Sú ľudia, ktorí všetko okolo seba menia na popol. Tento príbeh je o rodine, v ktorej takýto človek šikanoval každého jej člena. Postavila sa pred zrkadlo a pozerala sa do prázdnych očí. Svoji chočí. Oči aj srdcia zneužitých detí zostávajú navždy prázdne.
Študentka medicínyBarbora sa rozhodla, že už nebude mlčať a odhalí desivé tajomstvo ich rodiny. Prelomiť jej má pomôcť denník, ktorý si založila ako dieťa, keď sa nemohla nikomu zdôveriť. K denníku priloží list pre matku na vysvetlenie, prečo tak dlho mlčala. Denník zabalí a zanesie ho k susedovi, ktorému ako jedinému dôveruje. Ani jeden z nich však netuší, že ich cesty sa v tú noc navždy rozídu.
O tomto príbehu nikto nepočul. Nehovorilo sa o ňom, zostal pochovaný na dlhé roky.
Úryvok z knihy TAJOMSTVO BÁBIK:
Potichu vošla do chodby, hodila do kresla kabelku, vkĺzla do kúpeľne ako myšička, aby si nikto nevšimol, že je doma. Keď napúšťala vaňu, zdalo sa jej, že počula z kuchyne kroky. Blížili sa k dverám.
Zastavila vodu a bez dýchania sa započúvala. Najprv počula klopkanie na dvere. Zrýchlil sa jej tep, zhnusene sa zachvela. Sotva nečujne sa opýtala: „Čo chceš?“
„Otvor,“žobronil otec.
„Som veľmi unavená.“
„Otvor mi, Evička. Už si ani nepamätám, ako vyzeráš. Dlho som ťa nevidel.“
Eva si okolo nahého tela omotala osušku.
„Naozaj som veľmi unavená, prosím…“
„No, tak. Len sa na teba pozriem. Nedotknem sa ťa. Sľubujem. Otvor mi, aby sa nezobudila mama.“Stál za dvermi iba v trenírkach, hladil si zarastenú hruď a slintal pri predstave jej nahého tela. Pritvrdil a povedal: „Hádam nechceš, aby nás počula tvoja mama?“zaškrabal na dvere ako pes. „Ty určite chceš, aby sa tvojej mame niečo stalo! Vieš, že má slabé srdce,“zaútočil najpodlejším spôsobom, vydieraním.
Eva si rukou pridržiavala osušku, druhou držala kľúč v dverách, celé telo sa jej chvelo zvonku aj zvnútra odporom k otcovi.
Niečo jej našepkávalo: Neotvor! Nech sa mama zobudí. Pochopí, že to nie je tvoja vina. On je na vine. Druhý hlas jej hovoril: Vieš, čo sa stane, ak sa mama dozvie, že ju manžel podvádzal s vlastnou dcérou? Zabije ju to! Koho by to bola vina, koho? Tvoja!
Eva stála za dvermi. Srdce jej prudko bilo, para z horúcej vody sa vytrácala. Zostávala len na jej pokožke a na zrkadle nad umývadlom. Otočila kľúčom. Dúfala, že otec už za dvermi nebude, nepočula ho. Poodchýliladvere.
