DEMÄNOVSKÁ DOLINA - Žilinským krajom sa prehnala povodeň, ktorá odniesla množstvo stromov a zanechala po sebe obrovskú spúšť. V okrese Liptovský Mikuláš cez víkend vyhlásili mimoriadnu situáciu. Pozrite sa, aké dielo skazy vykonal vodný živel v Demänovskej doline.
Pohľad na Demänovskú dolinu je na zaplakanie. Bahno, zdevastované stromy a trosky, ktoré po sebe zanechala kalamita. Voda poničila les aj cesty. Pri povodniach v Žilinskom kraji celkovo zaplavilo 211 obytných domov, 92 ďalších budov, poškodilo 19 kilometrov komunikácií, 28 mostov a postihnutých bolo zhruba 630 ľudí.
Záplavy v Partizánskom stáli milióny: FOTO, ktoré vyše 50 rokov nikto nevidel
Demänovská dolina je po povodni podľa miestnych v katastrofálnom stave. Internet zaplavili fotografie a videá, na ktoré sa ťažko pozerá. Na sociálnych sieťach ale ľudia začali za kalamitu obviňovať aj lesníkov a investorov, ktorých vo výrube lesov podporuje tiež štát. Prirodzené prírodné mantinely sú tak podľa nich oslabené a hrozia zosuvy pôdy.
Les treba nechať na pokoji
„Najnovšia záplava je teda v Demänovskej doline. Dva-tri dni popršalo a... Dolina uzavretá, cesta poničená, škody zatiaľ nevyčíslené. Ak by niekto chcel poznať príčiny, nech sa zaujíma napríklad o ťažbu dreva na svahoch doliny. V Národnom parku Nízke Tatry. A nie sú to Štátne lesy, ani J&T, čo tam ťažia. Miestne urbariáty. Sami sebe pília konár, na ktorom sedia,“ napísal na Facebook novinár a karikaturista Mikuláš Sliacky na Facebook.
Ako dodal v príspevku na sociálnej sieti Sliacky, „Nízke Tatry sú už ako celok z veľkej časti oholené od lesov s výhovorkou na kalamity“. Les podľa neho zadržiava vodu ako špongia, aj keď je po nálete kôrovca či po víchrici, „len ho treba nechať na pokoji a nespraviť z neho holoruby.“
Príčinou sú zjazdovky, tvrdí lesník
Lesník Matrin Jambrich však na Facebooku upozornil, že obviňovať lesníkov za povodňovú situáciu je krátkozraké: „Ja ako lesník môžem zodpovedne prehlásiť, že síce sa v Demänovskej doline vo väčšom množstve vykonáva ťažba, ale táto ťažba sa týka spracovania lykožrútovej a vetrovej kalamity. Každá jedna plocha sa po ťažbe zameria a pripraví na zalesnenie.
Podľa lesníka tkvie príčina niekde inde. „Jednou z príčin je neustále odlesňovanie lesných plôch za účelom výstavby zjazdoviek. Tieto plochy totiž stratili jednu z hlavných funkcii lesa, a to zadržiavanie zrážok. Je to kvôli tomu, že zrážky spadnuté na túto plochu nedokáže pôda prijať v takom množstve ako v lese. Ostatné zrážky stekajú po povrchu, kde získavajú rýchlosť a vlievajú sa do lesných bystrín a potokov. A tak vznikajú povodne. Zarážajúce na tom je to, že sa aj naďalej stavajú nové zjazdovky a lyžiarske strediská,“ komentoval situáciu Jambrich.
Akú druhý faktor lesník uviedol nedostatočné obhospodarovanie brehových porastov a nízku starostlivosť o odvodňovacie priekopy a priepusty na cestách, ktoré potom neplnia svoju funkciu. „Z toho vyplýva, že podobné situácie budú pokračovať, ak sa aj naďalej budú rozširovať zjazdovky,“ doplnil.
