CORNWALL - Hovorilo sa vtedy o najväčšom ohrození Británie v čase mieru. Pri juhozápadnom pobreží neďaleko Cornwallu totiž pred pol storočím, 18. marca 1967, narazil na skalisko tanker Torrey Canyon. Kolos dlhý 297 metrov plávajúci pod vlajkou Libérie a prevážajúci 120-tisíc ton ropy sa po náraze rozlomil a jeho mazľavý obsah sa začal valiť do mora. Táto nehoda bola prvou veľkou ropnou katastrofou na európskom pobreží.
Torrey Canyon, postavený v roku 1959 v USA, viezol kuvajtskú ropu určené na ďalšie spracovanie. Ako ukázalo vyšetrovanie, bol kapitán lode Pastegno Rugiatti v čase havárie na veliteľskom mostíku sám a mal za sebou nepretržitú tridsaťhodinovú službu. Hodinu pred osudným nárazom prijal príkaz k plavbe do Milford Haven. Určil smer a nastavil autopilota. Zrejme však pri stanovení polohy zamenil signály majáka Wolf Rock so signálmi majáka Bishop Rock a loď bola navedená priamo na útes.
Než sa posádka spamätala, tanker sa silno naklonil a jeho bok sa roztrhol v dĺžke vyše dvesto metrov. Stiahnuť plavidlo z útesu sa nepodarilo ani trom remorkérom. Ropný koberec pokrývajúci hladinu v dĺžke vyše päťdesiat kilometrov zasiahol za pár dní pobrežie Cornwallu. Pretože išlo o prvú haváriu takého typu, s ktorou neboli žiadne skúsenosti, pokúšali sa záchranári zapáliť ropnú škvrnu napalmovými bombami. Tá sa ale ďalšj šírila a najväčšie škody napáchala vo Francúzsku na bretónskych plážach.
Na ropnú škvrnu bol následne letecky rozprášený prípravok, ktorý ju čiastočne, za cenu vzniku toxických produktov, rozložil. Po sérii pokusov sa lietadlám Royal Air Force podarilo zápalnými bombami, raketami a leteckým palivom zapáliť zvyšok tankeru, ktorý bol už v tom čase rozlomený na tri časti. Morská flóra a fauna sa z tejto rany spamätávala niekoľko rokov. Omnoho viac než samotná ropa im ale uškodili silné chemikálie (rozpúšťadlá a odmasťovadlá) použité v obrovskom množstve.
Tankery neboli nikdy považované za príliš bezpečné. Havária Torrey Canyon, ktorá iniciovala rokovania o bezpečnosti tohto druhu prepravy, viedla k dohodám o užívaní bezpečných trás a taktiež k vytvoreniu komunikačnej linky pre koordináciu záchranných akcií v oblasti frekventovaného Lamanšského prielivu. K haváriám vrátane vzájomných kolízií ale dochádzalo aj potom, najmä v úzkych úžinách. Na svedomí ich má neobratnosť plavidiel alebo nedostatky v navigácii neskúsených posádok z tretieho sveta.
Najhoršou katastrofou tankera podľa množstva vyliatych ton ropy do mora bola zrážka dvoch tankerov pri ostrove Tobago v tropickej búrke v júli 1979. Pri nehode sa zrazil grécky tanker Atlantic Empress s tankerom Aegean Captain. Obe lode sa vznietili a rozlomili, do mora uniklo 287-tisíc ton ropy. Ešte o rok skôr, po potopení ďalšej lode plávajúcej pod libérijskou vlajkou Amoco Diaz neďaleko francúzskeho Brestu, reagoval svet zavedením nových technických noriem. Po stroskotaní tankera Exxon Valdez pri Aljaške v roku 1989 prijali USA zákon, ktorý kladie prísne požiadavky na cisternové lode plaviace sa v amerických vodách. Táto havária spolu s ďalšími prispela k prijatiu zákazu tankerov s nezdvojeným trupom. Než však boli nové opatrenia uvedené do praxe, stroskotal ešte v roku 2002 Prestige.
