VYSOKÉ TATRY – Na Lomnickom štíte v piatok namerali najsilnejší náraz vetra minimálne od roku 1951. Vietor tu v náraze dosiahol rýchlosť 222 km/h. Informuje o tom meteorológ Miroslav Šinger na webovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Takáto rýchlosť predstavuje podľa jeho slov nový absolútny rekord na stanici Lomnický štít. „Len štvrtý raz ide o hodnotu vyššiu ako 200 km/h,“ spresnil. Doposiaľ najsilnejší náraz vetra - 220 km/h bol na Lomnickom štíte nameraný 11. februára 2011. Absolútny celoslovenský rekord však nebol podľa Šingera prekonaný. Ten má hodnotu 283 km/h a bol nameraný na Skalnatom plese.
Zlá správa pre milovníkov Álp: Koniec dovolenky na snehu, vedci zverejnili smutnú štúdiu
„Najvyššia priemerná rýchlosť dosiahla 108 km/h, čo je sila mohutnej víchrice. Zaujímavé však je, že to nebolo v rovnakom čase, v akom sme zaznamenali najsilnejšie nárazy vetra. Dôvod je vo vertikálnom teplotnom zvrstvení. Okolo poludnia sa na úrovni vrcholov Tatier vytvorila stabilná inverzná vrstva, nad ktorou sa výrazne znížilo trenie o zemský povrch, čoho dôsledkom bolo výrazné zosilnenie priemernej rýchlosti vetra tesne nad touto vrstvou a zoslabnutie nárazov. Naopak, pod touto vrstvou zoslabla aj priemerná rýchlosť, aj nárazy vetra,“ vysvetlil meteorológ.
Lavínové nebezpečenstvo je mierne
Vo vysokých polohách Vysokých Tatier (nad 1500 metrov nad morom) je mierne, vo Fatrách a Nízkych Tatrách malé lavínové nebezpečenstvo. Informoval Marek Biskupič zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (HZS) v Liptovskom Hrádku.
„Za predchádzajúcu periódu sneženia napadlo do 30 centimetrov nového snehu, a to len v najvyšších polohách Tatier. Vietor o sile víchrice sneh premiestnil na záveterné svahy a žľaby prevažne južnej, juhovýchodnej a východnej orientácie, kde sa vyskytujú menej stabilné dosky a vankúše. Tieto nebezpečné útvary sú uložené na tvrdom podklade a vplyvom ochladenia sú krehké,“ uviedol Biskupič.
Zvlášť opatrný treba podľa neho byť pri prechode zo starého snehu do vetrom vytvorených náfukov. Takéto miesta predstavujú zvýšené riziko uvoľnenia lavín, najmä pri veľkom dodatočnom zaťažení a na strmých svahoch. „V polohách nad 1500 metrov nad morom očakávame menšie prachové lavíny a splazy. V nižších polohách je sneh po ochladení tvrdý až kôrovitý,“ doplnil Biskupič.
Ako dodal, v teréne je sneh vplyvom vetra rozmiestnený veľmi nerovnomerne a je rôznorodý. V miestach, kde pršalo, je zmrznutý, v stredných a vyšších polohách je prachový sneh na tvrdom podklade. Nebezpečné sú najmä miesta na záveterných stranách hrebeňov a žľabov. Na hrebeňoch je sneh väčšinou sfúkaný až na podkladovú vrstvu.
