GUERNICA/PRAHA - Baskická Guernica, priateľské a rušné mestečko uprostred kopcov, nemala žiadny veľký strategický význam. Napriek tomu sa smutne preslávila ako prvé európske mesto, ktorého civilisti zažili masívny letecký vojnový útok. Pred 80 rokmi, 26. apríla 1937, začali na Guernicu padať bomby nemeckej Legie Condor a talianskej Aviazione Legionaria. Zhruba 3,5-hodnivý nálet zrovnal mesto z 80 percent so zemou a zabil takmer 300 ľudí. Zničená Guernica sa stala symbolom utrpenia španielskej občianskej vojny.
Odtajnené dokumenty, ktoré navždy prepíšu dejiny: Spojenci vedeli o holokauste už v roku 1942
Žilo tu vtedy asi 5000 obyvateľov, mesto ale bolo tiež útočiskom početných utečencov v občianskej vojne, ktorá začala v júli 1936 pučom pravicových dôstojníkov pod vedením generála Franciska Franka. Historici vedú debaty o tom, prečo bola Guernica cieľom náletov. Boli tu síce dve zbrojné továrne, tie ale po útoku zostali nedotknuté - snáď preto, že prví bombometčíci nevzali do úvahy silný severný vietor a potom už v závaloch dymu bola zlá viditeľnosť. Možno ich ale Frankovi prívrženci chceli zachovať pre svoje neskoršie využitie.
Guernica však mohla byť cieľom preto, že symbolizovala statočný odpor republikánskych Baskov a tiež že stála nacionalistom v ceste k neďalekému Bilbau. Dobytie tohto mesta (čo sa stalo 19. júna 1937) malo byť kľúčové k ovládnutiu severu krajiny. Pre Baskov mala Guernica mimoriadny význam. Už v stredoveku potvrdzovali španielski králi práva Baskov pod miestnym pamätným dubom. Zástupcovia baskických miest a dedín pod rovnakým dubom zasa prisahali vernosť privilégiám, ktoré získali od kastílskych panovníkov v 14. storočí.
Bombardovanie Guernici vydržal okrem zbrojoviek tiež most pri vstupe do mesta, nepodarilo sa prerušiť železničnú dopravu, ušetrený nakoniec zostal aj potomok pamätného duba. Masívne bombardovanie civilistov však šokovalo svet a priviedlo do radov republikánov ďalších medzinárodných dobrovoľníkov. Takže Frankovi nacionalisti sa vtedy snažili rozšíriť správu, že mesto zničila pri ústupe baskická armáda. V počtoch obetí sa historici nezhodujú. Baskická vláda vtedy uvádzala, že zomrelo 1654 civilistov, novšie odhady sa pohybujú okolo 300.
Španielska občianska vojna skončila 1. apríla 1939 víťazstvom jednotiek generála Franka, ktorý potom v krajine nastolil takmer štyridsaťročnú diktatúru. Táto vojna, v ktorej na strane ľavicových republikánov bojovalo aj okolo 2000 Čechoslovákov, býva zjednodušene popisovaná ako zápas medzi fašizmom a komunizmom. Skutočnosť však bola zložitejšia; na oboch stranách existovali rôzne ideológie a ku stretom dochádzalo aj vo vnútri jednotlivých táborov. Konflikt, ktorý si vyžiadal vyše pol milióna obetí, je označovaný ako najmedzinárodnejšia zo všetkých občianskych vojen.
Vedľa tisícok interbrigadistov (vrátane napríklad britského spisovateľa Georgea Orwella) do nej boli zapojené Nemecko, Taliansko aj Sovietsky zväz, pre ktoré sa podľa niektorých historikov stala "vojenským výcvikovým priestorom" pre druhú svetovú vojnu. K tomu sa napokon pred norimberským tribunálom v roku 1946 priznal aj ríšsky maršal Hermann Göring: "Naliehal som na neho (na Hitlera), aby podporil Franka za všetkých okolností. Po prvé, aby sme zabránili šíreniu komunizmu, po druhé, aby som si otestoval svoju mladú Luftwaffe."
Video nie je vhodné pre maloletých divákov a ľudí s citlivou povahou!
Až pred 20 rokmi Nemecko oficiálne uznalo, kto bol zodpovedný za zničenie Guernici. Pri príležitosti 60. výročia bombardovania sa v roku 1997 vtedajší spolkový prezident Roman Herzog ako prvý oficiálny predstaviteľ Nemecka za bombardovanie ospravedlnil.
Osud Guernici vyvolal celosvetovú vlnu solidarity s republikánskym Španielskom a inšpiroval rad umelcov. Krátko po tragédii vytvoril maliar a antimilitarista Pablo Picasso jedno zo svojich hlavných plátien. Hrôzy vojny ukázal na drastických portrétoch ľudí a zvierat, obraz bol prvýkrát vystavený už v júli 1937 na svetovej výstave v Paríži. Počas frankistického obdobia sa reprodukcie Guernici stali tajným symbolom baskického podzemného hnutia.
Monumentálny čiernobiely obraz (s rozmermi 3,5 krát 7,8 metra) namaľoval Picasso v parížskom exile. Dielo bolo až do roku 1981 v newyorskom Guggenheimovom múzeu, až po páde diktatúry sa dostalo do Španielska. Od roku 1992 sa nachádza v zbierkach Múzea kráľovnej Sofie v Madride, ktoré k tohtoročnému 80. výročiu vzniku obrazu usporadúva veľkú výstavu 150 Picassových diel.
