Anna Nessy Perlbergová, rodáčka z Prahy, zažila emotívne detstvo a dospievanie plné zvratov. V snahe zachrániť si život opustila spolu so svojou rodinou milovaný domov a musela sa vzdať prepychového života, ktorý dovtedy viedla.
V tomto memoári sa Anna spätne rozpamätáva na svoju matku, opernú speváčku, ale aj otca, prominentného právnika vtedajšieho českého prezidenta Tomáša G. Masaryka. Opisuje krásne letné dni strávené na dedine, priateľov, spoločenský život, ale aj desivú cestu vlakom za slobodou a ťažké začiatky v cudzej krajine.
Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa Anna snaží získať späť svoj domov v Prahe a nadviazať na stratené spomienky, o ktoré sa delí s čitateľmi prostredníctvom veľkého množstva fotografií zo svojho rodinného albumu.
Aj napriek veľkým stratám napísala Anna príbeh bez štipky sebaľútosti. Jej krásne rozprávanie plné odvahy a nádeje je nesporne emotívnym čítaním, ktoré si získa srdce nejedného čitateľa.
Začítajte sa do ukážky skutočného príbehu Dom v Prahe:
Náš život vyzeral úplne normálne. Odrazu sa však všetkozmenilo. Všímala som si, že pri našich spoločných obedoch a večeriach vládne úplne iná atmosféra. Rodičia sa s nami už toľko nezabávali a stále spomínali miesta ako Rakúsko, Nemecko či pohraničné územie. Začula som rôzne, mne vtedy neznáme, mená: Hitler alebo Chamberlain. Vo vzduchu bolo cítiť strach.
Zrod nacizmu
Nevedela som, čo sa to okolo mňa deje, no odkiaľ k nám to zlo prichádza, som pochopila hneď. Zrodilo sa v krajine hneď vedľa, v mocnom Nemecku. Počula som ľudí rozprávať o nacistickej strane, ktorá akýmsi spôsobom zasahuje do nášho pokojného života.
Keď som načúvala pozornejšie, dozvedela som sa, že vodcom tejto strany je niekto s menom Hitler, že sa vo svete rozpútal boj zvaný rasizmus a že Hitler verí v nadradenosť „jeho rasy“. Dokonca aj to, že napísal knihu MeinKampf. Šíril v nej názor o svete ukrývajúcom dva druhy zla, ktoré musia byť, podľa neho, zlikvidované. Hovoril o komunistoch a Židoch. Písal o svojej krajine – Nemecku –, ktorá vraj potrebuje viac územia, a o tom, že získať ho môže jedine vyhubením slovanského národa, čiže aj nás, Poliakov, Rusov a mnohých ďalších z východu. Dozvedela som sa aj to, že Francúzsko a Anglicko, krajiny, ktoré majú stáť pri nás, neberú tieto hrozby vážne. Keď sa Nemci snažili ovládnuť Rakúsko, počula som rodičov, ako rozhorčene hovoria o rezignovaní rakúskej hlavy štátu.
- reklamný článok -
