Kto hľadá v rušnej Bratislave priestor na rozjímanie, upokojenie či umeleckú inšpiráciu, nájde ho na Cintoríne pri Kozej bráne, ktorý patrí medzi skvosty historickej Bratislavy. Bohužiaľ, už roky zúfalo chátra. My sme ho navštívili v sprievode Jany Hamšíkovej z bratislavského Mestského ústavu ochrany pamiatok, ktorá nám vysvetlila, čo znamenajú staré symboly na kamenných náhrobkoch a ukázala nám tiež miesta posledného odpočinku známych bratislavských osobností.
Pri vstupe na cintorín sa nachádza jeden z najvzácnejších bratislavských náhrobkov. Je z prvej štvrtiny 19. storočia a bol vyhotovený v klasicistickom štýle, inšpirovanom antikou. Historici nevedia, komu patril, záhadou je aj do kameňa vytesaný erb. Náhrobník je neprehliadnuteľný nielen z hľadiska umeleckého, kde predstavuje výnimočné dielo klasicistického sochárstva od neznámeho autora, ale zaujímavý je najmä vďaka bohatej náhrobnej symbolike. (Zdroj: Jan Zemiar)
Náhrobník má podstavec v tvare tzv. tumby, ktorá v antike predstavovala schránku, do ktorej ukladali mŕtveho. Na nej sa nachádza postava smútiaceho muža oblečeného v antickom rúchu opierajúceho sa o pilier s urnou. Na strane je malá postava anjelika. Zobrazený muž drží v ruke nadol otočenú vyhasínajúcu fakľu – symbol smrti. (Zdroj: Jan Zemiar)
Na čelnej strane piliera vidíme hada, ktorý si požiera svoj vlastný chvost (tzv. uroboros). Ten je pomerne častým symbolom večného plynutia času a životného cyklu. V jeho strede je umiestnený motýľ, symbol nesmrteľnej duše. Biologický vývoj motýľa je prenesený na ľudský život. Tak ako sa z húsenice, po zakuklení, dokonalou premenou vyliahne motýľ, tak aj ľudský život smrťou nekončí, duša človeka je večná, telo má nádej na vzkriesenie, znovuzrodenie. (Zdroj: Jan Zemiar)
Erb mesta Bratislavy, ktorým mesto v minulosti označilo hodnotné náhrobníky na cintoríne. (Zdroj: Jan Zemiar)
Historický Cintorín pri Kozej bráne si stále zachováva svoje nezameniteľné čaro, má genia loci. Pochovávalo sa na ňom približne od polovice 18. storočia až do 50. rokov 20. storočia. Hoci je priestor pomerne malý (2,2 hektára), spočinutie na ňom našlo dovedna asi 20-tisíc evanjelikov. Dodnes sa tu zachovalo zhruba 280 hrobov s náhrobníkmi. „Cintorín patrí medzi tzv. mŕtve cintoríny, od roku 1976 sa na základe uznesenia Rady NV premenil jeho status na verejný park a na cintoríne sa (okrem výnimiek) prestalo pochovávať. Celá plocha cintorína bola vyhlásená za chránené územie, za národnú kultúrnu pamiatku, rovnako aj dve budovy (kaplnka a mauzóleum Jána Jesenáka). Za kultúrne pamiatky vyhlásili aj vyše 60 náhrobných kameňov,“ vysvetlila Hamšíková.
Nedoriešené vlastnícke vzťahy
Vlastnícke vzťahy k jednotlivým hrobovým miestam či náhrobníkom v 70. rokoch nikto neriešil, spresnila pamiatkarka. Situácia sa začala meniť až v posledných rokoch. „Nakoľko nie sú jasné vlastnícke vzťahy k náhrobníkom, pri väčšine z nich sú príbuzní neznámi a je problém začať s obnovou, so záchranou cenných náhrobníkov,“ doplnila. Cintorín sa stal viackrát terčom vandalských výčinov, ktorých výsledkom sú mnohé pováľané náhrobné kamene.
Obyvatelia mesta podľa pamiatkarky veľmi citlivo vnímajú poškodzovanie náhrobkov či likvidáciu hrobov. Pre každého je to veľmi osobná téma. „Každý máme ‚svojich‛ mŕtvych, a vieme, že aký vzťah máme k ich pamiatke my, tak sa aj naše deti budú správať k nám,“ podotkla bratislavská odborníčka.
Architektonické náhrobníky sú zdobené prvkami inšpirovanými gotikou - pripomínajú gotické okná. (Zdroj: Jan Zemiar)
(Zdroj: Jan Zemiar)
„Prvé kompletné mapovanie cintorína, vrátane zdokumentovania a analýzy jeho umelecko-historických a architektonických hodnôt prebehlo už 70. rokoch 20. storočia,“ ozrejmila Hamšíková. Podľa jej slov je história Cintorína pri Kozej bráne úzko spätá s dejinami evanjelikov v Bratislave. Tí mali svoj starý cintorín v blízkosti evanjelického kostola na Panenskej ulici a nový si chceli zriadiť neďaleko svojho náboženského centra. Územie vinohradov a pasienkov, v priestore za vonkajším opevnením mesta, sa zdalo byť ideálnym. Práve tam si zriadili cintorín , ktorý niekoľkokrát rozširovali dokúpením ďalších pozemkov, až nadobudol dnešnú podobu.
Anjel kľačiaci nad urnou, ktorú zdobí smútočný veniec. (Zdroj: Jan Zemiar)
Vence z ruží boli súčasťou antických smútočných sprievodov. V tomto prípade zdobí veniec, spolu s drapériou, kamenný kríž. (Zdroj: Jan Zemiar)
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), ktorá priestor vlastní a správca cintorína Marianum spolu s Magistrátom hlavného emsta a Mestským ústavom ochrany pamiatok hľadajú cesty, ako historicky cenný cintorín zachrániť pred ďalším chátraním. Náhrobky by potrebovali odborný prístup reštaurátora, pozornosť a následnú obnovu by si zaslúžili aj cenné kovové ohradenia hrobov, hodnotí Jana Hamšíková.
Hrob známeho slovenského hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu. Bronzovú bustu od sochára Majerského ukradli už pred rokmi. (Zdroj: Jan Zemiar)
Cintorín je tiež galériou majstrovských kováčskych prác. (Zdroj: Jan Zemiar)
Postava smútiaceho anjela so zhasínajúcou pochodňou otočenou smerom k zemi. Kamenná dekoratívna rímsa pod sochou s motívom makovíc – symbol spánku. (Zdroj: Jan Zemiar)
Socha ženy so zopätými rukami, tzv. plačka. (Zdroj: Jan Zemiar)
Mnohé z náhrobkov potrebujú záchranu. (Zdroj: Jan Zemiar)
(Zdroj: Jan Zemiar)
Hrob maďarského mučeníka Pavla Rázgu. (Zdroj: Jan Zemiar)
Hrob významného architekta Christiana Ludwiga po obnove. (Zdroj: Jan Zemiar)
Náhrobok Gabriely Jurkovičovej dokumentujúci tragickú smrť matky s deťmi pri vlakovom nešťastí. (Zdroj: Jan Zemiar)
(Zdroj: Jan Zemiar)
„Plánom Mestského ústavu ochrany pamiatok je, v spolupráci s mestom a mestskými organizáciami, vytvoriť na cintoríne nový informačný systém a nájsť prostriedky na jeho financovanie. Cintoríny sú nielen oázou pokoja, ale predstavujú aj hodnotný kultúrno-historický fenomén. Patria aj medzi turistické lákadlá. Obnovený a verejne prístupný areál cintorína bude vizitkou hlavného mesta pri uchovávaní a prezentácii svojho kultúrneho dedičstva.“ dodala bratislavská pamiatkarka.
Jedným z najpozoruhodnejších náhrobkov s bohatou náhrobnou symbolikou je hrob Rosiny Sperl. Vľavo si možno všimnúť postavu smútiaceho anjela v životnej veľkosti, ktorá sa opiera o hranolový podstavec náhrobníka, dekorovaný motívom uhasínajúcich fakieľ. Vpravo na podstavci sa nachádza socha žeriava (bohužiaľ, dnes už bez hlavy), ktorý sa stal symbolom kresťanskej ostražitosti a bázne pred smrťou. Žeriavy sú sťahovavé vtáky žijúce v kolóniách. Legenda hovorí, že aby mohli vtáky pokojne spať, sú vybraní jednotlivci, ktorí strážia ostatných. Vták stojí na jednej nohe a v druhej zviera kameň. Ak by vták zaspal, kameň spadne na zem a zobudí ho. Na základe tejto legendy sa stali žeriavy symbolom zmŕtvychvstania. Kresťanov tento symbol nabáda, aby boli na smrť vždy duchovne pripravení. Na náhrobku si tiež možno všimnúť lebku v plytkej nike – klasický symbol smrti. (Zdroj: Jan Zemiar)
Obrovský architektonický náhrobník z tehál kombinovaných s kovom, je pre návštevníkov neprehliadnuteľný. Nápisová doska bola pôvodne zlátená, má tvar gotického okna, v hornej časti s motívom kotvy, ktorý symbolizuje nádej. (Zdroj: Jan Zemiar)
(Zdroj: Jan Zemiar)
Typický klasicistický náhrobník, častejšie sa opakujúci na cintoríne. Had (uroboros) je prestrelený šípom. Symbol pripomína, že kolobeh života pretína smrť. Zhasínajúce fakle sú prepletené smútočnými vencami z dubových listov. V spodnej nike je krásny náhrobný symbol – presýpajúce sa hodiny s krídlami. Áno, vieme to všetci: čas letí. (Zdroj: Jan Zemiar)
Hrobka významnej umeleckej rodiny Martinčekových, dekorovaná plastickým reliéfom z carrarského mramoru Madony s dieťaťom od Fraňa Gibalu. (Zdroj: Jan Zemiar)
Hrob vynálezcu Jána Bahýľa. Zostrojil napríklad helikoptéru poháňanú benzínovým motorom alebo balón so vzdušnou turbínou. (Zdroj: Jan Zemiar)
Kružidlo s trojuholníkom ako symboly reprezentujúce technické zameranie konštruktéra. (Zdroj: Jan Zemiar)
(Zdroj: Jan Zemiar)
(Zdroj: Jan Zemiar)
Hrob röntgenológa Ľudovíta Valacha, priekopníka rádioterapie na Slovensku. (Zdroj: topky)
Najhonosnejšia a najväčšia hrobka na cintoríne patrí barónovi Jánovi Jesenákovi. Stavba je dielom architekta Ignáca Feiglera mladšieho. (Zdroj: Jan Zemiar)
(Zdroj: Jan Zemiar)
(Zdroj: Jan Zemiar)
Evanjelický kostol v areáli cintorína. Dnes slúži baptistickej cirkvi. (Zdroj: Jan Zemiar)