BRATISLAVA - Po víkendovom sneme Smeru zostala nespokojná a opäť skritizovala pomery vo vnútri strany. Nepreberalo sa to, čo sa malo preberať, tvrdí zakladajúca členka Smeru a europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová. V rozhovore pre Topky hovorí, že sa malo diskutovať o ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a nie útočiť na Rómov. Prehovorila aj o svojej budúcnosti v strane.
S akými pocitmi ste odchádzali zo sobotňajšieho snemu?
Určite s pocitom premárnenej šance byť k sebe skutočne úprimní a viesť otvorenú diskusiu, ktorú naša strana z hľadiska svojej budúcnosti nepochybne potrebuje.
O čom sa malo hovoriť na sneme a nehovorilo sa?
Napríklad o dôvodoch poklesu dôvery v politiku strany, o konkrétnych sociálno-demokratických riešeniach, ktoré chceme ľuďom prinášať. Tiež o tom kam chceme Slovensko v nasledujúcich rokoch posunúť, aká je naša vízia, ale aj o potrebe výraznejšieho zapojenia sa žien vo vedení našej strany. Tiež sa malo diskutovať o personálnych nomináciách na podpredsedov strany a teda primárne aj o Kaliňákovi. To sa malo stať pred a nie až po uskutočnení voľby. Po nej to už bolo zbytočné.
O kauzách sa na snemoch Smeru príliš nehovorí. Za to o Rómoch sa v sobotu povedalo dosť. Sú Rómovia nový nepriateľ Smeru?
Verím, že nie. Riešením a nie strašením v prípade rómskej problematiky sme sa však mali zaoberať už veľmi dávno. Nakoniec je to opäť aj jedna z priorít vlády, vyplývajúca z jej programového vyhlásenia. To, že je situácia aká je, nepochybne prispieva aj k nárastu radikalizácie v rámci spoločnosti.
Ako hodnotíte prejavy o Rómoch z úst Roberta Fica a Roberta Kaliňáka?
Ako hľadanie si nepriateľa a odpútavanie pozornosti od iných problémov súvisiacich aj s kauzami niektorých predstaviteľov našej strany. Namiesto pokory, ktorú mohol Kaliňák vzhľadom na aktuálnu situáciu ukázať aspoň smerom k členom strany, sa zameral na problematiku dávno „odpískaných“ kvót a vykopal vojnovú sekeru na Rómov. Túto problematiku má pritom ako trojnásobný minister vnútra dlhodobo vo svojej kompetencii a nemá sa tak skutočne na čo vyhovárať.
Premiéra Fica ste označili za trápneho. Stojíte si za tým?
Neoznačila, je to len vytrhnuté z kontextu s tým, že je potrebné na existujúcu a často oprávnenú kritiku reagovať zmysluplnými argumentmi.
V Smere sa veľa kritických hlasov neozýva. Okrem Vás a Borisa Zalu, ktorý v strane končí, nikoho nepočuť. Čím si to vysvetľujete?
Neprináleží mi komentovať konanie či vyjadrovanie názorov zo strany ostatných kolegov v strane. Ja považujem vyjadrovanie sa k dianiu v strane a iniciovanie diskusie o ďalšom jej smerovaní za nevyhnutné.
Na Facebooku tvrdo kritizujete pomery v Smere. Čo Vám nato hovoria vysokí predstavitelia strany, keď sa s nimi osobne stretávate?
Moja kritika nie je ničím novým, mám pocit, že sa k tomu stavajú vecne.
Čo by ste na mieste predsedu strany spravili Vy, aby ste zastavili pád preferencií?
Určite sa nechcem stavať do imaginárnej predsedníckej pozície. Mám však pocit akoby sme rezignovali na morálku a slušnosť, na ktorých sme si v minulosti zakladali. Nepovažujem za dôstojné neustále obviňovanie iných za naše vlastné chyby a zlyhania. Od dlhodobo najsilnejšej strany ľudia očakávajú rozvážne a zodpovedné riešenia a nie vyhrážky, či urazené egá jej vrcholových predstaviteľov.
Dokedy ešte vydržíte v Smere pri takomto smerovaní strany?
Opakovane hovorím, že som Smer zakladala a nemám záujem odchádzať. Zároveň to vôbec nie je o mne. Chcem len, aby sme sa oveľa viac sústredili na víziu a hodnoty, ktoré máme presadzovať a snažili sa byť skutočnou modernou európskou ľavicou, za ktorú sa radi vydávame.
