BRATISLAVA - Ako krok späť vníma Amnesty International Slovensko rozhodnutie premiéra Roberta Fica nedať súhlas na to, aby slovenská vláda predložila na ratifikáciu tzv. Istanbulský dohovor (Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu). Uviedla to vo štvrtok predsedníčka Správnej rady AI Slovensko Marta Šimečková.
Ako vysvetlila, o to, aby Slovensko ratifikovalo Istanbulský dohovor, bol dlhý zápas. Napríklad aj ochrana práv žien, pokiaľ by bola súčasťou ratifikovaného dohovoru, by mala väčšiu silu. Šimečková tento premiérov krok vníma ako "nenápadný návrat k rétorike predminulého roka". Slovenská verejnosť totiž v tomto období nadobúdala prostredníctvom podobných výrokov pocit, že je bezprostredne ohrozená "vpádom moslimov napriek tomu, že sa tých moslimov dalo veľmi rýchlo spočítať". Tento typ rétoriky napokon podľa nej ustal.
Ako zhodnotila Šimečková, v dôsledku toho došlo k nárastu extrémnej pravice. "Pretože ak raz vypustíte takýto typ paniky, tak extrémisti naň vždy odpovedia najlepšie, najpriamejšie a najráznejšie," vysvetlila. Zmienené rozhodnutie podľa Šimečkovej akoby naznačuje, že premiér sa dnes k takémuto typu rétoriky vracia, prípadne jej chce do istej miery ostať verný.
Fico vo štvrtok uviedol, že pokiaľ bude predsedom vlády a pokiaľ budú existovať legitímne a zjavné rozpory medzi obsahom Istanbulského dohovoru a ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy, súhlas na jeho ratifikáciu nedá. Premiér doplnil, že ide o spoločné stanovisko všetkých troch strán vládnej koalície. Zároveň vyhlásil, že prijíma záväzok, že všetko užitočné z Istanbulského dohovoru, čo nie je v slovenskom domácom práve, bude v domácom práve zakotvené.
Ľudské práva stratili podporu silných lídrov a silných štátov
Dnešok je charakteristický "zimou ľudských práv", ktorá sa začala zvolením Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov. Predsedníčka Správnej rady Amnesty International Slovensko Marta Šimečková to uviedla vo štvrtok pri príležitosti predstavovania výročnej správy tejto medzinárodnej humanitárnej organizácie. Ako dodala, v súčasnosti neexistujú svetoví lídri či predstavitelia silnejších krajín vo svete, ktorí by nejakým spôsobom reprezentovali ľudské práva. Šimečková skonštatovala, že tá časť obyvateľstva, ktorej záleží na ľudských právach a ktorá chce ľudské práva chrániť, v tom svojím spôsobom zostala sama. "Nemáme už podporu silných lídrov, nemáme podporu silných štátov," zhodnotila s tým, že to je zásadná zmena, ktorá tu už však je a neprišla tento rok.
Rok 2017 bol podľa jej názoru charakteristický práve uvedomením si tejto situácie medzi obyvateľstvom a veľkými demonštráciami vo svete, napr. vo Varšave či v Moskve, k akým doposiaľ nedochádzalo. "Je to len uvedomenie si toho, že je to teraz na nás, na demokratickej verejnosti Európy a sveta." Upozornila, že i keď sú demonštrácie všade vo svete nebývalé a obrovské, napriek tomu sa nič nedeje. To je podľa Šimečkovej rozdiel oproti totalitným režimom, keď stačilo niekoľko dní za sebou zaplniť námestia a to malo dostatočnú výbušnú silu, aby režim padol. "Dnes, naopak, režimy ustoja aj dlhodobé obrovské demonštrácie."
Aby sa nezopakovala situácia z 30. rokov 20. storočia, ku ktorej sa dnešná doba často prirovnáva, je podľa Šimečkovej dôležité, aby sa dostatočne v "našom mainstreame" presadilo presvedčenie, ktoré práve v 30. rokoch chýbalo: "Že nejde o ľudské práva migrantov, Rómov, žien, kohokoľvek. Že je to univerzálna vec. Že nikto z nás si nemôže myslieť, že sa ho porušovanie ľudských práv iných netýka. Lebo v konečnom dôsledku sa to všetko týka aj slobody každého z nás."
Výradné udalosti minulého roka
Šimečková upozornila, že výraznou udalosťou hodnoteného roka bola tragédia v Mjanmarsku, ktorá by sa dala nazvať genocídou. A dodala, že je zarážajúce, ako málo táto udalosť rezonovala. Oproti minulým genocídam v 20. storočí, o ktorých sa verejnosť dozvedala sprostredkovane a oneskorene, sa násilnosti páchané na tamojšej moslimskej menšine Rohingov dali sledovať takmer v priamom prenose. A napriek tomu to viac-menej stále ostávalo mimo pozornosti hlavných médií vo svete aj na Slovensku.
Smutnou udalosťou podľa nej bolo aj úmrtie laureáta Nobelovej ceny mieru Liou Siao-poa, ktorý zomrel na následky ťažkej choroby po dlhodobom väznení v Číne. Jeho smrť nastala podľa Šimečkovej takmer bez toho, aby sa tomu svet nejakým spôsobom pokúsil zabrániť.
Vlaňajšok bol charakteristický tiež prepadom ľudskoprávnej situácie v Turecku, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie a Európska únia ho stále považuje za bezpečnú krajinu, pokračovala Šimečková. "Politický režim sa tam preklopil tak, že demokraticky zvolený prezident (Recep Tayyip Erdogan) sa rozhodol vyhlásiť vojnu celej vrstve vzdelaných Turkov, novinárov, akademikov a učiteľov." Po dlhom čase musela o bezpečnosť svojich vlastných ľudí v Turecku zápasiť aj samotná AI a ich budúcnosť je naďalej neistá.
"Ilustráciou toho, že si musíme zvykať, že začíname svojím spôsobom odznova, nemôžeme sa spoliehať na silných lídrov, ktorí by stáli za ľudskými právami, ale aj toho, že doterajšie morálne autority sa vytrácajú a musíme si hľadať nové", je prípad mjanmarskej političky Aun Schan Su Ťij. Tá bola roky jednou z najvýraznejších tvárí boja za ľudské práva a najslávnejšou väzenkyňou svedomia. Aun Schan Su Ťij je v súčasnosti fakticky šéfkou vlády Mjanmarska, ku genocíde Rohingov však nedokázala povedať nič, dodala Šimečková.
