BRATISLAVA - Prezidentské voľby sa blížia a strany začínajú oznamovať svojich kandidátov. Najsilnejšia strana Smer-SD svoju voľbu oficiálneho oznámi až v septembri. V posledných týždňoch sa však skloňuje niekoľko politikov. Pozreli sme sa teda na najpravdepodobnejšie mená. Ich šance zhodnotili aj politológovia Radoslav Štefančík a Grigorij Mesežnikov.
Mená prezidentských kandidátov začínajú pomaly pribúdať, no najsilnejšia strana stále mlčí. Smer by ho mal oficiálne predstaviť pravdepodobne až v septembri. Napriek tomu sa špekuluje o niekoľkých menách. Spýtali sme sa politológov Radoslava Štefančíka a Grigorija Mesežnikova, ktorý z nich by mohol byť najpravdepodobnejším kandidátom.
Začal sa boj o prezidentské kreslo, veľký prehľad: FOTO V hre sú aj kontroverzné mená
Maroš Šefčovič (40%)
O podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi sa začalo uvažovať ešte minulý rok. Začiatkom tohto roka však uviedol, že o kandidatúre zatiaľ neuvažoval. Svoju úlohu vidí skôr v snahe zvýšiť volebnú účasť v ďalších eurovoľbách, aby nesilneli extrémistické a protieurópske strany. Šefčovič sa dlhodobo angažuje v diplomatických službách, dokonca sa špekulovalo o tom, že by mohol na ministerstve zahraničných vecí nahradiť Miroslava Lajčáka po jeho odchode. Šefčovič, rovnako ako Lajčák či Maďarič, často hovorí o témach, ktoré nie sú priamo agendou strany.
R.Š.: „Z uvedených mien by bol najlepším kandidátom Maroš Šefčovič. Ide o proeurópsky orientovaného eurokomisára, jasne zameraného na našu spoluprácu s vyspelými demokraciami združenými nielen v EU, ale aj v NATO. Ak by kandidoval práve Šefčovič, s vysokou pravdepodobnosťou by nosnou témou predvolebnej kampane neboli migranti a migračná politika. Šefčovičovi však nehrá do karát, že nie je schopný oslovovať voličov Smeru tak prízemným jazykom, ako to robí napríklad Robert Fico. Na druhej strane, Šefčovič nie je poznačený žiadnou kauzou, takže je prijateľný aj pre voličov iných strán.“
G.M.: „Šefčovič to zrejme tiež nebude, keďže kandiduje za predsedu Európskej komisie. Dokonca je to taká nenápadná snaha sa z toho vyvliecť.“
Miroslav Lajčák (30%)
Druhým najsilnejším menom, ktoré sa zatiaľ medzi možnými kandidátmi objavovalo, bol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. V minulosti mal ambície ísť do Bruselu, kde momentálne pôsobí Šefčovič. Pokiaľ by tak spravil, post ministra zahraničných vecí by ostal otvorený pre Šefčoviča. Lajčák však zatiaľ svoju kandidatúru takisto vylúčil, vraj o tom nikdy ani neuvažoval. Oznámil, že sa chce venovať zahraničnej politike, ktorá ho napĺňa. Momentálne vedie Valné zhromaždenie OSN v New Yorku.
R.Š.: „Miroslav Lajčák by bol vhodným kandidátom Smeru, neustriehol však podozrenie z korupcie vo svojom rezorte počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.“
G.M.: „Lajčák kandidovať určite nebude.“
Tomáš Drucker (15%)
Podľa našich informácií by malo byť v hre na post prezidenta aj meno bývalého ministra zdravotníctva a ministra vnútra Tomáša Druckera. O jeho mene sa začalo uvažovať po jeho odchode z postu ministra vnútra. Najkratšie pôsobiaci minister sa však momentálne stiahol z očí verejnosti. Po demisii Roberta Kaliňáka sa uvažovalo o Jozefovi Rážovi ml., no toho prezident Andrej Kiska neschválil. Na necelý mesiac sa tak do funkcie dostal Drucker. Po tlaku médií i verejnosti a po prevalení škandálu ohľadom podnikania jeho manželky Drucker odstúpil. Priznal sa, že šlo o turbulentný týždeň, mesiac a pekelné roky.
R.Š.: „Tomáš Drucker je, zdá sa, mimo akéhokoľvek uvažovania. Nebol schopný viesť rezort vnútra k všeobecnej spokojnosti. Vzhľadom na jeho kariérny rast i následný pád nemožno vylúčiť, že tento človek má už zákulisných ťahov ľudí z predsedníctva Smeru plné zuby.“
G.M.: „Drucker z pohľadu strany zlyhal, nie je to politik a je pre Smer slabým článkom.“
Peter Pellegrini (5%)
Peter Pellegrini vystriedal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na poste predsedu vlády Roberta Fica. Aj o ňom sa uvažuje ako o možnom kandidátovi, musel by sa však vzdať postu premiéra. O kandidatúre však podľa vlastných slov neuvažuje. "Ja sa sústredím na výkon pozície predsedu vlády, chcel by som to vykonávať najlepšie, ako viem," dodal Pellegrini s tým, že jeho meno sa medzi kandidátmi neobjaví. Podľa oboch politológov by však mal Pellegrini ako jediný kandidát šancu dostať sa do druhého kola volieb.
R.Š.: „Z uvedených kandidátov má šancu na druhé kolo určite úradujúci predseda vlády. A nemožno vylúčiť, že Smer o ňom uvažuje ako o relevantnom kandidátovi. Pellegrini sa zdá byť vhodný na každú funkciu, od asistenta poslanca, cez ministra školstva, predsedu parlamentu až po predsedu vlády. No a vyzerá to tak, že ešte jednu ústavnú funkciu neskúsil. Ak ho predsa len Smer postaví ako kandidáta, bude to potrebné čítať tak, že sa ho potrebujú v Smere zbaviť. Smer je presne tou organizáciou, v ktorej nie je dobré, ak žiak prevýši svojho učiteľa.“
G.M.: „Pellegrini je z tej ponuky jediným, ktorý prichádza do úvahy. Komplikácia však nastane v prípade, ak by chcela vláda pokračovať aj po voľbách v tomto zložení. Pellegrini by bol reálnym kandidátom, no museli by ho uvoľniť z postu predsedu vlády a to by mohlo skomplikovať situáciu. Je otázne, či by sa poskladala nová vláda. Pellegrini by za určitých príležitostí mohol vyhrať, pokiaľ by sa do druhého kola dostal Marián Kotleba. V tom prípade by zrejme aj zvíťazil.“
Marek Maďarič (5%)
Zistili sme, že medzi možnými kandidátmi sa skloňuje aj meno Mareka Maďariča. O jeho kandidatúre sa v kuloároch špekulovalo už v časoch, keď sa kriticky vyjadroval k fungovaniu Smeru. Post ministra kultúry opustil Maďarič začiatkom marca. „Neviem si po vražde novinára, či sa už potvrdí, alebo nie, že to súviselo s jeho prácou, predstaviť, že by som naďalej pôsobil vo funkcii šéfa tohto rezortu,“ odôvodnil svoj odchod Maďarič. Momentálne pôsobí v parlamente a svoju kandidatúru na prezidenta vylúčil.
R.Š.: „Marek Maďarič to pravdepodobne nebude. U neho nemožno vylúčiť definitívny odchod zo Smeru. Smer by len ťažko vysvetľoval, prečo podporil práve toho človeka, ktorý sa viackrát vyjadril kriticky k politike Smeru.“
G.M.: „Maďarič je disident. Je jednou nohou mimo.“
Nestraník (5%)
Zrejme najmenšia pravdepodobnosť je, že by Smer postavil do prezidentských volieb nestraníka, teda niekoho mimo stranu. Jedinou možnosťou, ktorú pripúšťa Štefančík, je, že podporia možnú kandidatúru Andreja Danka za SNS. „Nemožno však vylúčiť ani možnosť, že podporia kandidátku Andreja Danka. Zodpovednosť za neúspech budú tradične hľadať mimo svojich radov a budú mať vhodnú štartovaciu pozíciu pred parlamentnými voľbami 2020.“ Danko však dlhodobo tvrdí, že o post sa za ich stranu bude uchádzať žena.
Smer potrebuje Gašparoviča
Obaja sa zhodujú na tom, že najvhodnejším kandidátom by bol niekto ako Ivan Gašparovič. „Pre Smer by bolo dnes vhodné nájsť druhého Ivana Gašparoviča, teda kandidáta „od vedľa“, ale zároveň ako keby člena strany. Človeka, ktorý by v správe o stave republiky pozitívne hodnotil ekonomické ukazovatele, ale nevšimol by si popravu novinára a jeho snúbenice, či vraždu mladého migranta. Teda ideálne človeka, ktorý nič, čo by Smeru škodilo, nevidí a nepočuje,“ tvrdí Štefančík.
Podobný názor zastáva aj Mesežnikov. „Smer doteraz podporil niekoho, kto už bol v tej funkcii, alebo kto im bol stranícky blízky, ako to bolo s Gašparovičom. Mali fantastickú príležitosť a mali svojho človeka vo všetkom lojálneho. Mali aj pozíciu predsedu vlády, ktorý je skutočným vládcom.“ Koho si Smer zvolí, je však ťažké predpokladať.
Ich šancou je Kotleba
„Každý kandidát si musí byť vedomý toho, že ak nepostúpi do druhého kola Marián Kotleba, s vysokou pravdepodobnosťou bude kandidát Smeru v druhom kole porazený. A len málokto sa dnes nájde, kto je ochotný ísť do vopred prehratého súboja, čo by nebolo príjemné len pre samotného kandidáta, ale rovnako ani pre stranu ako celok," povedal pre Topky Štefančík.
Smer zažil v posledných mesiacoch veľa neúspechov. „Od totálneho k.o. od Andreja Kisku Robertovi Ficovi v prezidentských voľbách, cez výrazný prepad voličskej podpory vo voľbách parlamentných, až po mimoriadny neúspech v regionálnych voľbách. Smer musí preto dôkladne zvažovať, ako sa vyhnúť prípadnej ďalšej prehre,“ dodal Štefančík. Politológ Mesežnikov vidí favorita v Petrovi Pellegrinim a ostatných vylučuje. „Sú mimo záberu a o iných menách neviem. Je možné, že Fico bude znova kandidovať, on to síce poprel, ale povedal toho veľa. To by však bola kandidatúra so zjavnou predikciou na prehru," dodal Mesežnikov.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
