BRATISLAVA - Najlepšie finančné zdravie má Nové Mesto nad Váhom. Naopak, spomedzi veľkých miest sú na tom najmenej dobre Senica a Bratislava, ktorú ťahá dole magistrát a mestská časť Devín. Bratislava má zároveň spomedzi všetkých miest najvyšší dlh na obyvateľa.
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil rebríčky najzadlženejších miest na Slovensku. V spolupráci s ministerstvom financií zostavili rebríček 50-ich najväčších miest na Slovensku za rok 2016, pričom sa zamerali na hospodárenie s peniazmi. Spomedzi všetkých miest má najvyššie zadlženie mesto Nitra, na druhom mieste sú Michalovce. Za nimi nasleduje Bratislava, ktorej dlžoba dosiahla úroveň 37,5 percenta.
Bratislava má najvyšší dlh na obyvateľa
Bratislava síce skončila na treťom mieste spomedzi najviac zadlžených miest, spolu so všetkými mestskými časťami však dostala najnižšiu známku finančného zdravia. Najväčším problémom hlavného mesta je mestská časť Devín, ktorá je už viac ako 10 rokov v nútenej správe a má obrovský dlh aj záväzky po lehote splatnosti.
"V prípade Bratislavy zadlženie predstavuje sumárny údaj za magistrát aj všetky mestské časti – dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval až 52,8 %, no štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí," napísal analytik INEKA Matej Tunega. Bratislava má spomedzi všetkých miest najväčší dlh na obyvateľa, ktorý predstavuje 348 eur.
Celkovo 21 miest z 50 získalo výborné hodnotenie v rámci finančného zdravia. Na vedúce priečky patria Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom, Hlohovec, Topoľčany a Kežmarok. Dve mestá získali síce skóre nad hodnotu 3, no iba tesne. "Signalizuje ich nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy do budúcnosti. Sú nimi Senica (skóre +3,88) a Bratislava so skóre +3,84," napísal Tunega v analýze.
Martin mal problém so záväzkami
Podľa ďalšieho zákonného kritéria by nemala celková výška záväzkov po lehote splatnosti prekročiť 15 % bežných príjmov za predchádzajúci rok. Tento prípad nastal nielen u dlhodobo problematickej mestskej časti Bratislava – Devín, ale po novom tento limit prekročilo aj mesto Martin – záväzky mesta po lehote splatnosti medziročne stúpli z 0,38 % (31. 12. 2015) na 19,90 % (31. 12. 2016).
"Keďže Martin zároveň ku koncu roka 2016 evidoval aj záväzok neuhradený viac ako 60 dní po lehote splatnosti, mesta sa týkala povinnosť zaviesť ozdravný režim, resp. nútenú správu," uviedol Tunega v analýze. "Nútená správa v Martine bola naozaj zavedená – a to koncom marca 2016. Príčinou celej tejto situácie bola kauza nevybudovanej lanovky na Martinské hole, ktorá mala počiatok ešte v deväťdesiatych rokoch."
Najlepšie obstálo Nové Mesto nad Váhom
Najlepšie hodnotenie finančného zdravia patrí podľa metodiky INEKO Novému Mestu nad Váhom, Dubnici nad Váhom, Hlohovcu, Topoľčanom a Kežmarku, pričom najlepšie medziročné zlepšenie zaznamenali v Nových Zámkoch, Žiline, Malackách či v Komárne – tieto mestá dokázali počas roka 2016 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia.
Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie Martina, Michaloviec a Liptovského Mikuláša. Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedených tabuľkách.
Dlhy miest napriek tomu poklesli
Nízky dlh mali aj v Poprade (4,8 %), Seredi (7,2 %) či Trebišove (7,4 %). Za všetky najväčšie mestá spolu platí, že potom ako v roku 2015 nedokázali nadviazať na znižovanie dlhu z predchádzajúcich rokov (2011 až 2014), sa im počas roku 2016 opäť podarilo medziročne znížiť svoje zadlženie – priemerná miera ich zadlženia klesla z 28,8 % na 26,2 %. To predstavuje v nominálnom vyjadrení pokles dlhu v prepočte na 1 obyvateľa zo 185 na 179 eur.
Rebríček finančného zdravia vzniká na základe piatich kľúčových ukazovateľov v hospodárení miest. "Sú nimi celkový dlh, bilancia na bežnom účte, dlhová služba, záväzky po lehote splatnosti a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti," povedal Tunega.
Ako vo zverejnenom materiáli vysvetľuje INEKO, celkový dlh miest určuje tzv. „zákonné kritérium“. To znamená, že sa doň nezapočítavajú záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a Štátneho fondu rozvoja bývania, a tiež záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov.
