BRATISLAVA - Slovensko si dnes pripomína výročie Nežnej revolúcie - Deň boja za slobodu a demokraciu. Po zásahu študentskej demonštrácie mala síce Komunistická strana v rukách páky, ako revolúciu zastaviť, no nespravila to. Existujú príčiny, ktoré revolúcii pomohli a podarilo sa zvrhnúť roky totalitnej nadvlády.
Existuje mnoho dôvodov, prečo Nežná revolúcia uspela. Síce mali v tom čase komunisti v rukách mnoho prostriedkov, aby potlačili revolúciu a zastavili dav demonštrujúcich študentov, nespravili tak. Prečo? Spomedzi niekoľkých dôvodov si uvedomilil jedno. Nespokojný národ nedokážu zastaviť.
Neschopnosť Komunistickej strany
K úspechu Nežnej revolúcie pomohla neschopnosť Komunistickej strany Československa (KSČ) reagovať na situáciu v krajine. Povedal to český historik a autor ocenenej publikácie Labyrintem revoluce Jiří Suk. "Po zásahu proti povolenej študentskej demonštrácii ostala vládnuca KSČ pasívna a počas nasledujúcich dní nedokázala adekvátne zareagovať a odpovedať," tvrdí Suk.
Foto: TASR/Vladimír Benko
Komunisti zvažovali zvolanie vlastných podporovateľov do Prahy na Letenskú pláň, aby ukázali lojalitu k režimu. "Keď však videli, že v pondelok 20. novembra prišlo na demonštráciu proti nim na Václavské námestie 200.000 ľudí, vedeli, že toto nemajú šancu prekonať," dodal český historik.
Úspešný generálny štrajk
Revolúcia získavala prevahu, no režim mal stále v rukách páky, ako situáciu zvrátiť. Zasiahnuť mohla armáda i ľudové milície. "Minister obrany Milan Václavík navrhol, že armádu by mali použiť na prejazd ulicami a zastrašenie demonštrantov. Politické vedenie KSČ však túto alternatívu odmietlo vzhľadom na to, ako sa vyvíjala situácia v krajine. Bola snaha využiť aj ľudové milície, ktoré sa zišli v Prahe, no napokon ich nechali rozpustiť," vysvetlil Suk.
Po strate námestí prehrali napokon komunisti aj informačnú vojnu. Podľa Suka bol rozhodujúcim momentom úspešný generálny štrajk v krajine 27. novembra 1989. "Generálny štrajk, do ktorého sa zapojila väčšina obyvateľov i podnikov v krajine, bol plebiscitom, ktorý ukázal, že KSČ stratila vedúcu úlohu v spoločnosti. Komunisti si uvedomili, že vývoj sa už zvrátiť nedá a bude potrebné seriózne vyjednávať. Tým zároveň aj akceptovali nové politické sily, ktoré vznikli, Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu," uzavrel Suk.
Slováci sa dokázali vzoprieť
Hoci Slováci si občas priznávajú nedostatok sebavedomia a opatrnosť, po novembri 1989 majú na také hodnotenie o niečo menej dôvodov. Dokázali sa vzoprieť a vystúpiť za požiadavky slobody a demokracie rovnako ako ich vtedajší spoluobčania spoza Moravy i obyvatelia susedných krajín. V knihe Atentát na nežnú revolúciu to uvádza člen prvého koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu a neskorší dvojnásobný podpredseda vlády SR Vladimír Ondruš.
Foto: TASR/Peter Brenkus
"Prvé protestné zhromaždenie študentov v Československej socialistickej republike sa zišlo v Bratislave už 16. novembra 1989. Zorganizovali ho študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Po skúsenostiach so Sviečkovou demonštráciou bolo na to treba nemalú odvahu," pripomína Ondruš. Pochod považuje za priekopnícky čin, ktorý nemal taký búrlivý priebeh ako bezpečnosťou násilne potlačená demonštrácia v Prahe o deň neskôr. Práve tá vyvolala reakciu v podobe výzvy na štrajky študentov, divadelníkov aj vznik občianskych hnutí, Občianskeho fóra (OF) v Prahe a Verejnosti proti násiliu (VPN) v Bratislave, nezávisle od seba, v nedeľu 19. novembra.
Pád komunistického monopolu na informácie
Zvrat v zápase demokratov vo vtedajšej ČSSR podľa neho nastal v piatkový večer 24. novembra. "Padol komunistický monopol na informácie. V bratislavskom televíznom štúdiu odznel prvý slobodný dialóg revolucionárov a režimistov v Československu," pripomenul s tým, že diskusia sa vysielala naživo, preto nemohla zasiahnuť cenzúra. VPN v diskusii vyzvala občanov na generálny štrajk a žiadala zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa (KSČ).
Foto: TASR/Ivan Rychlo
"Keď odznel výrok Milana Kňažka, že vedúca úloha strany sa musí konečne zrušiť, mal som dojem, že naši protivníci priam strnuli," spomína Ondruš, ktorý zdôraznil, že postavenie KSČ bolo základom totalitného režimu. Nikto nevedel, či mítingy VPN nebudú "rozprášené" milicionármi, políciou či armádou. Reakcia verejnosti bola podľa neho ohromujúca, diváci do televízie telefonovali svoje názory a dialóg sa pretiahol do neskorej noci. "Všetci v štúdiu boli vzrušení, pracovníci televízie i účastníci dialógu. Uvedomili si, že prekročili neprekročiteľnú hranicu. Bolo to opojenie po verejne vyslovenej pravde," konštatuje Ondruš, podľa ktorého sa večer skončil ako v Andersenovej rozprávke, kde chlapček zvolal "Kráľ je nahý!".
Ekonomický rozklad Československa
Príčinou Nežnej revolúcie bol aj ekonomický rozklad Československa a absencia slobody cestovania jeho občanov. Uviedol to jeden zo študentských vodcov revolúcie a bývalý člen parlamentnej vyšetrovacej komisie na objasnenie udalostí 17. novembra 1989 Václav Bartuška.
"Väčšina ľudí, ktorá bola vtedy na námestiach, síce hovorila o slobode a demokracii, no zároveň chcela vlastniť autá, mať plné chladničky, tak, ako to videla u Rakúšanov alebo Nemcov. Nemám to však nikomu za zlé. Pre študentov bolo ubíjajúce, keď v Prahe stretli svojich rovesníkov zo západu Európy a vraveli si, že prečo nemôžeme ísť za nimi, keď oni chodia k nám. Znie to malicherne, ale aj toto bola dôležitá motivácia," konštatoval Bartuška, ktorý neverí tomu, že v pozadí Nežnej revolúcie bolo sprisahanie komunistických špičiek a snaha o výmenu vtedajšieho vedenia štátu.
Foto: TASR/Vladimír Benko
S odstupom času si myslí, že väčšina spoločnosti má v súčasnosti vyššiu kvalitu života ako pred takmer tromi desaťročiami. "Podotýkam väčšina, nie všetci. Tým, ktorí chcú na sebe pracovať, sa otvárajú omnoho väčšie šance. Negatívom je zväčšujúca sa priepasť medzi spoločenskými pólmi, medzi bohatými a chudobnými. No celkovo si myslím, že sme to v Novembri 1989 vyhrali," dodal Bartuška.
Deň predtým bol len nesmelým výkrikom
Požiadavky študentov, ktoré prezentovali počas demonštrácie 16. novembra 1989 v Bratislave, boli ešte nesmelým výkrikom a testom toho, čo si môžu dovoliť. Na demonštrácii, ktorá sa uskutočnila deň pred Medzinárodným dňom študentstva a veľkými udalosťami v Prahe, sa zúčastnilo približne 250 vysokoškolákov.
Foto: TASR/Vlastimil Andor
Rok 1989 bol v Československu poznamenaný viacerými nepokojmi. Práve pred Justičným palácom vznikla myšlienka vyjadriť sa aj k ďalším veciam, ktoré študentov vtedy trápili. Napríklad otázka jadrového reaktora, zaručenie akademickej slobody, požiadavka pravdivých faktov, keďže niektoré veci z učiva boli ideologicky deformované. K ďalším požiadavkam patrilo zrušenie rozlišovania triedneho pôvodu, požiadavka plurality mládežníckych organizácií či zrušenie povinnej vojenskej služby.
Udalosti nabrali prudký spád
Medzinárodný deň študentstva je síce 17. novembra, no zhromaždenie študentov na Mierovom námestí (dnešné Hodžovo námestie) v Bratislave naplánovali na štvrtok 16. novembra. Informácia o zhromaždení študentov sa šírila len ústne. Hlavnú časť davu tvorili poslucháči Filozofickej fakulty a niektorých ďalších fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave, no tiež stredoškoláci z gymnázia 'Gamča' na dnešnej Grösslingovej ulici.
Foto: TASR/Vlastimír Andor
Československá televízia odvysielala ešte 16. novembra večer reportáž o študentskom pochode. Celé Československo teda vedelo o tom, že v Bratislave sa niečo stalo. Na druhý deň o tom boli informovaní učitelia na jednotlivých katedrách a avizovali, že v pondelok sa tým bude zaoberať vedenie fakulty. Udalosti však nabrali prudký spád a pri študentskom zhromaždení v Prahe 17. novembra zasiahli proti študentom ozbrojené zložky. Práve to zatienilo pôvodné požiadavky študentov, ktoré prezentovali na zhromaždení 16. novembra.
Foto: TASR/Peter Brenkus
Protestujúci bratislavskí študenti boli dohodnutí s vtedajšími vedúcimi predstaviteľmi ministerstva školstva, že v pondelok bude stretnutie k požiadavkám vysokoškolákov. To sa však po pražských udalostiach počas 17. novembra už neuskutočnilo. Študenti spísali list vtedajšiemu predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi, v ktorom žiadali vyšetrenie udalostí v Prahe a potrestanie vinníkov.
Vyhlásenie štrajkovej pohotovosti
Vedenie Filozofickej fakulty UK študenti požiadali, aby diskutovali o problémoch a situácii, ktorá vznikla v krajine. Fakulta im umožnila zhromaždiť sa v aule UK. Diskusie s vedením fakulty prerástli až do vyhlásenia štrajkovej pohotovosti a štrajku 20. novembra. Vo štvrtok 16. novembra sa stretli ľudia, ktorí následne stáli aj pri vzniku štrajkového hnutia na Slovensku. Filozofická fakulta UK ako prvá vstúpila do štrajku a potom sa k nej pridala VŠMU a ďalšie vysoké školy.
Foto: TASR/Peter Brenkus
Štrajk sa začal 20. novembra 1989 a trval až do zrušenia vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa. Študenti vtedy žiadali prepustenie politických väzňov aj prepustenie Bratislavskej päťky. V decembri sa ostrý štrajk skončil, no štrajková pohotovosť trvala až do predčasných parlamentných volieb v roku 1990. Počas štrajku študenti síce chodili do školy, no neučili sa a snažili sa namiesto toho informovať ľudí na Slovensku o tom, čo sa deje. Kým požiadavky, ktoré mali študenti 16. novembra, boli nesmelým výkrikom, požiadavky študentského hnutia z 20. novembra, koordinované s požiadavkami Verejnosti proti násiliu, už boli zásadné. Boli medzi nimi zrušenie vedúcej úlohy KSČ, slobodné voľby či pluralita politických strán.
Foto: TASR/Alexander Buzinkay
Štátny sviatok oslavujeme od roku 2001
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament vtedy 25. októbra schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.
Pamätným dňom sa u nás 17. november stal už v roku 1990, keď Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo zákon, na základe ktorého sa tento deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu. Po vzniku Slovenskej republiky a prijatí nového zákona sa 17. november stal Dňom boja proti totalite. V roku 2001 nakoniec poslanci Národnej rady SR rozhodli, že 17. november bude štátnym sviatkom SR ako Deň boja za slobodu a demokraciu.