BRATISLAVA - Tomuto neuveríte! Slováci nie sú na tom až tak zle, ako to možno z výplatných pások vyzerá. V porovnaní s ostatným krajinami v Európskej únii Slovensko v jednom kľúčovom ukazovateli životnej úrovne priam exceluje. O čo ide? Budete poriadne prekvapení.
Slováci sa nemajú až tak zle, ako to možno na prvý pohľad vyzerá. V rebríčku spomedzi 28 krajín sú za nami také vyspelé krajiny ako Belgicko, Nemecko, Veľká Británia či Luxembursko. Podľa hodnotenia Eurostatu je iba 18,4 % Slovákov ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Mimoriadne dobre sa umiestnili Česi, celkovo na druhom najlepšom mieste. Výborná správa je, že Slováci (oranžový stĺpček v tabuľke) sú pred priemerom v Únii. Najviac ohrození chudobou a sociálnym vylúčením sú Bulhari či Rumuni.
Na Slovensku žije podľa Eurostatu na hranici chudoby a sociálneho vylúčenia 18,4 % občanov. Pozitívom je fakt, že v roku 2008 to bolo 20,6 % ľudí. Najviac ohrozenou kategóriou sú mladí. Muži aj ženy do 18 rokov sú vystavení sociálnemu vylúčeniu najviac. Ale najväčšiu kategóriu ohrozených ľudí aj tak tvoria nezamestnaní. Je to takmer 60 % nezamestnaných ľudí.
Pri indikátore chudoby vychádza Eurostat z troch ukazovateľov:
1. príjmová chudoba
2. materiálna deprivácia
3. vylúčenie z trhu práce.
Agregovaný indikátor chudoby alebo sociálneho vylúčenia je definovaný ako počet ľudí, ktorí sú ohrození rizikom chudoby a/alebo sú závažne materiálne deprivovaní a/alebo žijú v domácnosti s nízkou pracovnou intenzitou.
V prehľadnej infografike si môžete porovnať všetky štáty Európskej únie
Ako je to možné?
Slovensko nepatrí medzi najbohatšie krajiny a ani v rámci výšky miezd nie sme na špici medzi európskymi krajinami. Ekonóm Kamil Boros za tým vidí špecifickú definíciu hranice chudoby v Eurostate. Ale aj vďaka nižšej príjmovej nerovnosti. "Hlavným dôvodom, prečo Slovensko vychádza tak dobre je to, že chudoba nie je definovaná nominálne, ale v pomere k mediánovej mzde. A keďže príjmová nerovnosť je na Slovensku nižšia ako vo väčšine západných krajín, tak je tým pádom podľa definície eurostatu na Slovensku nižšia aj miera chudoby," zareagoval pre Topky Boros.
Máme málo boháčov a nízku príjmovú nerovnosť
Podobne dobré výsledky Slovenska hodnotí aj ekonóm z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Branislav Žúdel. "Ohrození chudobou sú v tomto prípade ľudia žijúci v domácnosti s príjmom pod 60 % príjmu mediánovej domácnosti v krajine. Vo výsledku to znamená, že hoci v porovnaní s EÚ zarábame v priemere menej, tak je u nás aj nižšia príjmová nerovnosť," prezradil nám Žúdel.
Radovan Ďurana z inštitútu INESS upozorňuje, že takéto rebríčky treba brať ako ilustráciu nakoľko metodológia je diskutabilná. Index chudoby nehodnotí chudobu absolútne, ale relatívne. "A síce Nemecko má 20%, ale je jasné, že byť chudobným v Nemecku, je trochu iné ako v Kežmarku. Československé postavenie je do značnej miery dané rovnomernými príjmami, na Slovensku je stále málo bohatých ľudí, výnosy z majetku a investícií sú stále predmetom malého počtu ľudí. Čiastočne to súvisí aj s vlastníctvom bývania, absencia nájomného vo výdavkoch "robí" ľudí bohatšími," myslí si ekonóm.
Čísla sa zlepšujú
Ľudia ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením tak vlani tvorili 23,7 % populácie 28-člennej únie, čo zodpovedá úrovni roka 2008. Podiel ľudí ohrozených chudobou postupne klesá od roku 2012, kedy dosahoval takmer 25%.
Miera rizika chudoby predstavuje podiel osôb (v percentách) v celkovej populácii, ktorých ekvivalentný disponibilný príjem sa nachádza pod hranicou rizika chudoby. Hranica rizika chudoby je stanovená ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu.
Miera závažnej materiálnej deprivácie vyjadruje podiel populácie (v percentách), ktorá čelí vynútenému nedostatku v aspoň štyroch z celkovo deviatich deprivačných položiek z dimenzie finančnej záťaže a vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby.
Miera nízkej pracovnej intenzity vyjadruje podiel osôb, ktoré žijú v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou (menej než 20%), k celkovej populácii. Pracovná intenzita domácnosti predstavuje pomer medzi počtom mesiacov, ktoré všetci členovia domácnosti v pracovnom veku odpracovali počas príjmového referenčného obdobia na strane jednej a celkovým počtom mesiacov, ktoré by mohli byť teoreticky odpracované týmito členmi domácnosti na strane druhej. Definícia pracovného veku sa vzťahuje na osoby vo veku 18-59 rokov, s vylúčením osôb, ktoré sú študentmi vo veku 18-24 rokov.
Informácie o miere riziku chudoby, miere závažnej materiálnej deprivácie a miere nízkej pracovnej intenzity poskytol Štatistický úrad SR.
