HAAG - Za ohavné zločiny bude konečne pykať! Niekdajší bosnianskosrbský vojenský veliteľ Ratko Mladič bol za zločiny spáchané počas vojny v Bosne vrátane prenasledovania, vyhladzovania a vraždenia v tamojších mestách odsúdený na doživotie. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v stredu potvrdil, že bosnianskom meste Srebrenica bola v roku 1995 spáchaná genocída.
Predsedajúci sudca Alphons Orie na stredajšom pojednávaní ICTY v holandskom Haagu povedal, že podľa záverov súdu došlo v uvedenom roku v Srebrenici a jej okolí ku „genocíde, prenasledovaniu, vyhladzovaniu, vraždám a nútenému presídľovaniu". Podobne ako pri predošlých verdiktoch však súd "nie je presvedčený" o úmysle spáchať genocídu v ďalších šiestich oblastiach.
Stredajšie pojednávanie bolo prerušené približne na 30 minút po tom, ako obhajcovia požadovali jeho skrátenie v súvislosti s údajným vysokým krvným tlakom obžalovaného. Súd požiadavku zamietol, na čo však Mladič začal nahlas protestovať a bol preto vykázaný zo súdnej siene do inej miestnosti, odkiaľ mohol pojednávanie ďalej sledovať.
Haagsky tribunál už v minulosti konštatoval, že vyvraždenie približne 8000 moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici krátko pred koncom bosnianskej vojny bolo genocídou. Išlo pritom o najväčšiu masakru na území Európy od skončenia druhej svetovej vojny.
Ratko Mladič ešte ako aktívny generál
Mladiča (75) tiež ICTY uznal za vinného aj v prípade smrtiaceho ostreľovania bosnianskeho hlavného mesta Sarajevo. Uložil mu trest doživotného väzenia.
Mladič - bývalý hlavný veliteľ ozbrojených síl bosnianskych Srbov počas občianskej vojny v Bosne v rokoch 1992-1995 - bol tribunálom ICTY obvinený v 11 bodoch z vojnových zločinov a genocídy vrátane masakrov v Sarajeve a Srebrenici. Obvinený z nich bol ešte v roku 1996 spolu s ďalšími vodcami a veliteľmi bosnianskych Srbov.
Srebrenický masaker
Vojaci pod velením generála Mladiča vstúpili do Srebrenice 11. júla 1995. Sám Mladič sa v meste po jeho dobytí ukázal v sprievode kamery. V uniforme sa zdravil so svojimi vojakmi, nariaďoval strhnúť moslimské nápisy a do objektívu dodal, že je „v srbskej Srebrenici, ktorú dáva srbskému národu ako dar".
Utečencom pritom len o pár hodín neskôr rozdával chlieb a hovoril: „Ničoho sa nebojte, buďte v pokoji. Čoskoro príde dosť autobusov a odvezie vás - najprv ženy a deti - do bezpečia." Autobusy prišli, no odviezli len ženy, deti a starcov.
Väčšina z obyvateľov Srebrenice sa v tom čase sústredila pri základni vojakov OSN v dedine Potočari severne od mesta. Podľa odhadov sa tu tiesnilo až 30 000 ľudí, medzi ktorými bola len asi tisícka mužov. Práve z nich sa o niekoľko desiatok hodín neskôr stali prvé obete vraždenia. Podľa svedkov Srbi mnohých z nich na mieste zastrelili, ďalších odviezli preč.
Nepodarený útek
Muži, vojaci a civilisti, sprevádzaní asi desiatkou žien z významných srebrenických rodín, sa potom okolo polnoci na 12. júla vydali na cestu cez hory do Tuzly. Zo zhruba 13 000 ľudí sa ich ale do cieľa viac než päťdesiatkilometrového pochodu dostala len tretina.
Počas cesty sa kolóna niekoľkokrát stretla so srbskými jednotkami. Časť ľudí padla, mnoho vyčerpaných utečencov ale Srbi zajali. A neskôr zabili, a to - ako sa neskôr ukázalo - podľa vopred pripraveného plánu.
8-tisíc mŕtvych
Celkový počet obetí srebrenického masakru, ktorý Medzinárodný súdny dvor OSN označil za genocídu, sa dodnes len dohaduje, najčastejšie sa hovorí o 8000 mŕtvych.
Pátranie po osudoch zabitých a ich identifikáciu sťažilo aj urýchlené premiestnenie tiel z pôvodných masových hrobov na nové miesta. Dodnes sa podarilo, hlavne vďaka genetike, identifikovať takmer 7000 obetí vraždenia. Na výročie masakry sa potom každoročne u Srebrenice konajú nové pohreby.
Mladič sa skrýval až do 26. mája 2011, keď ho zadržali. Súdny proces s ním prebiehal od mája 2012 do decembra 2016. Odvtedy čakal na vynesenie rozsudku. Žalobcovia požadovali jeho odsúdenie na doživotie, zatiaľ čo obhajcovia vyhlasovali, že by mal byť zbavený obvinení. Mladičov prípad je posledným otvoreným procesom v agende tohto tribunálu, ktorý doposiaľ usvedčil a odsúdil 83 podozrivých.
