AMSTERDAM - Jej denník, ktorý vyšiel prvýkrát pred 70 rokmi, 25. júna 1947, sa stal jedným zo symbolov tragického osudu miliónov ľudí židovského pôvodu, prenasledovaných a zavraždených nacistami počas druhej svetovej vojny. Židovské dievča pôvodom z Nemecka Anne Franková ho začala písať vo svojich trinástich rokoch v úkryte v Amsterdame. Konca vojny sa nedočkala.
Jej úkryt bol totiž odhalený a ani nie šestnásťročná Anne zahynula v marci 1945 v koncentračnom tábore Bergen-Belsen, ktorý o mesiac neskôr oslobodila Červená armáda.
Denník obsahuje spomienky, úvahy, nenaplnené túžby aj každodenné zážitky dievčiny. Nie je veľa kníh, ktoré by sa dočkali toľkých vydaní a prekladov, a ktoré by tak hlboko otriasli svedomím Európy. Denník mal niekoľko verzií; autorka totiž pôvodné zápisky neskôr prepracovala a literárne vylepšila. Prvý holandský vydavateľ z knihy navyše odstránil sexuálne názory mladej pisateľky. Jej otec zase nesúhlasil s tým, aby sa čitatelia dozvedeli, že si podľa svojej dcéry nerozumel s manželkou. Až neskôr vyšli zápisky kompletné. Originálne záznamy dcéry odkázal Frank v závete Holandskému štátnemu ústavu pre vojnovú dokumentáciu v Amsterdame. Denník bol preložený do viac ako 60 jazykov a predalo sa ho vyše tridsať miliónov kusov.
Anne sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v židovskej rodine bankového úradníka Otta Franka. Keď mala štyri roky, k moci sa dostal Adolf Hitler a štvorčlenná rodina (Anne mala ešte staršiu sestru Margot) utiekla do Holandska. "Od mája to s dobrými časmi začalo ísť z kopca. Najprv vojna, potom kapitulácia a vpád Nemcov a pre nás Židov nastala bieda," opisuje Franková začiatok zlých časov v polovici roka 1940. Úkryt v zadnom trakte amsterdamského domu, v ktorom sídlila firma Opekta založená jej otcom, budovali prezieraví rodičia viac ako rok. Po tom, čo hrozba transportov začala byť aktuálna, sa Frankovci 5. júla 1942 do úkrytu presťahovali a v izolácii prežili viac ako dva roky. K nim sa pripojila rodina bývalého Frankovho obchodného partnera a jeden židovský zubár - dohromady osem ľudí.
V auguste 1944, keď bol úkryt prezradený, boli jeho obyvatelia transportovaní do koncentrákov a rovnaký osud stretol aj dvoch mužov, ktorí štvancom pomáhali. Až na otca Anny všetci ľudia z úkrytu zahynuli. Anne a Margot skončili v Bergen-Belsene, kde v marci 1945 krátko po sebe zomreli na týfus. Zatknutie rodiny viedol policajt Karl Silberbauer a jeho pomocníci od holandskej polície. Spravodlivosti aspoň čiastočne urobil zadosť lovec nacistov Simon Wiesenthal, s ktorého pomocou bol Silberbauer v 60. rokoch zadržaný.
Posledné riadky napísala Anne tri dni pred zatknutím a niektoré zápisy sú veľmi vypovedajúce. "Vidím, ako sa svet pomaly mení na pustatinu. Cítim, že trpia milióny ľudí. Ale keď vzhliadnem k nebu. Pripadá mi, že sa všetko nejako obráti k lepšiemu, že táto hrozba skončí, že sa vráti pokoj a mier," napísla napríklad v júli 1944.
Denník, ktorého autencitiu niekedy spochybňujú popierači holokaustu, našli na podlahe dve zamestnankyne Opekty, ktoré pomáhali Frankovcom v najhorších časoch a denník odovzdali po vojne Frankovi. Ten sa vrátil z Osvienčimu do Amsterdamu, zomrel v roku 1980. Podľa rakúskej spisovateľky Melissy Müllerovej, autorky jedného zo životopisov Anny, ukrývanie Židov nacistom bonzla upratovačka z domu na Prinsengracht. Britská spisovateľka Carol Leeová zas tvrdí, že to bol jeden z bývalých obchodných partnerov Otta Franka. Múzeum, ktoré sa venuje odkazu jednej z najznámejších obetí holokaustu, ale nedávno uviedlo, že je možné, že osem ľudí, ktorí sa v budove dnešného múzea ukrývali od júla 1942, nikto neudal. Na úkryt mohla nacistická okupačná správa prísť len náhodou pri razii, ktorá súvisela s vyšetrovaním okolo nelegálnej práce či falšovaním prídelových lístkov.
Existuje aj niekoľko ďalších podobných denníkov. V roku 2006 vyšiel denník mladej Češky Věry Kohnovej, okrem toho vyšli aj zápisky židovského mladíka Otta Wolfa, ktorého spolu s ďalšími mužmi zavraždili nacisti v obci Zákřov. Známe sú aj terezínske denníky Petra Ginze, ktorý zahynul v Osvienčime, a ktorého meno sa stalo svetoznámym, keď si jeho kresbu Mesiaca vzal do vesmíru prvý izraelský kozmonaut Ilan Ramon. Ten vo februári 2003 zahynul s celou posádkou raketoplánu Columbia. Leningradská školáčka Tatiana Nikolajevna Savičevová si počas nemeckej blokáky Leningradu zapisovala dátumy úmrtia všetkých členov rodiny, až nakoniec v júli 1944 zomrela ako štrnásťročná v dôsledku prežitých útrap.
