LONDÝN - Ak ľudstvo neprestane vypúšťať do ovzdušia skleníkové plyny a nezakročí proti globálnemu otepľovaniu minimálne v rozsahu, ktorý predpokladá Parížska dohoda o klíme, už koncom storočia by v rozsiahlych častiach Zeme mali byť častým javom teploty tesne pod hornou hranicou ľudského prežitia.
Takýto katastrofický scenár hrozí napríklad Indii, Pakistanu a Bangladéšu, kde by teplotám blízko hranice prežitia mohlo byť vystavených až 30 percent populácie, uvádza sa v najnovšej štúdii, ktorú zverejnil renomovaný vedecký magazín Science Advances.
Vedci pracovali s dvoma modelmi možného vývoja svetovej klímy, pričom ten optimistickejší rátal s tým, že priemerná ročná teplota ovzdušia sa nezvýši o viac ako dva stupne, tak ako to predpokladá aj Parížska dohoda. Dokonca aj v tomto prípade by mali byť niektoré časti južnej Ázie vystavené teplotám tesne pod hornou hranicou prežitia - ohrozených však nimi podľa vedcov nebude tridsať, ale dve percentá obyvateľov regiónu.
BBC pripomína, že väčšina meteorologických staníc už meria teplotu dvoma spôsobmi, pričom jedným je tradičné meranie teploty vzduchu a druhý spôsob zohľadňuje aj relatívnu vlhkosť vzduchu a takto namerané hodnoty sú väčšinou podstatne nižšie. Ak hodnota nameraná týmto takzvaným "mokrým teplomerom" dosiahne 31 stupňov Celzia a viac, považuje sa to už za extrémne nebezpečné hodnoty blízke hranici prežitia.
"Za hornú hranicu prežitia sa na tejto stupnici považuje teplota 35 stupňov Celzia. Aj tí najodolnejší ľudskí jedinci, ak sú jej vystavení, umrú do šiestich hodín," píše BBC.
Hodnoty nad 31 stupňov Celzia namerané "mokrým teplomerom" sú v súčasnosti síce ojedinelé, no už sa začínajú vyskytovať. V Iráne v lete 2015 dokonca zaznamenali teploty blízke 35 stupňom Celzia na "mokrej" stupnici. V tom istom roku pripravili vlny smrtiacich horúčav o život 3500 obyvateľov Indie a Pakistanu.
