BRATISLAVA - Predseda koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár bude v roku 2019 kandidovať za prezidenta SR. Po skončení straníckeho snemu to na sobotňajšej tlačovej konferencii v Bratislave oznámil podpredseda Mosta-Híd László Sólymos s tým, že dozrel čas, aby o kreslo prezidenta mohol reálne zabojovať aj príslušník národnostnej menšiny. Snem nominoval Bugára jednohlasne.
Začal sa boj o prezidentské kreslo, veľký prehľad: FOTO V hre sú aj kontroverzné mená
„Po dôkladných úvahách a rozhovoroch so svojimi blízkymi som dospel k jednoznačnému rozhodnutiu, že sa zapojím do boja o prezidentské kreslo,“ oznámil Béla Bugár. Jeho hlavným cieľom je prispieť k zmierneniu napätia a polarizácie spoločnosti.
„Som presvedčený o tom, že ak je spoločnosť v takej miere polarizovaná ako dnes, je viac ako inokedy nutné, aby prezidentom bol človek, ktorý bude vedieť stáť nad spormi a bude rovnako naklonený jednej aj druhej strane politického spektra,“ uviedol Bugár. Do boja o prezidentské kreslo sa chce zapojiť realistickými cieľmi, ktoré bude možné a nutné splniť preto, aby sa postavenie Slovenska v demokratickom svete posilňovalo. V prípade úspešnej kandidatúry chce zastupovať všetkých ľudí našej krajiny.
„Chcem byť prezidentom všetkých občanov Slovenska: Slovákov, Maďarov, Rusínov, Rómov, úspešných a menej úspešných, mladých starých, mestských a dedinských. Lebo som presvedčený, že prezident taký má byť,“ uviedol počas tlačovej konferencii Bugár. Zároveň podľa neho musí prezident veľmi rázne presadzovať veci, ktoré mu vyplývajú z právomocí vo vzťahu k vláde, k parlamentu, a k zahraničiu.
„Musí byť partner, pomocník – nie aktivista a oponent za každú cenu. Bez ohľadu nato, aká vláda v tejto krajine vznikne. Lebo tie vznikajú ako výsledok volieb z vôle ľudu a prezident túto vôľu musí rešpektovať,“ dodal Béla Bugár. Volebnú kampaň sa chystá odštartovať na jeseň tohto roku. Kampaň nechce viesť ako predseda strany Most-Híd, ale ako Béla Bugár. Otvorený je aj podpore občianskych združení ako aj politických subjektov.
Béla Bugár ostáva predsedom Mosta-Híd ďalšie štyri roky. Bugár vedie Most-Híd od jeho založenia v roku 2009. Protikandidáta nemal. Do podpredsedníckych funkcií boli opätovne zvolení László Sólymos, Ábel Ravasz a Ivan Švejna. Novým podpredsedom sa stal Peter Antal, ktorý nahradil Luciu Žitňanskú. Tá zo straníckej funkcie ešte v máji abdikovala, keďže z politiky sa chce postupne stiahnuť.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Politológ: Do 2. kola sa nedostane
Úrad prezidenta by pre Bélu Bugára (Most-Híd) mohol byť dôstojným zavŕšením politickej kariéry, skôr mu však ide o zviditeľnenie strany pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami. Pre TASR to povedal politológ Juraj Marušiak, podľa ktorého je Bugárova kandidatúra na prezidenta vzhľadom na súčasné preferencie strany logickým krokom. Neverí však, že by predseda strany Most-Híd vôbec mohol postúpiť do druhého kola.
Bugár je podľa Marušiaka stále najvýraznejšou osobnosťou Mosta-Híd, aj keď už nie je tým, čím bol. "Koalícia so Smerom-SD mu narobila kopu nepriateľov z radov opozície a nie je jasné, či si dokáže získať napríklad priaznivcov Smeru-SD," hovorí Marušiak. Ak by však Most-Híd podporil kandidáta inej strany, mohlo by sa stať, že by sa do parlamentných volieb vytratil z povedomia, dodal.
Marušiak si nemyslí, že v Moste-Híd počítajú s tým, že by Bugár v boji o prezidentské kreslo zvíťazil, a preto ani nehľadajú jeho nástupcu, aj keď to skôr či neskôr vzhľadom na Bugárov vek budú musieť urobiť. Podľa Marušiaka bude budúci predseda pravdepodobne z maďarskej časti strany. Môže to byť napríklad niekto zo súčasných ministrov, ktorému sa vo vláde podarí výraznejší úspech.
Programový dokument
Strana Most-Híd dnes prijala na sneme programový dokument týkajúci sa priorít do roku 2020. Ako povedal na tlačovej besede podpredseda strany László Sólymos, počas viac ako dvoch rokov vo vláde sa strane podarilo splniť veľké množstvo jej priorít z Programového vyhlásenia vlády. „Chceme aj v nastávajúcom období pokračovať v rozbehnutých legislatívnych iniciatívach s dôrazom na hospodársku politiku a regionálny rozvoj, menšinovú politiku a právny štát,“ vyhlásil László Sólymos.
Strana Most-Híd chce v najbližšom období znížiť odvody pre živnostníkov. Chce tiež výrazne podporiť mladé rodiny formou zavedenia novej pôžičky. Nechce sa zúčastňovať nezmyselného populizmu v oblasti dôchodkov, chce ale určiť presný vek odchodu do dôchodku päť rokov vopred pre každého občana. Most-Híd tiež presadzuje pokračovanie prípravy a výstavbu rýchlostných ciest, najmä cesty R2 na strednom a východnom Slovensku. „Pracujeme na výstavbe nových mostov v Komárne a na Ipli vrátane ich napojenia na hlavné cestné ťahy. Pripravili sme nový Zákon o Žitnom ostrove, ktorý by mal výrazne prispieť k ochrane pitnej vody. Chceme podporiť výstavbu kanalizácií v našich obciach,“ uviedol Solymos.
V oblasti menšinovej politiky má Most-Híd za sebou výrazné úspechy a pokračuje ďalej. Snaží sa o to, aby školský zákon definoval pojem národnostného školstva. „Ďalej rozširujeme dvojjazyčnosť na úradoch, v obchodoch, ale aj v prípade dopravných označení ciest. V oblasti menšinového školstva sa sústredíme na efektívnu výučbu slovenčiny pre detí z menšín, ako aj na zabezpečenie výchovy v materskej škole pre každé jedno dieťa v tejto republike, bez ohľadu na národnosť,“ uviedol Solymos.
Hlavnou agendou v oblasti právneho štátu musí byť získanie dôvery voličov v štátne inštitúcie. „Výrazne nám vie v tom pomôcť zmena zákona o výbere policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie. Pokračuje aj naše ťaženie v téme odlžovania, formou riešenia viac ako 3,7 milióna starých exekúcií,“ konštatoval.
Horúce novinky v SNS: Danko do prezidentského kresla nezasadne, Matečná vstúpila do strany
Prejav Bélu Bugára
Most-Híd by mal mať podľa predsedu strany Bélu Bugára vlastného prezidentského kandidáta. Ako povedal v prejave na X. sneme, obraz, že na Slovensku v roku 2019 by mohol o tento post výrazným spôsobom zabojovať príslušník národnostnej menšiny, je nielen vábivý, ale je dôležitý. „A to nielen z pohľadu národnostnej menšiny, ale z pohľadu celého Slovenska. Sme presvedčení o tom, že ten čas nastal, a poďme sa o to s plnou vážnosťou pokúsiť,“ vyhlásil.
Podľa Bugára po oznámení Andreja Kisku, že nebude kandidovať na prezidenta, sa na pravej strane politického spektra začalo vymedzovanie. „Znova a zas sa niektorí predstavitelia tzv. pravice a liberálov správajú ako pomýlení strelci, ktorí nevedia, kde je terč. Je vznešené mať plné ústa alternatívy, ale to pravé orechové príde až vtedy, keď pre tú tzv. „alternatívu“ musíš aj niečo urobiť. Aj na svoj vlastný úkor. Vtedy, pravdepodobne z rozsypania vlastných kalkulácií, sa začne strieľať,“ upozornil Bugár. Zároveň pripomenul, že presne o tomto spôsobe politickej práce, politických vzťahov hovoril Most-Híd aj pri zostavovaní vlády po voľbách v roku 2016. „Nič sa nezmenilo. Niektorí čelní predstavitelia opozície sú zas úplne mimo,“ konštatoval.
Bugár pripomenul, že pri zakladaní strany stavili na potrebné a vtedy už aj nevyhnutné hodnoty spolupráce, tolerancie, proeurópskej orientácie. Nielen medzi väčšinovým národom a menšinami, ale aj medzi slušnými ľuďmi. „Pred štyrmi rokmi sme tieto pozície rozšírili o občiansky rozmer. Pre nás nikdy nebol rozhodujúcim faktorom boj proti jednému univerzálnemu zlu, ale snaha o dohody medzi politikou, politickými stranami a občanmi.
Ak politická strana ide do politického boja, má podľa Bugára jeden jediný cieľ - dostať sa do vlády. „Je to správne a je to legitímne. Ale tvorba vládnych koalícií nie je program na želanie. Ak sa žiadnej politickej strane nepáčila samovláda Smeru v predchádzajúcom volebnom období, tak zmena tohto stavu sa neudeje vtedy, keď o tom budeme rozprávať, ale vtedy, keď preto niečo urobíme. My sme urobili. Za veľkú cenu, ktorú platíme odvtedy – sme v tejto vláde,“ povedal Bugár, podľa ktorého sa strane darí plniť svoj program.
„Robíme maximum možného preto, aby sme odstraňovali krivdy minulosti – ako napríklad zrušenie Mečiarových amnestií. Nemlčme o tom len preto, lebo chváliť Most-Híd dnes nie je trendy. Nemlčme o tom, že vďaka nám sú zrovnoprávnení dôchodcovia. Že držíme kormidlo smer Európska únia nielen vtedy, keď sa nám to hodí. Ale zo zásady. Nemlčme o tom, že sme v tejto vláde – a zotrvávame v nej aj preto, aby sme južné Slovensko a jeho obyvateľov držali v centre pozornosti ostatných politikov nielen počas kampaní, ale stále,“ zdôraznil.
Most v kampani podľa Bugára hovoril o tom, že chce a vie robiť veci nielen populárne, ale aj správne. „Nikdy sme nerobili politiku na základe preferenčných hlasov, alebo preto, aby sme sa páčili každému. Sme strana, ktorá je schopná spolupracovať – okrem extrémistov a nacionalistov – s každým. A aj v budúcnosti budeme stranou, ktorá bude za spoluprácu, nie za polarizáciu, bude za zdravé kompromisy v záujme tejto krajiny a jej stability. Byť proti niekomu – ako jediný politický cieľ - dokáže každý,“ dodal predseda Most-Híd.
Podľa Bugára nominant strany na ministerstve dopravy Árpád Érsek na čele jedného z najväčších ministerstiev robí malé zázraky, aby sa výstavba ciest a diaľnic pohla dopredu. László Sólymos z marginalizovaného ministerstva urobil vážneho hráča pri veľkých medzirezortných témach, akými sú ochrana ovzdušia, podzemných vôd a lesov, ale aj v téme odpadov a iných závažných oblastí ochrany životného prostredia. Otvoril ministerstvo občanom a mimovládnemu sektoru. „Prácu, ktorú začala Lucia Žitňanská v oblasti nášho programového piliera – právneho štátu – úspešne preberá Gábor Gál. Urobil sa tu kus poctivej práce a verím, že ju aj dokončíme. Naši štátni tajomníci, naši vládni splnomocnenci – hoci nepracujú vždy v ideálnych podmienkach – pri každej téme presadzujú program a ciele Most-Híd,“ povedal.
Bugár v prejave spomenul aj udalosti, ktoré otriasli Slovenskom na jar tohto roku. „Smrť dvoch mladých ľudí nenecháva nikoho chladným. Je to hrozný čin. Hrozná skutočnosť, ktorá musí byť v prvom rade vyšetrená. A vrahovia musia byť odsúdení. Vyšetriť a súdiť to ale musia orgány nato určené. Je mi cudzí všetok nános, ktorý sa na túto ohavnú vraždu dostal. A viete prečo? Lebo presne to bráni rýchlemu a dôslednému vyšetreniu. Preto sme ako prví požadovali nasadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali nad tým, ako túto vraždu využiť vo svoj politický prospech. Na druhej strane ale platí, že následné udalosti poukázali na isté nezdravé javy v našej spoločnosti, ktoré pravdepodobne dlho tleli pod povrchom a teraz vyplávali na vrch. Aj tu hovorím, ak niekto niečo robí zle, urobil nekalé obchody, spolupracoval s podsvetím – tak to musí vyšetriť orgán nato určený a súdiť sudca. A platí to padni, komu padni. Ale odmietam čierno-biele videnie sveta a odmietam manipulácie a konšpirácie,“ zdôraznil Bugár s tým, že všetci by mali odmietnuť, je vnášanie stále väčšej a intenzívnejšej nenávisti do verejného života. To, čo sa dnes na Slovensku deje, nemá však podľa neho s odstraňovaním nekalých praktík vo verejnom živote nič spoločného. „Sme svedkami nebývalej polarizácie. A to nie je zodpovednosť len vládnej koalície, ale každého jedného politika. Keď by sa bičovanie emócií dalo merať, tak sme určite na popredných miestach v svetovom rebríčku,“ povedal.
Strana Most-Híd sa po týchto udalostiach podľa Bugára neželane dostala do pozícií, kde znova mohla za všetko a za všetkých. „Nie a odmietam to! To, že sme ako prví vyzvali na odstúpenie ministra vnútra, a to, že sme nakoniec dosiahli aj rekonštrukciu vlády, odmieta okrem pána prezidenta čo i len vysloviť každý. Politici, médiá. Tak to hovorme my,“ vyzval. Výmena dvoch kľúčových predstaviteľov vlády, premiéra a podpredsedu – ktoré ešte dva dni pred konaním republikovej rady boli nepredstaviteľné – sa stali. „Máme novú vládu a všetky predpoklady na to, aby sme dotiahli to, načo sme sa dali – ešte raz zdôrazňujem: plnenie programového vyhlásenia vlády a našich priorít v ňom,“ uviedol s tým, že vládna koalícia nie je ideálna. „Ale je pravdou, že z nášho pohľadu zatiaľ jediná, ktorá nám umožnila plniť svoj program v takejto širokej miere,“ povedal.
Most-Híd sa podľa Bugára snaží, aby nepodľahol populistickým trendom, ale súhlasí s tým, aby sa z ekonomickej kondície krajiny čo najviac výhod dostalo k občanom – najmä mladým rodinám, deťom a dôchodcom. A to aj nad rámec programového vyhlásenia vlády, ale bez toho, aby sa nezodpovedne zaťažovali budúce generácie. „Preto sme sa rozhodli práve pri ekonomických návrhoch našich kolegov pozerať veľmi pozorne a zodpovedne na jednotlivé návrhy. A áno, za niektoré ich návrhy nezahlasujeme,“ povedal.
Bugár vyzval, aby aj v regiónoch spolupracovali s každým, s kým sa spolupracovať dá. „Nevylučujme nikoho, okrem nacionalistov a extrémistov, samozrejme,“ uviedol. Podľa Bugára podpora nezávislých kandidátov je bežný jav. „Ale čestné je si priznať, že je to skôr marketingový ťah, ako skutočná nezávislosť. Približne v roku 2010, keď prišli tzv. „nepolitici“ a politické experimenty, sa stranícka príslušnosť na Slovensku stala nadávkou. Kým sa s týmto populistickým trendom nevysporiadame, tak to asi tak bude,“ konštatoval.
Podľa šéfa Most-Híd možno od nášho vstupu do EÚ nikdy nebolo tak dôležité potvrdzovať naše spojenectvo a našu príslušnosť k Európe. „Dianie na európskej, svetovej politickej scéne, ale aj na tej na východ od nás, by nás pritom každý deň mali utvrdzovať v tom, že sem musíme patriť. A každý, kto to spochybňuje, spochybňuje zároveň stabilnú budúcnosť tejto krajiny a jej občanov,“ povedal.
Bugár je presvedčený, že po súčasnej dobe permanentných hádok budú naše hodnoty ako spolupráca, zodpovednosť, slušnosť, tolerancia, schopnosť prijímať kompromisy - nedostatkovým tovarom. "A preto budú jedinečné,“ dodal.
Bugár prvú polovicu prejavu predniesol v slovenčine a druhú v maďarčine. Na snem prišlo 126 delegátov zo 156 pozvaných.
Žitňanská skončila vo vedení strany
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská potichu skončila vo vedení strany Most-Híd. Žitňanská po odchode z vlády avizovala, že končí v politike. Jej ambíciou je dokončiť volebné obdobie a venovať sa právu. O straníckej funkcii podpredsedníčky strany však nehovorila. Podľa informácií agentúry SITA svoju rezignáciu na stranícku funkciu oznámila v máji.
"Chcem sa viac venovať svojej profesijnej činnosti s postupne vycúvať z politického života. Z môjho pohľadu je to logická konzekvencia, keďže nemám záujem uchádzať sa o verejné funkcie a kandidovať v ďalších parlamentných voľbách," uviedla pre TASR pred zasadnutím straníckeho snemu v Bratislave.
Napriek tomu, že v parlamente nehlasuje vždy tak, ako zvyšok koalície, Žitňanská tvrdí, že s vedením Mostu-Híd problém nemá. "Čo sa mi nepáči, poviem. Konflikt ale nemáme. S Bélom Bugárom sme sa porozprávali a rešpektujeme sa v týchto pozíciách navzájom," ozrejmila.