Keď rozmýšľame o tom, čo po sebe zanechať, už vtedy si dávame život do poriadku. Vo Švédsku majú tradíciu, ktorú pomenovali döständing – dať si do poriadku svoj život. Oddeliť podstatné od nepodstatného a na sklonku života porozmýšľať o tom, čo ponechať pre príbuzných a čo rozdať.
Margareta Magnussonová sa rozhodla pred odchodom urobiť si poriadok vo veciach, ktoré zhromažďovala po celý život. A o tomto umení napísala knižku s názvom Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania.
Dotýka sa všetkého: zaujímavých drahocenností, ktoré zdedila, rodinných tajomstiev a dokonca aj Facebooku: Otvorene premýšľa, ako s ním naložiť.
Ak sa vám páčilo Kúzelné upratovanie od Marie Kondo, táto kniha je ako stvorená pre vás, lebo rovnako nadchýna čitateľov po celom svete.
Hoci ide o vážnu tému, šarmantne a s nadhľadom sa zveruje so svojimi skúsenosťami, z ktorých dýcha životná múdrosť. Život by sme si mali uľahčiť a užívať si ho, nie preplniť ho nepotrebnými vecami. Vyradiť veci, ktoré už nechcete, a zbaviť sa ich možno v akomkoľvek veku, ale je rozumné pustiť sa do toho radšej skôr ako neskôr, aby to za nás nemuseli urobiť iní.
Je to naozaj pôvabná knižka s praktickým návodom, ktorá môže povzbudiť každého z nás, aby sme sa tešili z dlhého a pokojného života plného drobných radostí a potešenia.
V príručke Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania dáva autorka návod, ako si pri organizovaní domácnosti osvojiť minimalizmus. Jej radikálna a povzbudzujúca metóda pomôže rodinám otvorene sa porozprávať na citlivú tému odchodu našich milovaných zo života a ohľaduplne sa ich pýtať, čo by chceli urobiť so svojimi vecami. Škandinávsky humor a múdrosť tému zasa nadľahčí, aby cez to dokázali prejsť s úsmevom.
„Nový trend v odstraňovaní neporiadku sa nazýva smrteľne vážne upratovanie. Magnussonová upozorňuje, že tento proces sa netýka len tých, čo sa chystajú predstúpiť pred nebeskú bránu. Je určený pre všetky vekové skupiny,“ napísal The Chronicle.
Táto kniha ponúka viac ako len tipy na správny životný štýl. Z každej stránky vyžaruje autorkin humor a neochvejný duch. Pohoda a pokoj. Múdrosť a pokora.
Základom je zorganizovať si každodenný život tak, aby plynul jednoducho, hladko a bez problémov. Môže to priniesť úžitok ľuďom v každom veku.
Prečítajte si úryvok z knižky Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania:
Smrteľné upratovanie. V švédčine túto aktivitu nazývame döstädning – dö znamená smrť a städning upratovanie. Ide o odpratávanie nepotrebných vecí, organizáciu a upratovanie domova v období, keď cítite, že váš odchod z tohto sveta sa pomaly, ale isto blíži.
Musím vám o ňom porozprávať, lebo je veľmi dôležité. Možno vám dokonca budem vedieť aj poradiť, keďže tejto situácii budeme musieť skôr či neskôr čeliť všetci. A ak chceme svojim milovaným ušetriť drahocenný čas v dobe, keď tu už nebudeme, čeliť jej naozaj musíme.
Čo teda myslím pod smrteľným upratovaním? Smrteľne vážne upratovanie. Dôkladné pretriedenie celého svojho majetku a rozhodovanie o tom, ako sa zbaviť vecí, ktoré už nechcete. Len sa poobzerajte okolo seba. Značná časť vecí, ktoré vlastníte, sa vo vašom živote pravdepodobne povaľuje tak dlho, že ich alebo ich hodnotu už ani nevnímate.
Myslím, že termín döstädning je nový, ale činnosť, ktorú opisuje, nová nie je. Označuje poriadne a dôkladné upratovanie a triedenie. Zahŕňa aj odpratanie časti vecí s cieľom zjednodušiť si život a zbaviť sa preplnenej domácnosti. Nemusí mať nič spoločné s vaším vekom alebo smrťou, ale často sa ich týka. Niekedy si však len uvedomíte, že už ani neviete zavrieť zásuvky či dvere na skriniach. V takej situácii jednoznačne treba konať, aj keby ste mali ešte len tridsať. Aj takéto upratovanie sa môže nazývať döstädning, hoci vás od smrti delí ešte mnoho, mnoho rokov.
Ženy podľa mňa odjakživa brali upratovanie smrteľne vážne, ale ženská práca vo všeobecnosti nie je v centre záujmu a zaslúžila by si oveľa viac ocenenia. Čo sa týka posmrtného upratovania, v mojej a predchádzajúcej generácii ho vykonávali hlavne ženy, ktoré prežili svojich manželov a po ich smrti po nich museli upratať. Potom zvyčajne upratovali aj svoje veci, aby mali pred odchodom z tohto sveta všetko na poriadku. Zvyčajne sa hovorí „upratať po sebe“, ale tu hovoríme o podivuhodnej situácii, v ktorej upratujeme pred sebou… pred svojou smrťou.
Niektorí ľudia sa so smrťou nevedia zmieriť. A práve po nich zvyčajne ostáva poriadny chaos. Vari si nemysleli, že sú nesmrteľní?
Mnohé deti v dospelom veku nechcú so svojimi rodičmi preberať otázky smrti. Ale nemali by sa toho báť, lebo my všetci o nej musíme hovoriť. Ak je to príliš citlivá téma, práve smrteľne vážne upratovanie môže byť prvým krokom, ktorý ju odľahčí a otvorí potrebnú diskusiu.
Nedávno som synovi spomenula, že smrteľne vážne upratujem a píšem o tom knihu. Pýtal sa, či bude tá kniha smutná a či mi pri jej písaní nie je clivo.
Ale nie, vravím mu. Ani upratovanie, ani písanie vôbec nie je smutné.
Niekedy mám zlý pocit, že si dostatočne nevážim veci, ktorých sa chcem zbaviť. Niektoré z nich predsa boli užitočné. Ale prišla som na to, že ak s nimi ešte naposledy strávim trochu času a až potom sa ich zbavím, budem mať čistejšie svedomie. Každý predmet má svoju históriu, ktorá niekedy prináša príjemné spomienky. Keď som bola mladšia, nemala som čas posedieť si nad nejakou vecou a popremýšľať o tom, čo pre mňa znamená, odkiaľ ju mám a ako som sa k nej dostala. Rozdiel medzi smrteľne vážnym upratovaním a obyčajným veľkým upratovaním spočíva práve v ich trvaní. Smrteľne vážne upratovanie nie je len o utieraní prachu či umývaní podlahy, ale o trvalom zorganizovaní všetkého navôkol, čo vám v konečnom dôsledku zjednoduší každodenný život.
Ak teraz nepobehujem po Štokholme a neužívam si všetko, čo mesto ponúka, mám dostatok času vychutnávať si všetko, čo ponúka môj byt – obraz môjho života.
Svet nám nerobí len radosť. Pravidelne počúvame o povodniach, výbuchoch sopiek, zemetraseniach, požiaroch či vojnách. Zo správ alebo novín som niekedy smutná. Ak by som zlo vo svete nemohla vyvážiť dobrými priateľmi, časom stráveným v prírode, hudbou, peknými vecami či vychutnávaním si maličkostí, ako napríklad pekný slnečný deň (čo v našej severskej klíme nie je až taká bežná vec), moja radosť zo života by asi povädla.
Nikdy v živote by som nechcela napísať niečo smutné, lebo vo svete je aj tak priveľa smútku. Preto dúfam, že slová a myšlienky v tejto knihe vám pomôžu, potešia vás a možno chvíľami aj pobavia.
Vlastné smrteľne vážne upratovanie môže byť vskutku ťažké. Možno sa z nejakého dôvodu musíte presťahovať do menšieho bytu, možno ste sa zrazu ocitli bez partnera alebo sa musíte odsťahovať do domova dôchodcov. Takéto situácie sa môžu prihodiť každému z nás.
Vytriediť si všetky veci, spomínať na to, kedy ste tú-ktorú naposledy použili, a s niektorými sa možno dokonca aj rozlúčiť, môže byť nesmierne ťažké. Ľudia totiž neradi vyhadzujú. Radšej hromadia.
Iným som s posmrtným upratovaním pomáhala toľkokrát, že si ani nechcem predstaviť, že by niekto mal takto upratovať po mne.
Hovorím vám, keď sa niekto pominie, veci sú dosť chaotické aj bez upratovania a triedenia. Iste ste počuli príbehy o súrodencoch, ktorí sa rozhádali pre majetok po rodičoch. Nemusí sa to diať. Naštrbeným rodinným vzťahom sa vyhnete práve včasným plánovaním.
Mala som krásny náramok, ktorý mama pred rokmi dostala od otca. V závete mi ho odkázala. Ak som sa chcela vyhnúť budúcim roztržkám medzi deťmi, najjednoduchšie bolo predať ho. Myslím, že to bol skutočne dobrý nápad.
Keď som im o tom neskôr povedala, moje rozhodnutie im vyhovovalo. Každé z nich už malo niečo na pamiatku po starých rodičoch. A náramok bol predsa môj, takže som s ním mohla ľubovoľne naložiť.
Diskutovať s mojimi piatimi deťmi o tom, čo urobiť s jedným náramkom, podľa mňa nemalo zmysel. Bola by to strata vzácneho času. Smrteľne vážne upratovanie je práve o šetrení vzácneho času.
