia prezidentská správa bola podľa neho odrazom spoločenskej situácie, politickej orientácie hlavy štátu, ale „vždy to bola správa toho prezidenta, ktorý ju predniesol“. „Pravdou je, že Rudolf Schuster bol k vláde Mikuláša Dzurindu výrazne kritický. Čo je v poriadku. Naopak, Ivan Gašparovič voči vláde Roberta Fica výrazne kritický nebol. Preto hovorím, že záleží aj na politickej atmosfére. A z akých radov vyšiel prezident,“ poznamenal Hrabko.
Danko prepušil schôdzu
V tejto súvislosti ho zarazilo ticho v sále počas prednesu aktuálnej správy Andreja Kisku. Jeho doterajšie prejavy totiž zvykla opozícia sporadicky prerušovať potleskom, ktorý aktuálne chýbal. Prejav narušil len incident, keď sa poslanci ĽSNS pokúsili prezentovať priamo v sále vizuály s nápisom dehonestujúcim prezidenta. To však rokovací poriadok neumožňuje a preto predseda NR SR Andrej Danko (SNS) schôdzu prerušil, až kým plagátiky neodstránili. Potom prezident správu predniesol znova.
„Prezidentov prejav nebol ani raz prerušený potleskom. Bývalo obvyklé, že prívrženci tlieskajú. Za čias pána Gašparoviča tlieskali poslanci vládnej koalície, pánovi Kiskovi pri predchádzajúcich prejavoch tlieskali poslanci mimovládnych strán. Teraz bolo v sále absolútne ticho,“ povedal Hrabko, podľa ktorého bola atmosféra prejavu ovplyvnená aj politickými signálmi, podľa ktorých prezident smeruje do straníckej politiky.
Tieňová správa o stave spoločnosti
Nový prvok do neoficiálnej kampane predchádzajúcej voľbám prezidenta vniesol Eduard Chmelár, ktorý ako potenciálny uchádzač o post hlavy štátu predniesol v bratislavskom Primaciálnom paláci za účasti exprezidentov Ivana Gašparoviča a Rudolfa Schustera svoju vlastnú tieňovú správu o stave spoločnosti. Prejavom, v ktorom sa okrem iného zaoberal víziou novej ústavy a právomocami prezidenta, chcel ukázať, že správa o stave republiky by mala okrem opisu aktuálneho stavu z pohľadu hlavy štátu naznačovať aj možnosti riešenia problémov.
„Tieňová správa je už trochu mimo misu. Ale pravda je, že Eduard Chmelár, na rozdiel od niektorých iných potenciálnych kandidátov, nedostal priestor reagovať v tradičných médiách. Tak to poňal svojím spôsobom,“ komentoval správu Hrabko. Dodal, že Chmelár je vzdelaný teoretik, ale praktické skúsenosti s výkonom vysokej politickej funkcie nemá. Snem Mosta–Híd odobril kandidatúru svojho predsedu Bélu Bugára na prezidentský post. Líder Smeru-SD Róbert Fico to komentoval slovami, že koaličné strany nebudú mať spoločného kandidáta, ale politickým dôvodom Bugárovho rozhodnutia rozumie.
„Politické dôvody sú zrejmé, a to je snaha zachrániť Most–Híd na politickej scéne. Most–Híd stratil množstvo slovenských voličov a o maďarských bojuje so Stranou maďarskej komunity,“ odhadol Hrabko. Béla Bugár je podľa neho dostatočne skúsený politik, aby vedel, že jeho šance byť zvolený do funkcie prezidenta nie sú vysoké. Preferencie Mosta–Híd však v prieskumoch prekračujú zvoliteľnú úroveň len tesne a Bugárovým cieľom je podľa Hrabka v roku 2020 ešte raz doviesť stranu do parlamentných lavíc.