BARCELONA - Mnohí Katalánci prirovnali policajný zásah z nedele k metódam používaným počas diktatúry generála Francisca Franca. Ocenili súčasne, že katalánska regionálna polícia Mossos d'Esquadra bola "neutrálnejšia". Najväčšími hrdinami referenda sa však stali tamojší hasiči, ktorí vlastnými telami bránili voličov pred policajnými obuškami.
V Katalánsku sa v nedeľu uskutočnilo referendum o nezávislosti autonómnej oblasti na Španielsku. Hlasovanie sa uskutočnilo napriek odporu centrálnej madridskej vlády a sprevádzalo ho násilie, keď sa španielske poriadkové sily stretli s Kataláncami. Španielsky premiér Mariano Rajoy vyhlásil, že polícia zakročila pevne a s pokojom, katalánske vládne zdroje ale hovorili o viac ako 760 zranených a tvrdili, že Madrid sa bude zodpovedať pred medzinárodným súdom. Násilnosti odsúdil rad zahraničných politikov.
Hlasovaniu, ktoré zakázal španielsky ústavný súd, bránila španielska civilná garda aj polícia blokovaním niektorých volebných miestností a zabavováním hlasovacích urien a lístkov. Naopak katalánski policajti prejavovali zdržanlivosť a ľudia na mnohých miestach nakoniec mohli svoj hlas odovzdať. Medzi masou ťažkoodencov a voličov sa ocitli katalánski hasiči, ktorí sa rozhodli zabezpečiť pokojný priebeh referenda vlastnými telami. S prepletenými rukami vytvorili múr, ktorý mal zabrániť polícii, aby zasiahla svojimi obuškami ľudí, a to aj za cenu, že sami utŕžili rany.
Firemen in Catalonia having to protect people from police violence. Surely the police should protect people from violence not perpetrate it. pic.twitter.com/AlMCQlZ5i2
— Alison ن (@alijaneparti) 1. októbra 2017
Španielske ministerstvo vnútra pripustilo, že sa podarilo uzavrieť iba 79 z viac ako 2300 volebných miestností. Z toho takmer polovica bola v Barcelone, ktorá sa stala hlavným dejiskom tvrdých zrážok polície s ľuďmi, ktorí chceli hlasovať. Polícia podľa svedkov či záberov zverejnených na internete použila obušky a gumovú muníciu, ktorá je pritom v Katalánsku osobitným zákonom zakázaná.
Na sociálnych sieťach Katalánci umiestnili množstvo fotografií a videí ukazujúcich ľudí zakrvavených po policajnom zákroku. K videniu boli aj dramatické zábery, na ktorých policajti rozbíjajú dvere volebných miestností, v ktorých potom násilím členom volebných komisií odoberajú voličské zoznamy a urny s hlasovacími lístkami.
Katalánsky premiér Carles Puigdemont označil postup polície za "neoprávnený, neprimeraný a bezohľadný". Rovnako ako mnoho ďalších Kataláncov, ani Puigdemont kvôli policajnému zásahu nemohol hlasovať vo "svojej" volebnej miestnosti v obci Sant Julia de Ramis, ale urobil tak v neďalekej dedine. Počínanie polície podľa neho poskytlo svetu "strašný obraz Španielska". Či boli pri vytvorení bezpečnostného kordónu zranení aj hasiči, nie je známe. Podľa dôkazov na videách je však jasné, že polícia sa úderom nevyhýbala.
