BRATISLAVA - Zaslúžil sa o rozvoj fyziky a vniesol svetlo do výskumu katódových lúčov, za ktoré dostal v roku 1905 Nobelovu cenu. Málokto vie, že Philipp Lenard, slávny fyzik s nemeckým pôvodom, sa v roku 1862 narodil v Bratislave a strávil tu hodnú časť mladosti.
Lenard sa podľa matričného zápisu narodil v dome na bratislavskej Kozej ulici číslo 69 (dnes je miesto označené číslom 26) veľkoobchodníkovi so šumivým vínom. Ako trojročnému mu zomrela mama a výchovy malého chlapca sa ujala jeho teta, Anna Baumannová, ktorú si Lenardov otec po smrti manželky vzal.
Najväčšie kultúrne barbarstvo 20. storočia: Takto zmizla perla Bratislavy z povrchu zemského
Budúci vedec začal chodiť do školy až ako 9-ročný, uvádza podpredseda občianskeho združenia Bratislavskerozky.sk Ján Vyhnánek, pretože základné vzdelanie nadobudol v rodičovskom dome, ako bolo u zámožných rodín vtedy zvykom. Škola, do ktorej Lenard nastúpil, bola situovaná pri Dóme sv. Martina. Lenard sa o tejto škole neskôr vyjadril, že tu dostal vynikajúce základy z geometrie, kreslenia a oboznámil sa aj s prírodnými vedami.
Najšikovnejší žiak legendárneho učiteľa
V roku 1876 Lenard začal navštevovať piatu triedu, tzv. reálku na Kostolnej ulici, kde stojí dodnes cirkevné gymnázium. Tu stretol učiteľa Virgila Klatta, vďaka ktorému sa dospievajúci Lenard vydal na dráhu vedca. Klatt bol do fyziky a chémie taký zapálený, že v škole vytvoril fyzikálny kabinet, pri ktorom zriadil pre svojich žiakov dielňu. Zhotovoval rôzne prístroje a oduševnene pracoval na experimentoch. Niekedy v kabinete trávil aj víkendy.
„Neexistovali modely alebo iné názorné pomôcky, ktoré by podporili predstavivosť žiakov. Klatt však naše pochopenie javov, ktoré sme už určite v prírode videli, demonštroval jednoduchými, vlastnoručne zhotovenými prístrojmi. Na ceste domov som bol často nadšený a zaujatý novými názormi a poznatkami. (...) Tak som už počas školskej dochádzky nadobudol ucelený a rozsiahly obraz o fyzike, ktorý mi slúžil po celý život,“ vyjadril sa o svojom učiteľovi neskôr Lenard.
Po skončení „reálky“ chcel 18-ročný Lenard študovať v zahraničí; sníval o vzdelaní v Heidelbergu, ale otec s ním mal iné plány. Myslel si, že ho bude syn zastupovať vo vedení podniku. Napokon mu dovolil študovať chémiu, ktorá súvisela s vinárstvom.
Lenard sa po dohode s otcom dostal na Technickú vysokú školu vo Viedni a univerzitu v Budapešti, odkiaľ však po roku odišiel, pretože sa nenaučil nič nové. Vrátil sa teda do Bratislavy, kde s ním otec rátal ako s obchodníkom. „Môj odpor k obchodovaniu bol neprekonateľný. O to usilovnejšie som pracoval v pivniciach. Osobitne som sa usiloval pri chemických analýzach, pre ktoré som vymyslel nové postupy,“ opísal Lenard.
Keď otec videl, ako sa jeho syn kariére v domácom podniku bráni, vyhľadal Virgila Klatta, aby sa povyzvedal, či má jeho syn skutočne nejaké nadanie. Klatt svojho žiaka podporil a Lenard tak na jeseň 1883 mohol odísť študovať na univerzitu do Heidelbergu. Až tu sa mu „otvorili dvere do sveta“, zhodnotil Vyhnánek. Ako právnik a sprievodca ďalej dodal, reálna škola sa v 90. rokoch 19. storočia presťahovala z Kostolnej ulice na Zochovu do inej budovy, ktorú Bratislavčania poznajú ako „Starý rozhlas“. V roku 1905 dostal Lenard Nobelovu cenu za výskum katódových lúčov. Ku cti a sláve mu však neslúži to, že v Nemecku propagoval myšlienky nacizmu.
