TOKIO - V oblakoch dymu v jednom z tokijských klubov obklopujú Aki Nittovú traja gigolovia, noční pracovníci, ktorí za vysokú cenu predávajú falošnú lásku osamelým ženám. Japonky sú ochotné dať celé imanie za týchto mladých mužov, ktorí im poskytnú večer plný flirtu a zahrnú ich nežnými slovami a komplimentami.
"Chcem počuť, ako mi bije srdce," zveruje sa dvadsaťsedemročná podnikateľka v nočnom podniku vo štvrti Kabukičó, so žiariacim chrómom a zrkadlami. "Japonskí muži nie sú príliš galantní, nedávajú najavo svoje city, ale tu s vami zaobchádzajú ako s princeznou. Chcem byť hýčkaná a nezáleží mi na tom, čo ma to stojí."
Mesačne na toto povyrazenie utráca v prepočte takmer desaťtisíc eur. Objektom jej túžby je tak trochu bezpohlavný mladík s odfarbenými vlasmi a detským úsmevom. Niektoré klientky ale za jeden večer utratia aj stotisíc eur, len aby mohli zveriť svoju dušu do starostlivosti týchto mladíkov, z ktorých si mnohí za mesiac, ak sa práve darí, zarobia aj päťkrát toľko.
Ženy majú spravidla od 20 do 60 rokov a sú schopné dávať svojmu favoritovi okázalé dary ako hodinky s diamantmi, luxusné auto, ale aj byt. "Keď som mal dvadsať, darovala mi jedna klientka Porsche," chváli sa bývalý gigolo, štyridsaťtriročný Šo Takami, ktorý dnes vlastní reťazec klubov a svoje povolanie prirovnáva k psychiatrovi na plný úväzok. "Gigolo musí byť k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne," hovorí Japonec, ktorého do práce vozí vlastný šofér na Rolls-Royce.
"Skutočná práca sa začína po zatvorení klubu, kedy je potrebné ísť si so zákazníčkou vypiť pár pohárikov. Potom sa o deviatej hodine ráno zvalíte na posteľ a krátko po tom musíte zas vstať, aby ste sa išli naobedovať s ďalšou klientkou," popisuje Takami, ktorý si chce budúci rok otvoriť klub v Las Vegas. "Je dôležité, aby zákazníčka uverila v to, že stretla lásku. Pre nás je zas dôležité, že platí," dodáva.
Gigolo prezradil, čo ženy naozaj chcú: Muži, čítajte a dostanete srdce každej
Kluby s gigolami predstavujú ročný obrat 9,25 miliardy eur. V Japonsku je ich okolo 800, z toho 260 priamo v Tokiu. Väčšina je sústredná vo štvrti Kabukičó, kde pestrofarebné neóny osvetľujú fotografie mladých mužov s bielymi zubami a umelým opálením s prezývkami Romeo, Gatsby alebo Avalon. Títo mladíci, ktorí sa začali objavovať v 70. rokoch, bývajú niekedy označovaní za mužské gejše. Muži s dlhými vlasmi, v priliehavom odeve a bezchybne upravení však bývajú niekedy obviňovaní, že obchodujú so ženskými citmi. "Klientky si cit kupujú. Predávame im sen, musíme teda klamať. Hovoriť, že ich milujeme. Ony za to predsa platia," bráni sa tridsaťosemročný Ken Ičidžo, bývalý gigolo, ktorý dnes vlastní klub.
Je to v skutočnosti len otázka ponuky a dopytu. Gigolovia sú tu preto, aby vyplnili prázdno v živote ženy. Reagujú na každú potrebu ženy, vypočujú si jej problémy, hovoria jej, aká je krásna. A pokiaľ ide o sex, ten nie je nevyhnutnou súčasťou služieb, ale vyplýva z nevyhnutnosti uspokojiť potreby zákazníčky. Aj gigolovia ale majú svoje slabiny - nedôveru, strach, že ich vystrnadí iný, alebo že ho žena zničí.
