BRATISLAVA – Počas dnešného Dňa otvorených dverí zavítali do Národnej rady (NR) SR stovky ľudí, ktorí poslancov konfrontovali otázkami z bežného života. Najviac sa zaujímali o problematiku školstva, dôchodcov, sociálne otázky i budúcnosť mladých. Boli však aj takí, ktorí prišli len preto, aby nazreli do priestorov parlamentu.
Šesťdesiatročný Ján z Partizánskeho pricestoval do Bratislavy s rodinou. "Boli sme zvedaví, ako to tu dnes bude vyzerať. Najviac sa tešíme na vystúpenie poslancov, teda, ako sa budú prezentovať," uviedol. Jedenásťročnému Renému sa najviac páčila rokovacia sála a tešil sa na vojakov.
Sedemdesiatročná Mária zastupovala na Dni otvorených dverí dôchodcov a preto ju aj najviac trápilo ich postavenie v spoločnosti. "Napríklad sa mi tu nepáči dochádzka. Zo 150 poslancov len 36, to je troška výsmech, keďže mám odrobených 40 rokov a musela som každý deň ísť do roboty popri troch deťoch. Preto sa chcem postretať s viacerými. A ešte by som chcela, aby nezabudli na nás, na dôchodcov," konštatovala.
Politikom odkázala, aby sa nehádali, lebo ľudia sú už z toho unavení. "Aj pri televízoroch, aj v novinách, keď si ich otvoríme, samé hašterenie a nič dobré pre nás. Už sme starší, chorí ľudia, takže nerobí to dobre. Čakáme dobrú, dôstojnú starobu," uzavrela.
Desaťročnej Emke i dvadsaťročnej študentke Kristíne sa najviac páčilo, že sa mohli odfotografovať s predsedom NR SR Andrejom Dankom. "Pôsobil na mňa veľmi milo, až som bola prekvapená. Čakala som, že nebude až taký ochotný sa so všetkými fotografovať a podpisovať," uviedla mladá študentka.
Na predsedu klubu hnutia OĽaNO Richarda Vašečku sa ľudia podľa jeho slov obracali najmä s tým, že sa na Slovensku kradne. "Peniaze chýbajú napríklad dôchodcom alebo na diaľnice," spresnil počas Dňa otvorených dverí. Šéfa klubu Mosta-Híd Gábora Gála ľudia oslovovali najmä vo veci koaličnej krízy a predčasných volieb. "Niektorí hovoria, aby sme to vydržali, aby koalícia začala fungovať bez svárov, lebo tiež nevidia inú alternatívu, ale teraz sme napríklad mali mladého pána, ktorý hovorí, že aby boli predčasné voľby," uviedol. Poslanec bol mladým návštevníkom ostro konfrontovaný. "Názory sú rôzne a my sme tu od toho, aby sme ľuďom vysvetľovali naše postoje," dodal poslanec.
Na poslanca Dušana Čaploviča (Smer-SD), ktorý je zároveň členom školského výboru, sa ľudia obracali najmä s problematikou školstva, starších skôr zaujímalo sociálne zabezpečenie. Starší návštevník ho priamo konfrontoval s problematikou nájomných bytov pre mladých. Šéfka klubu SaS Natália Blahová sa venovala skôr problémom týkajúcich sa oblasti detí. "Padajú relevantné otázky, som prekvapená, ako sú zorientovaní."
Národná rada SR v dnešný Deň Ústavy SR otvorila brány verejnosti. Otvorený je aj Bratislavský hrad. Návštevníci si okrem priestorov, kam zvyčajne verejnosť nemá prístup, môžu pozrieť aj folklór, policajnú či vojenskú techniku a národné plemená. Pri príležitosti 25. výročia prijatia slovenskej ústavy sa uskutoční aj slávnostné zasadnutie parlamentu a večer bude galaprogram Zem spieva na hrade. Oslavy ukončia slávnostné salvy a ohňostroj.
Poslanci si slávnostnou schôdzou pripomínajú 25 rokov Ústavy SR
Slovenská ústava má dnes 25 rokov. Jej prijatie si pripomínajú poslanci Národnej rady SR na slávnostnom zasadnutí. Schôdza sa začala príchodom čestnej stráže, ktorá priniesla zástavu SR a Ústavu SR a snemovňa si vypočula slovenskú štátnu hymnu.
Na zasadnutí vystúpi okrem šéfa parlamentu Andreja Danka aj prezident SR Andrej Kiska a predseda vlády Robert Fico. V pléne sedia okrem nich a poslancov aj ministri, bývalí prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič a tiež bývalí predsedovia parlamentu Jozef Migaš, Pavol Hrušovský, Pavol Paška a Peter Pellegrini. Poslanci za ĽSNS v pléne chýbajú.
Ústava SR je základným pilierom našej štátnosti, tvrdí Danko
Ústava SR je základným pilierom našej štátnosti a preto sme povinní oslavovať 1. september s úctou. Ústava SR je moderný a kvalitný dokument. Zakotvila demokratický charakter nášho štátu. Pripomenul predseda Národnej rady SR Andrej Danko v úvode slávnostného zasadnutia parlamentu, ktorým si snemovňa pripomína 25 rokov od prijatia slovenskej ústavy (1.9.1992).
"Slovenská republika je mladý, ale životaschopný štát. Naše základy sú postavené na pevných pilieroch rímskeho, uhorského, rakúskeho či československého právneho systému. V dejinách sme dokázali, že Slováci sú jednotiaci prvok v strednej Európe a radšej budujeme, ako rúcame," vyhlásil Danko. Je rád, že Slovensko je rešpektovaný člen EÚ, eurozóny, Schengenu.
"Máme svoj štát, ktorý vie zabezpečiť dôstojný život aj národnostným menšinám. Hlboko si občanov vážime. Je pravda, veľa vecí treba zmeniť. Ale na to sme tu. Aby sme veci, ktoré nefungujú, napravili," doplnil Danko s tým, že Slovensko sa musí rozvíjať ďalej. "Potrebujeme dlhodobú víziu rozvoja, strategické plánovanie, rozvíjať slovenský vidiek, podporovať tradičnú rodinu, zastaviť vyľudňovanie, prejavovať väčšiu úctu k slovenským podnikateľom," poznamenal.
Nemožno podľa neho opomínať ani dôchodcov a treba udržiavať bezpečnosť v štáte. "To sa dá len vo funkčnom štáte," doplnil Danko. Vyzval politikov, aby sa nekriminalizovali a bojovali férovo. "Národné a štátne záujmy sú vážnou otázkou. Ktokoľvek, kto bude v budúcnosti riadiť štát, to musí mať na pamäti," uviedol. V závere príhovoru zdôraznil potrebu zachovania našej štátnosti. "Podporujme jednotu, občiansky zmier a stabilitu. Vyzývam všetkých na otvorenosť a pokoj v srdciach. Chráňme spolu našu zem a pracujme v jednote," uzavrel Danko.
Prezident: Mali by sme prestať rozdeľovať spoločnosť na základe toho, kto ako premýšľal a konal pred 25 rokmi
Oslavy ústavnosti by sa mali zaobísť bez pokusov prepisovať históriu pomocou nacionalistických mýtov. Mali by sme preto prestať rozdeľovať spoločnosť na základe toho, ako kto vtedy premýšľal a konal. V dnešnom prejave pri príležitosti 25. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky to povedal prezident Andrej Kiska. Zároveň pripomenul, že náš štát budovali, poctivo mu slúžili a do pevného partnerstva s európskym demokratickým spoločenstvom doviedli práve tí ľudia, ktorí nesúhlasili s garnitúrou, čo bola pri moci pred 25 rokmi.
Prezident zaradil Deň Ústavy SR k významným dňom histórie samostatného Slovenska, akými sú 1. január a 17. november. „Sú to dôležité chvíle modernej histórie, ktoré väčšina súčasných obyvateľov našej krajiny zažila na vlastnej koži. Na tieto udalosti má každý z nás zo strednej či staršej generácie vlastné spomienky,“ uviedol Kiska a zdôraznil, že po vzniku štátu politická moc opakovane a nehanebne šliapala po ústavných základoch mladej Slovenskej republiky. „Trvalo takmer dve desaťročia, kým sa v ústavodarnom orgáne našla väčšina, ktorá napravila najhrubšie zneužitie právomocí v histórii samostatného Slovenska — zrušila Mečiarove amnestie,“ povedal Kiska a amnestie označil za symbol autoritatívneho, neústavného, ničoho sa neštítiacieho spôsobu výkonu štátnej moci.
Podľa Andreja Kisku je povinnosťou politikov dobre spravovať štát a používať moc zverenú ústavou tak, aby sa žiaden človek na Slovensku necítil zabudnutý, odstrčený a bezmocný. „Dnes, zajtra — neustále a neúnavne — musíme posilňovať dôveru ľudí k štátu, k jeho ústavným inštitúciám. Inštitúciám, vďaka ktorým môžeme slobodne rozvíjať našu krajinu,“ vyhlásil Kiska a dodal, že k tomu patrí aj preukazovanie hlbokého rešpektu k obmedzeniu a kontrole moci a posilňovanie systému bŕzd a protiváh vo vzťahu medzi ústavnými orgánmi. Práve systém bŕzd a protiváh je podľa prezidenta základom zdravej demokratickej spoločnosti, rovnako ako i úcta k pravidlám právneho štátu, k rovnosti pred zákonom, k aktívnej ochrane práv a slobôd každej ľudskej bytosti, k menšinám a k menšinovým názorom.
Prezident v prejave zdôraznil význam Dňa ústavy a dodal, že pevné miesto v kalendári štátnych sviatkoch mu patrí po zásluhe. „Ako prezident Slovenskej republiky som presvedčený, že naša ambícia by mala byť väčšia — tento deň by mal mať pevné miesto v srdciach ľudí na Slovensku. Byť zdrojom a symbolom úprimného vlastenectva, hrdosti na našu krajinu. Vyžaduje si to však viac úsilia ako len oslavovať ústavu,“ povedal Kiska a pripomenul, že nestačí pamätať si len na ústavu, ale aj na ústavnosť a dodržiavanie demokratických pravidiel.
Výchova k vlastenectvu podľa prezidenta nezahŕňa iba našu reč, kultúru, tradície a dejiny, ale aj úctu k právu, spravodlivosti, solidarite, tolerancii a hodnotám, o ktoré sa opiera ústava Slovenskej republiky. „Toto je našou úlohou, ktorú si musíme dnes, na Deň ústavy pripomenúť a ktorú sa musíme každý deň pokúšať naplniť skutočným obsahom,“ uviedol Kiska na záver prejavu.
Prijatie slovenskej ústavy si pripomíname každoročne 1. septembra štátnym sviatkom - Dňom Ústavy SR. Schváleniu základného zákona štátu, 1. septembra 1992, predchádzal nemenej významný akt súvisiaci s Deklaráciou o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) od 1. januára 1993.
Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu Slovenskej republiky schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 bolo proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra toho roku na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia - 1. októbra 1992.
