BRATISLAVA - Najznámejšia východniarka Nora Kabrheľová Mojsejová (58) je verejnosti známa už niekoľko rokov. Kedysi nekompromisná, bohatá a tvrdá žena, ktorú mnohí milovali a iní nenávideli, dnes žije pokojným životom. Za roky na mediálnom výslní prežila toho viac ako dosť. My sme ju navštívili, vyspovedali a zistili, prečo nemá deti, prečo chcela ísť do politiky a omnoho viac. Tu si môžete prečítať celý rozhovor!
Vy ste sa do povedomia verejnosti dostali vďaka šou Vilomeniny, kde vás objavil Vilo Rozboril, ako si na to spomínate? Neľutujete, že ste vtedy do toho išli?
Ľutujem, veľmi to ľutujem. Šoubiznis je jedna kategória, niektorí ľudia tam patria - ako speváci, herci, umelci, ale čo sa týka reality šou, tak to nie je šoubiznis, to je zbierka blbcov, prepáčte, vrátane mňa. Neviem to pochopiť po tom všetkom, čo som prežila, ako som sa tam dostala, že som na toto pristala. To si vyčítam dodnes. Bola to veľká chyba v mojom živote, najväčšia, ktorú som mohla urobiť. Pretože som tým tupým mozgom, ktorý som mala vtedy, nedokázala vyhodnotiť situáciu a nevedela som, čo sú to média, akú obrovskú silu majú. Pretože ja som predtým ani bulvár nečítala. Ja som si pozrela televízne noviny, pozrela som si dobrý film, prečítala som si možno dobrú knihu. Keby som sa mala dnes rozhodnúť, tak nikdy v živote.
Čo na to vaše okolie ako to vnímalo?
Čo sa týka mojej rodiny, bola pohoršená, samozrejme, že neboli tým nadšení a nejaké okolie, čo sa týka mojej osoby, teraz nehovorím o okolí Mojsejovom, ale o svojom, nikto z nich nebol nadšený, nikto.
Do svojho domu ste vtedy pustili na niekoľko hodín bezdomovcov... Pamätáte si ešte na to? Nerobilo vám to problém?
Pamätám sa na to, ono viete, je ľahké pustiť bezdomovcov do domu, ktorý nie je váš, lebo ten dom bol môj. Ja som ten dom nadobudla, teda kúpila, ešte s predchádzajúcim manželom, nie s Mojsejom. Darmo sa hovorí dom Mojsejovcov, to nebol dom Mojsejovcov. A všetko to dojednal Mojsej, nie ja. Ja som už išla na hotové, s tým nízkym rozumom, ktorý som vtedy mala.
Musel vás štáb dlho presviedčať, aby ste šli do toho? Aj ste dostali nejaký honorár vtedy?
Samozrejme, že ma presviedčali, na to si pamätám, ale nakoniec mi povedali, že však to nič nebude. Ja aj keď som si to pozrela, tak som si povedala, preboha, čo to je za debila, ale doslova takto, keď sa na to teraz dívam. Na tú blondínu, tak si vravím, čo je to za tupú osobu. Aj keď sú nejaké vtipy, tak ja sa na to už dívam inak, akoby som to nebola ani ja. A som rada, že je to tak. Nepamätám si na toto, či sme vtedy za to niečo dostali, ale samozrejme, že sme v televízii zarobili aj v Markíze aj v Jojke, ale ja som to akosi pre peniaze nerobila. Už som bola jednoducho v tom, už som bola v tom tak namotaná, že už som nerozlišovala, už som sa s tým nejako zmierila, že som v tej televízii, že som v tých médiách. Ja si pamätám, keď vyšiel prvý článok o mne, som myslela, že spácham samovraždu, že to snáď nie je možné. A teraz som si na to už zvykla, už to beriem úplne inak.
Nasledovala šou na STV Domáca horúčka, kde k vám do rodiny prišla celebrita na 24 hodín - Robo Beňo. Následne na Markíze v roku 2005 šou Mojsejovci, vďaka ktorej vás už poznal snáď každý. V roku 2011 ste spolupracovala s TV Prima a TV JOJ na reality show Šéfka. V roku 2010 účinkovala v projekte TV JOJ Kapor na torte a v roku 2013 v projekte VIP Nákupné maniačky. Ktorá z týchto šou bola vaša obľúbená a prečo? A na ktorú by ste najradšej zabudli a bola pre vás chybou?
Mojsejovci bola nenormálna šou, taká na Slovensku nebola, len vidíte, čo pôsobila. Veľký cirkus to bol. Viete to je ten sprostý slovenský národ, neviem či je všade taký, ale tu je, že keď vravia, ako to nikto nepozeral, keď to malo 99 percent share, čiže každý, kto mal televízor, tak to mal zapnuté a ani sa im nedivím, lebo takéto niečo už neuvidia. Toľko sprostosti pokope je umenie vidieť.
Tak vy ste si povedala, čo ste mala na jazyku, a rázne, to dovtedy na obrazovkách nebolo...
Toto, že ja som dosť hovorila rečou ľudu, hej? To hovorím dodnes, ale už ma nie je tak počuť a na čo aj by. S odstupom času mi to príde hrozné.
Ale bolo dosť tých šou... Ktorá z týchto šou bola vaša obľúbená a prečo?
Ani jedna, nemám rada kamery... Ja mám rada skôr talkšou, ako som bola u Jana Krausa, to sa mi páči, že mám debatu a hovoríte s niekým, kto nie je blbý. Ja som bola u neho 3-krát, aj teraz ma volali, ako som prišla z väzby, ale necítila so sa na to, ale ešte raz tam pôjdem. Aj u Andy Krausa sa mi páčilo, on mal tiež podobnú takú...
To bolo vtedy obdobie, kedy ste ukazovali, akým prepychovým životom žijete, čo vám mnohí určite závideli...Pociťovali ste tu závisť z okolia?
To ukazovali hlavne tí, čo tú šou robili, o to išlo, nasrať Slovákov. To som pochopila teraz, ale oni nepochopili jednu vec, ja som vyrastala v paneláku, ja som bola, aj som stále taký človek, že mám- mám, nemám-nemám. Ako nič sa nedeje, ja som úplne vyrovnaná aj s touto pozíciou, ktorú mám teraz, lebo ja presne viem, ako to dopadne, narozdiel od iných. Lebo viem, čo som spravila resp. nespravila.
A nepociťovala som závisť okolia, ja nie, lebo ja som nikde nechodila. Ja som nechodila ani do obchodu, čiže ja neviem či bola závisť, alebo nie, nikdy som to neriešila, ani ma to nezaujímalo.
Mali ste pani, ktorá to riešila, alebo to riešil Mojsej?
On to všetko riešil. On riešil všetko len seba nie, a takto to dopadlo.
Ako ste vy vtedy zvládali tú popularitu?
Zle, ťažko. Samozrejme, že sa mi všetko zmenilo, pretože tak, ako ste sa pýtali, to okolie nebolo tým nadšené, hej, že som sa dala na takúto cestu mediálnu, tým pádom mi už neostávalo nič iné, iba tá mediálna cesta, tá najhoršia.
Ako ste povedali, Braňo to moc dobre nezvládal... Niekoľkokrát musel absolvovať protialkoholické liečenie. Ako ste to vy zvládali? Lebo žiť s alkoholikom zrejme nie je ľahké... Vždy ste vraveli, že vás to trápilo.
Ja som celý čas bola v kŕči, pretože sme mali podpísané zmluvy. Najhoršie, čo vás môže v živote stretnúť, je nespoľahlivý človek, keď máte za partnera, či už alkoholika, feťáka, kur*vníka, nech je hocičo, ale keď je nespoľahlivý a nemôžete mu dôverovať. Ja som mu jednoducho neverila, že to zvládne, rozumiete, ja som bola stále v strachu - príde na tu live-ku? Neopije sa? Ja som sa bála za neho. Boli všelijaké titulky v novinách, vo všelijakých pózach a sú, vidím aj teraz, čiže nič sa nezmenilo, iba teraz nie je pod kontrolou. Janka asi málo kontroluje, hej? Keď bol so mnou, tak aspoň časť musel, aspoň si to dodnes myslím, že som ho tlačila do toho, ale to tiež nie je nejaké víťazstvo, lebo ten človek, on potrebuje piť, on sa môže na mňa vykašľať. Ja som bola v neustálom kŕči, či sa niečo nestane, tam boli obrovské pokuty, lebo to bolo živé vysielanie. Bolo ich niekoľko. Či bude v stave ísť, či vôbec príde, lebo my sme mali také manželstvo, že ja som ho aj týždeň nevidela, ja do dnešného dňa neviem, kde ten človek bol. Ja som sa ho to raz opýtala, nedostala som odpoveď, a potom som sa ho to už nikdy nepýtala, lebo on mi to ani nepovedal, a potom vás to už ani nezaujíma, asi tak. Užila som si svoje, užila so si dosť.
Nedávno ste sa vyjadrili, že ľutujete manželstvo s ním. Naozaj?
Áno, hej, to všetko s tým súvisí. Skoro 10 rokov bez pol roka sme boli spolu, myslím, v novembri sme sa rozviedli a vo februári by to bolo 10 rokov, ale musím povedať aj to, že posledné 2 roky sme už ani nežili vôbec ani ako manželia, ani ako kamaráti, s ním sa to jednoducho nedalo. S ním sa nedalo komunikovať, tam je proste ten alkohol, či chce alebo nechce, a toto všetko to má na svedomí. A môže vydať 500 kníh a môže presviedčať milión ľudí, že už nie, stále to tak bude a je to tak, lebo ja to vidím.
Dôvod vášho rozchodu bol ten alkohol či aj niečo iné?
Aj niečo iné, proste sa mi sprotivil, keď to mám takto povedať, už som ho mala dosť, aj tých jeho rečí, aj jeho, aj všetkého toho, čo s Mojsejom súviselo, proste som toho mala po krk. A som rada, že je to tak a mala som to urobiť dávno. Hneď vtedy prvýkrát, keď som chcela po roku, možno dnes by som bola inde.
Vy ste ani rodinné vzťahy nemali dobré...
Moja rodina nikdy nebola nadšená ním, moja matka bola z toho hotová, ani moja sestra sa s ním nestýkala, nikto.
A ste v kontakte, či vôbec nie?
Vôbec nie sme v kontakte. Potrebovala som odkomunikovať nejaké veci, ktoré sa budú teraz riešiť súdne, pretože nechcel komunikovať, podal na mňa trestné oznámenie s tou svojou partnerkou, že sme sa tam s Versačem dobíjali, čo vôbec nie je pravda. Ja som mu slušne napísala smsku, že sa s ním potrebujem stretnúť a dať určité veci do poriadku. Nebol ochotný - budeme musieť súdne riešiť, nič sa nedá robiť.
Ešte pred tým, ako ste začali byť známa, ste sa venovali účtovníctvu. To vás bavilo alebo ste to robili, že predsa z niečoho musím „žit“?
Nikdy som nemala rada účtovníctvo, ani v škole, mala som síce jednotku z účtovníctva, ale neobľubovala som to. Ja som predtým robila v sporiteľni, v banke, potom som išla podnikať, podnikala som s účtovníctvom, tak ja som to brala ako prácu, ale že by som sa nejak tešila do nej, tak to nie.
Dvakrát ste sa dokonca pokúšali ísť do politiky. V roku 2002 pod priezviskom Kašaiová ste kandidovala za stranu HZDS vo Voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. A neskôr v roku 2011, kde vznikla transformáciou zo strany Aliancia nového občana (predseda Pavol Rusko) STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ...
To bol tiež nápad. Ja fakt neviem, ako som sa tam ocitla. Hovorí sa, že s Rezešom, ale to sú všetko bludy... Ja som Rezeša spoznala na Evinej svadbe, kde som bola hosť Varholíka a nie Rezešovcov, takže to je hlúposť celé. A v tom 2011 s tým Ruskom, no ...(smiech)
Lákala vás politika...
Nie, ale bola aj sranda. No, čo by som tam ja robila, povedzte? To by bol strašný cirkus. Mňa to už ani nezaujíma, ja nesledujem politiku, aj keď občas človek zahliadne najké šarvátky a slovné výmeny ako si nadávajú do daňových podvodníkov...
Ešte v roku 2008 ste založila aj spoločnosť – Nora Mojsejová Fashion. Móda vás bavila?
To ma bavilo.
Sama ste si navrhovali modely či ste niekoho na to mali?
Ja som to sama robila, mala som tam 12 krajčírok, mala som dobrú strihačku jednu, ktorá mala vyštudované návrhárstvo, tak s ňou veľa, ona bola tak stará ako ja, v takom veku, a to ma bavilo veľmi.
Vedeli by ste si predstaviť ešte sa tomu venovať?
Vedela by som si to predstaviť, ale pravdupovediac, nemám na to nervy. Potom, čo sa mi stalo, nie som schopná sa sústrediť na veci, toto je u mňa problém, že hodinu-dve som fajn, potom to na mňa príde, potom sa nechcem s nikým rozprávať a nedvihnem vtedy ani mame, všetci sa o mňa boja, také stavy úzkosti mám, veľmi zlé...
Vy ste bola známa aj tým, že ste mali luxusný šatník... Rada ste nakupovali? Na čom ste tak najviac ulietavali? Kabelky, topánky...?
Na všetkom, aj na tom, čo mi nebolo treba... Teraz neulietavam na ničom.
Aký najdrahší kúsok ste vlastnila? Aj ste si niekedy buchla po čele, že koľko ste minula...
Nie, nikdy som si nebuchla. (smiech) Viete, keď máte-dáte, ja som aspoň taká... Preto som aj tak dopadla. Ja sa rozdám. Vtedy som mala veľa kamrátov, kamarátiek, kto prišiel vtedy za mnou, odchádzal spokojný. Či už finančne alebo potreboval niečo vybaviť, ja som nikomu nevedela povedať nie. Veľa som vedela minúť. V živote som nepovedala, či mi nedajú zľavu. Teraz už by som nedala toľko peňazí, teraz už mi to netreba.
V septembri 2013 ste sa dostali do väzby, kde ste pobudli 13 mesiacov a o svoj dovtedajší život ste prišla... Ako ste to zvládli? Zmenilo vás to? V čom?
Nikdy nezabudnem, že to bol piatok. Ako, v piatok ísť do basy... Vrátila som sa práve z New Yorku, bola som doma 3 dni. Z New Yorku, kde som sa mala výborne, som sa ocitla vo väzbe s jednou kabelkou, nič som nemala.
Policajti prišli nečakane, ja som sa maľovala doobedu, lebo o 12stej mala prísť kamoška, ktorá stále chodila k psíkom, lebo ja som išla do butiku a niekto zvonil a tie psy nebrechali, to bolo zaujímavé, lebo stále keď niekto zazvonil, tak zabrechajú. Pozriem oknom von a videla som modré auto, civil, už teraz to viem, ale už aj vtedy mi došlo, lebo žena tam bola. Oj, to nie je dobré, keď je žena, už idete. Mám otvoriť? Nemám otvoriť? Tak som ich sledovala, potom som otvorila okno a spýtala sa, či hľadajú niekoho, tak som ich pustila, kde mi oznámili, že som zadržaná, že pôjdem pred sudcu, čo bude v utorok. V pondelok bola vypovedať moja kamarátka, ktorá mi ešte v stredu telefonovala, či prídem v piatok do butiku, lebo v utorok som sa vrátila z New Yorku. Ja som povedala, že dobre, prídem. Ale ja som nevedela, že ona ide v pondelok vypovedať, že ma tam potrebovala dostať do toho butiku, na to som prišla až potom. Povedala, že sa obáva o svoj život, a že budem ovplyvňovať svedkov. A ona v piatok, na to existujú svedkovia, pila so mnou kávu v robote. V utorok ma zobrali, povedali, že ma iba vypočujú a že pôjdem domov. Ale ten pán bol taký zlatý, že hneď ma nebrali, že to ešte trošku zdržali, že mi ešte aj kávu urobili u nich v kancelári, aby som čím dlhšie bola v podstate vonku. O piatej ma dotrepali do tej CPZ-ky, to je taká pivnica v tých Košiciach, dole, tma, basa je oproti tomu Hilton. Teraz som tam bola v utorok v noci, v stredu v noci, vo štvrtok v noci, pretože ten sudca, čo ma dostal, ma poznal, musel sa vzdať prípadu kvôli zaujatosti, čiže až piatok sa rozhodovalo. A piatok ráno ma zobrali do väzby, nový sudca tak rozhodol. A ja som svojej advokátke povedala, na toto nezabudnem, pani doktorka, toto ja neprežijem. Ale prvé, čo ma napadlo, sprostaňu, či sa tam fajčí, že ako ja bez cigariet vydržím. Dve krabičky cigariet som mala a nevedela som, ako to tam chodí. Prídem pred tú basu, už ma tam niesli a tam napísané - v celom objekte sa nefajčí a toto som si všímala. Ja som sa skoro rozplakala, ale nič. Potom som sa išla prezliecť. Dali mi jedny modré tepláky, šľapky hnedé, dve zelené košele, jednu mikinu modrú, k tým teplákom, aby ste ladili. Tá košeľa musela byť s dlhým rukávom, lebo bol september, a jedno žlté pyžamo. Také veľké bolo to pyžamo a žlté, no nikdy som ho nemala na sebe. Som spala v tej košeli stále. Najviac som sa potešila, že sa môže fajčiť. Potom som nejedla v utorok nič, v stredu nič, vo štvrtok nič a piatok pamätám sa, bol maďarský guláš s knedlíkom, tak som to rýchlo zjedla, lebo som sa už nejako upokojila. Samozrejme, hneď mi dali tabletky, keď som prišla, lieky, injekciu. Bolo to niečo strašné, príšerné, ale veľa vecí mi došlo, vonku by mi to nedošlo, lebo som bola sprostá, ale tam mi to pekne všetko do seba zapadalo, presne, ako to bolo urobené. Lebo ona to nemohla povedať, tá dotyčná osoba, lebo ma poznala roky. Ja som pomohla jej, jej rodine, ja som ju mala rada, ja som poznala jej matku, otca, všetkých, brat jej zomrel, peniaze som im dala na pohreb, lebo nemali. Peniaze som jej dala bez toho, že by som ich chcela naspäť. Proste museli sa jej vyhrážať väzbou, jej, pretože to bolo jej okolie, nie moje, mňa nikto nepozná. Ja nie som obvinená z DPH-čiek, ale z toho, že som to organizovala. Ja som mala jedno DPH-čko, kde ma súd oslobodil, je právoplatný rozsudok, ja som žiadne DPH-čky na svoju firmu nerobila, nikdy. Podľa mňa sa jej vyhrážali väzbou, mala dieťa a povedali jej, že keď povie, že to Mojsejová, tak pojde domov, ale nevyhrala tým, lebo to bude zlé celé. Tam prídu iní ľudia svedčiť, to už ja mám všetko premyslené, ako to bude. Ja som doteraz nevypovedala, keď ja začnem vypovedať, amen tma bude.
Kto pri vás stál v týchto ťažkých časoch? Kto vám najviac pomohol? Mali ste aj návštevy?
Prvé 2 či 3 mesiace som ani nechcela, lebo ja som mala kolúznu väzbu, tam vám to musí schváliť vyšetrovateľ, telefón musí schváliť vyšetrovateľ, stále mi tam niečo škrtol. Nechcela som, aby matka prišla, lebo sedíte za sklom, som nechcela, aby ma tak videla, ale potom som musela nejako komunikovať. Advokátka chodila za mnou každý deň, naozaj každý boží deň, takže som vedela, čo sa deje doma, mňa zaujímalo už iba to. Mňa nezaujímalo žiadne vyšetrovanie, nikdy ma to nezaujímalo, lebo viem, ako sa to robí, ako oni hrajú formu a nič z toho. Sudca je dôležitý. To presne, ako s tým manželstvom každý rozoberal, či je to účelové alebo nie, načo? Zákon jasne hovorí a súd rozhoduje, jedine ten vás môže odsúdiť. Ja mám čistý register trestov, ja nemám ani pokutu, že by som prekročila rýchlosť alebo mala zle zaparkované auto a píše sa o mne ako o zločincovi. A pritom zločinci chodia po slobode. Ja ani nebudem vypovedať, lebo viem, aké blbé otázky sa kladú. Ja čítam až obžalobu, a vyjadrujem sa až na súde a zatiaľ som bola chválabohu úspešná, doteraz.
Čo vás tak najviac držalo nad vodou?
Psy, stále, každý boží deň som si hovorila, keby som ich mohla aspoň pohladkať. Ja som sa nemohla na piškóty v bufete pozrieť, lebo viem, že oni to jedia. Ja keď som si na psov spomenula, to bol môj koniec, bolo mi zle. V tom čase boli u mojej mamy...
Ako to bolo vtedy s Perešom - teda s domom? Vy ste prišla vtedy o veci v ňom, ste to prepísala na Braňa či ako to bolo?
Všetko sa rozkradlo. Dodnes neviem, kto to zobral, kto zobral nábytok, obrazy, moje osobné veci, oblečenie, tie najdrahšie kusy, všetko je preč. Mňa to v tú ranu, ako som vyšla z basy, viete čo, ani nezaujímalo. Ja som po tom už ani nepátrala, mne sa to hnusí. V živote by som si nedovolila stiahnuť na niekoho veci, na sestrinu vec, a oni sa uchýlia na takéto veci, keď človek je v takomto rozpoložení a koľkým ľuďom som ja pomohla a ja keby som nemala svoju rodinu - mamu, tak ja tam umriem, by som si nemala ani za čo vodu kúpiť.
To už bolo rok po rozvode s Braňom, nemyslíte si, že aj on mohol mať v tom prsty?
Samozrejme, že aj on, keď bol schopný vírivku tam kradnúť z Pereša, ako žobrák, všetko rozkradnuté. Však mi Versače vravel, aj ja som tam bola, pokradnuté 2 eurové veci, ale keď to chcete dať dokopy, tak to stojí 20 tisíc. Psíkom veci zobrať? Nič im nekúpiť, nič tam tej mojej mame nehodiť za ten plot, to čo je za ľudí, to s kým som ja žila pre boha živého? 10 rokov s niekým žijete a tohto sa dožijete. A keď on mal úlety a všelijaké hanby, čo som ja prežila, čo bol na titulkách s ku*vami a neviem s čím všetkým, stále som mu doniesla aj do tej pakárne čisté veci, jedlo, pitie... Aj po tom všetkom, ako človek človeku, ako Danko hovorí. Je to hanba, sa môže hanbiť. Za tých psov sa môže hanbiť.
Médiami prebehlo aj množstvo správ, ako vás žaloval František (Versače) Kabrheľ o to, že ste mu vraj nevrátili peniaze? Dnes ste manželmi... To je scéna ako z filmu. Čo sa vlastne stalo?
Boli sme kamaráti, na jednej obchodnej záležitosti sa to celé pokazilo aj mojou chybou, pretože som prestala komunikovať, nemala som už na to nervy, tak isto on bol nervózny, ja som bola nervózna, viete keď vám niečo nevychádza, čo vyústilo až do takýchto vecí, kde jednoducho, kde sme takto po sebe štekali. Tak to sa stane. Nemuselo, ale stalo sa. Potom sme sa zmierili, povedali sme si, že sa k tomu nebudeme vracať, akým spôsobom sme sa s tým my vysporiadali, je naša vec, sme manželmi, je to legitímne, čo nikto nemôže spochybňovať a žijeme tak, ako žijeme. Nikde nie je napísané, že musíme spolu tráviť všetok čas, on má svoju prácu, my sme sa rozhodli, že budeme žiť takto.
Versače je inak váš 4. manžel, čo zrejme vie iba málokto. Prvým bol Jaroslav M., o ktorom teda veľa nevieme, druhým Mikuláš Kašai (1988 – 2003), s ktorým ste žili najdlhšie, tretí, najznámejší, Branislav Mojsej (2003 – 2012) a momentálne ste vydatá za Františka Kabrheľa (2016 – súčasnosť). Kedy ste sa po prvýkrát vlastne vydávala?
Štvrtý veru, no nikto sa ma na to nepýtal. Vydala som sa prvýkrát, keď som mala asi 18 rokov a boli sme 3 alebo 4 mesiace spolu. A to tiež som sa tak vydala... Vtedy sa prideľovali byty a moji rodičia dostali väčší byt, tak sa sťahovali, a tento dvojizbový byt, čo sme bývali, keby som sa vydala, tak by mi ostal, tak už vtedy som sa vydala. Tak ako, fešák bol, chodili sme spolu asi pol roka, ale išiel mi potom na nervy. V marci sme sa brali a už v júni sme spolu neboli, či ako to bolo. Tak také rýchle to bolo. Ani neviem, či ešte žije, odvtedy sme sa nevideli, chvála Pánu Bohu, na čo aj. On ma možno videl v telke, ale určite nepovedal svojej rodine, lebo má 2 deti, to je moja ex, že túto jeb*utú som mal za ženu. (smiech)
S Mikulášom som bola 15 rokov. Spomínam si na to dobre, v pohode, ako kamaráti sme vychádzali. Dobrý kamoš bol. Tam sme sa kvôli Mojsejovi rozvádzali, ale aj kvôli iným veciam, tiež som toho už mala plné zuby. Ale tiež nemôžem váľať vinu iba na druhých, lebo ja som tiež dobrý vtáčik, so mnou málokto vydrží, viem byť odporná. Mne je takto dobre, ja som na to po rokoch prišla, na čo ja sa budem hrnúť niekde do vzťahov, nikto mi to neverí, ale keby prežili to, čo ja, by mi verili. Ja si ráno vstanem, urobím sama sebe kávu, nepotrebujem, aby mi niekto robil, ale je hlavné, že ja nikomu nemusím robiť. No keď ja chcem niečo, neviem čo, nechcem byť sama, no tak nie som, ale ja o tom rozhodnem, či budem alebo nebudem. No ani tí muži to nemali so mnou také ľahké. S tým Kašaiom sme sa rozviedli, lebo to nebolo bohviečo, ale dobre, ten ma mal aspoň rád, aspoň to tvrdil. Som prišla domov a som mu povedala, že 6. decembra musí odísť, lebo príde Mojsej (smiech). On si myslel, že som sa zbláznila, že mi preplo. Aj mi asi preplo, tak on chudák sa zbalil a išiel. Potom boli veľké ohováračky na mňa, aký je on zničený a čo som mu urobila, ale jednu vetu dobre povedal: Preboha, spamätaj sa! Nespamätala som sa.... Inak už je aj ženatý, má lekárku za manželku, tak aj jeho rodina je šťastná, že má lekárku, so mnou čo sa mohli chváliť?
Vy ste bezdetná, nikdy ste netúžili mať deti?
Nikdy v živote, nie. To si neviem ani predstaviť.
Teraz vám hovoria všetci, že vám manželstvo prospieva. Pôsobíte spokojne, šťastne... Vyzeráte skvelo. Je to tým, či je za tým niečo iné?
Vidíte, toto je tá otázka. Ja aj som spokojná, aj šťastná, ja sa mám výborne. Tým to je, že nie som na nikom závislá, nemyslím teraz finančne, ale citovo, to je tiež dôležité.
Za posledné roky ste sa aj výrazne zmenili. Schudli ste a to teda riadne, zmenili farbu vlasov... Čím to je? Ale vy ste vždy celkom experimentovali. Dnes ste dlhovlasá tmavovláska, ľudia vás poznali aj ako blondínu, v minulosti ste mali dokonca aj krátke vlasy, tiež tmavé... Rada robíte takéto extrémne zmeny?
Tak z krátkych čiernych vlasov ísť do dlhých blond môžem asi iba ja, to sa len tak nevidí. Teraz to mám už stále takto. Rada robím extrémne zmeny, niekedy mi to tak napadne a už potom idem na to.
Do čoho by ste nešli? Nejaká ružová?
Nešla by som do takýchto, hej, ani do plastík, ale neodcudzujem to, lebo niekto to potrebuje, ale načo už ja? Mám skoro 60 rokov, však ako mladá som to nerobila, a teraz budem chujoviny robiť? Ja som si povedala, že ešte dobrých 5 rokov vydržím takto, a potom uvidíme.
Teraz žijete v Maďarsku, ako sa vám tu býva? A prečo práve tu?
Chcela som ísť blízko k Bratislave a Nitre z určitých dôvodov. Mám veľa vybavovačiek aj príležitostí v Bratislave, ako v Košiciach, tak preto. A mám tu pokoj. Nechcela som ísť do Rajky, lebo tam je veľa Slovákov a tu mám pokoj. Ja si môžem ísť nakúpiť, nikto ma tu nepozná, môžem ísť tu do cukrárne, baru, hocikde, aj keď už to začína byť troška iné, ako to bolo na začiatku, už sú ľudia aj na mňa milší, možno začali niečo tušiť.
Čomu sa momentálne venujete? Chystáte nejaký projekt?
Niečo chystám, ale neviem sa ešte rozhodnúť, či vôbec do toho pôjdem. Nejde o televízny projekt skôr o internetový.
Keby prišla ponuka od televízie, prijala by ste ju? Alebo už o tom nechcete nikdy počuť?
Asi nie, ani keby to bolo finančne zaujímavé. Ono to možno vyzeralo, že ja som chamtivá alebo že mám peniaze, akože treba peniaze k životu, treba, je hlúposť tvrdiť niečo iné, ale ja toto teraz až tak neriešim, už mi ich netreba tak veľa. Nie som hladná, ani smädná, nebývam pod mostom, ja to neriešim, ja som úplne inde, riešim úplne iné veci...
Ste aktívna aj na sociálnej sieti, píše vám tam aj mnoho mužov, neotravujú vás? Nepozývajú na rande?
Dostávam ponuky, jasné, že dostávam, ale ja neodpisujem. Ja si píšem s jedným človekom, s kamarátom...
Máte tam dosť mladých mužov medzi priateľmi...
Všetko sú to mladí, no každý hovorí, že mladí, mladí... No starí, po prvé, už pomreli, čo sú starí ako ja, keby som chcela, že o 5 rokov starší odo mňa, že by som si takého mala predstaviť, že by som mala byť s nejakým 65 ročným... Tak mám kamarátov, ja nemám s nikým nič, hej.
Teraz je to trendy v šoubiznise, mať mladých zajačikov...
Tak vidíte, ja som potom trendová.
Čo vaša rodina, ako ten rozruch okolo vás zvládala? Mali ste aj výbuchy na dome a podobne...
Zle, všetko zle, celé zle. Už to našťastie utíchlo, nikto ma za to nevinil, ani nemôžem povedať, že by mi to niekto vyčítal, k tomu sa nechcem vracať, na tom mám svoj názor, proste je to jednoducho preč.
Vy máte dobrý vzťah so sestrou, vždy ste teda o nej pekne hovorili. Vedeli ste sa niekedy aj pohádať?
My? My sa dodnes hádame, ešte aj cez telefón, furt sa vadíme, lebo ona je velice za slušnú a furt ona mňa mentoruje, s kým si mám písať, s kým si nemám písať, či mám tam ísť, alebo nie, alebo akú mám dať fotku či video na sociálnu sieť.
A rodičia čo? Sú s novým zaťom spokojní?
A asi áno. (smiech)
Sú asi radi, že už je všetko v poriadku...
Áno, všetci sú radi, je to teda tak, ako to je, že je pokoj.
Ďakujem za rozhovor!
