Tretí raz od rekonštrukcie v roku 2013 sa hľadisko Malej scény Štátneho divadla Košice zmení na arénu pri druhej tohtoročnej premiére košického divadla. V piatok 16. februára prvý raz na Slovensku uvidia diváci hru Znovuzjednotenie Kóreí z pera jedného z najuznávanejších súčasných francúzskych autorov Joëla Pommerata.
Pommerat, ktorý nie je v našich zemepisných šírkach príliš známy, patrí vo Francúzsku, ale aj v západnej Európe k vychytený m súčasným autorom. Začínal ako herec, ale po niekoľkých rokoch sa začal sa venovať písaniu a réžii a založil svoju vlastnú divadelnú spoločnosť Louis Brouillard Company. Nielen s ňou uviedol množstvo úspešných titulov a v rokoch 2008 až 2011 bol štyrikrát nominovaný na prestížnu divadelnú Cenu Moliéra v kategórii Najlepší žijúci autor francúzsky písaných hier a v roku 2011 ju aj získal. V roku 2016 získal aj prestížnu Európsku divadelnú cenu. Jeho hra Znovurozdelenie Kóreí vznikla v roku 2013. Hoci názov vyvoláva dojem politického pozadia, v skutočnosti rozhádaný a rozdelený polostrov v názve symbolizuje rozdelenosť medziľudských vzťahov, ktoré vo vyše päťdesiatke postáv v rôznych situáciách rozohráva šestica hercov – traja páni a tri dámy.
„Hoci hra nie je o rozdeleniach politických, mohla by byť o rozdeleniach vo svete mužov a žien, o rozdielnosti v našich vzťahoch a o hľadaní cesty k sebe. Alebo o komplikáciách vzájomných neporozumení, ktoré nášmu zjednoteniu bránia. Sled krátkych situácií, niekedy ironických, niekedy groteskných, inokedy absurdných, ale predovšetkým ľudských, spája práve to zjednotenie,“ hovorí dramaturgička Miriam Kičiňová. Autor našiel inšpiráciu v Ingmarovi Bergmanovi, Edwardovi Albeem či Arthurovi Schnitzlerovi a v ich postavách manželiek, mužov, neviest, ženíchov, sestier, prostitútok, kňazov, šéfov, sekretárok, veľkých lások i sklamaní. Šesť hercov na javisku predstavuje v Znovuzjednotení Kóreí spolu 24 mužov a 28 žien, ktorí milujú, zamilovali sa, alebo milujú niekoho iného, alebo iba počuli o láske. „Kombinácia ich vzťahov v brilantných dialógoch povie čosi o tom, prečo je to medzi severom a juhom tak vzrušujúco komplikované,“ dodáva Kičiňová.
Režisérkou nového titulu v repertoári je Júlia Rázusová, pre ktorú je to po slávnej hre Edwarda Albeeho Kto sa bojí Virginie Woolfovej? druhý režijný počin v košickom divadle. Scénu a kostýmy navrhla Markéta Plachá, hudbou prispel Košičanom tiež známy Marián Lejava. Vo vyše päťdesiatke postáv uvidia diváci tri herečky a troch hercov. Domáce Alenu Ďuránovú, Tatianu Poláková dopĺňa hosťujúca Gabriela Marcinková Mihalčinová a na mužskej strane sa spolu s domácimi Andrejom Palkom a Petrom Čižmárom predstaví hosťujúci Braňo Mosný.
„Na každého herca vychádza cca 6 - 7postáv. S niečím podobným som sa stretla pri inscenácii Všetko o ženách, kde som hrala 4 postavy. Kým počas tejto inscenácie sme mali cca minútové prevleky v zákulisí, v Znovuzjednotení Koreí mám na sebe niekoľko vrstiev, ktoré postupne vyzliekam a prispôsobujem tej ktorej postave,“ približuje prácu hercov v novej hre Alena Ďuránová. Ako dodala, po prvom prečítaní hry si zamilovala takmer všetky situácie, ktoré s kolegami na javisku rozohráva. Sú to situácie zo života, niektoré absolútne bizarné, až by ste povedali: “tak toto nie je reálne“. Ja hovorím, že je, len sa nikto neodvážil povedať to nahlas, tak o tom neviete. Napríklad: žena odchádza od muža úplne pokojne so slovami „láska nestačí“... Láska na to aby človek ostal s človekom, niekedy nestačí,“ vraví Ďuránová. Hoci hra podľa nej nedáva žiadny návod ani recept na to ako zvládnuť vzťah s iným človekom, v niektorej z hraných situácii sa určite nájde každý z nás.
- reklamná správa -
