PEKING - Trosky prvej čínskej experimentálnej vesmírnej stanice Tchien-kung 1, nad ktorou Čína stratila kontrolu, by mohli dopadnúť na Zem už v piatok. Podľa BBC News to uviedli vedci z Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorí situáciu monitorujú. Medzi štátmi prípadne ohrozenými troskami by Slovensko byť nemalo. Ak by zvyšky stanice dopadli do Európy, potom by to bolo zrejme niekde na juhu kontinentu.
Čas a miesto dopadu trosiek je zložité predpovedať. Väčšina stanice s hmotnosťou 8,5 tony podľa predpokladov zhorí v atmosfére Zeme, jej fragmenty ale môžu dopadnúť na našu planétu. Najnovšie prepočty uvádzajú, že sa tak pravdepodobne stane niekedy medzi 30. marcom a 2. aprílom.
Európska vesmírna agentúra už skôr uviedla, že k dopadu dôjde "kdekoľvek na Zemi medzi 43. stupňom severnej šírky a 43. stupňom južnej šírky. Oblasti mimo tejto zemepisnej šírky možno vylúčiť." V tomto páse leží v Európe územie Portugalska, Španielska, Francúzska, Talianska, bývalých juhoslovanských republík okrem Slovinska, ďalej Bulharska, Grécka a Turecka.
Čína laboratórium Tchien-kung 1 (Nebeský palác) uviedla na obežnú dráhu okolo Zeme v septembri 2011. Pri vypustení druhej, takisto experimentálnej stanice Tchien-kung 2 v polovici septembra 2016 predstavitelia čínskeho vesmírneho programu konštatovali, že prvé laboratórium už splnilo svoju historickú misiu, a že bolo v prevádzke o 2,5 roka dlhšie, než sa plánovalo. Ubezpečovali pritom, že väčšina častí zhorí v atmosfére a nie je pravdepodobné, že by úlomky mohli na Zemi spôsobiť nejaké škody. Z týchto a ďalších informácií dospeli experti v tom čase k presvedčeniu, že Peking nad svojím kozmickým aparátom stratil kontrolu.
"Rýchlosť zostupu stanice sa bude postupne zvyšovať. Keď sa aparát priblíži na vzdialenosť sto kilometrov (od Zeme), začne sa zahrievať. Väčšina stanice nakoniec zhorí, je ale ťažké presne určiť, ktoré časti zostup prežijú, pretože podrobnosti o zložení stanice Čína nezverejnila," poznamenal astronóm Elias Aboutanios z Austrálskeho strediska pre výskum vesmírnej techniky. Ak stanica zhorí v noci nad osídlenou oblasťou, bude tento jav nepochybne viditeľný, ako napríklad meteor.
Vedci sú zhrození z toho, čo sa deje s magnetickým poľom Zeme: Zabíja to satelity
Niektoré súčasti stanice, ako napríklad palivové nádrže či raketové motory, nemusia zhorieť úplne. Aj keby však niektorý z objektov dopadol na Zem, šanca, že zasiahne nejakého človeka, je minimálna. "Podľa našich skúseností niektoré veľké predmety prežijú návrat a potom môžu byť teoreticky nájdené na zemskom povrchu," vysvetľuje Holger Krag, šéf oddelenia ESA, ktoré sa zaoberá troskami vesmírnych telies. "Že by ale tieto fragmenty niekoho zranili, je extrémne nepravdepodobné. Podľa môjho odhadu sa táto pravdepodobnosť zhruba rovná pravdepodobnosti, že vás zasiahne dvakrát v tom istom roku blesk," dodal.
S aparátom býva zvyčajne udržiavaný kontakt. To znamená, že pozemné kontrolné stredisko môže mať stále vplyv na jeho dráhu a môže ho naviesť na požadované miesto dopadu. Trosky bývajú spravidla navádzané na miesto v južnom Pacifiku, ktoré sa nachádza medzi Austráliou, Novým Zélandom a Južnou Amerikou a je najviac vzdialené od akejkoľvek pevniny. V tejto oblasti s rozlohou asi 1500 km štvorcových sa nachádza cintorín pozostatkov vesmírnych lodí a satelitov. Na morskom dne je ich tam asi 260.
