Iveta Radičová oslavuje jubileum: Unikátne FOTO zo života našej najúspešnejšej političky

Ako ste oslávili narodeniny?

V rodinnom, najbližšom kruhu cez víkend. A dnes (včera – pozn. red.) to bude stretnutie s rodinou, priateľmi i v Pálffyho kúrii a uvediem do života najčerstvejšiu knihu „Byť alebo nebyť - Európska Únia?“ Oslávim teda kombinovane pracovne s oslavou.

Kto Vám už gratuloval?

Moji najdrahší a najbližší. Začnem najväčším pokladom - moja dcéra Evka s partnerom a vnučka Šarlotka. Pán Baláž, Stankova (Radičova - pozn. red.) sestra, moja švagriná s jej manželom, Stankova sesternica, môj bratranec, takže ten najbližší okruh rodiny, ktorý ešte mám.

Boli medzi gratulantmi aj vysokopostavení politici a štátnici?

Áno, aj.

Aké darčeky ste dostali?

Najkrajší darček, a to nie je fráza, boli tie maličké rúčky mojej vnučky, ktorá ma objala a podávala mi kvietok. Nepredstaviteľný zážitok, lebo už je to takýto ročný človiečik a musíte uznať, že je to to najkrásnejšie, čo môžete zažiť. Okrem toho, dostala som také darčeky, ktoré potešia ženu. Šperky, od dcéry som dostala nádherné nádherné topánky, ktoré by som si sama nekúpila. Dostala som nádherný parfém a takéto krásne ženské darčeky, ktoré ma potešili. A hneď v druhom rangu aj knižky.

Aké?

Knihu o Donaldovi Trumpovi, knižku Putin a putinizmus a podobné.

Stíhate sa venovať vnučke?

Ale áno, priorita je tento môj rodinný anjelik a každú voľnú chvíľu, ktorú mám, trávim s malou Šarlotkou. Našťastie, jej maminka sa tiež teší z mojej prítomnosti, sem tam ju zastúpim. Ako povedala moja dcéra, má plnohodnotne funkčnú starú mamu. Rodina je jednoznačná priorita.

Čomu sa momentálne venujete?

Venujem sa tomu, čo čaká a čo neminie Európsku úniu. Kde sú hlavné problémy a čo sa s tým dá robiť? Aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa, ako sa hovorí. Okrem toho, cez Madridský klub, v ktorom fungujem, sa venujem akútnym témam ako napríklad migrácia utečencov, ale aj extrémizmus a terorizmus. Pokúšame sa navrhovať opatrenia, riešenia, dúfam, že pomôžu a zafungujú. Niektoré už pomohli a zafungovali. Okrem toho treba povedať, že učím študentov a prednášam na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií.

Ktorý čin považujete za najsvetlejší moment vo Vašej kariére?

Je to ťažká otázka vybrať jeden moment. Mala som vlastným pričinením vo svojom živote šťastie, že som mohla skĺbiť profesiu sociologičky a fungovanie v politike. Keď sa na to takto pozriem, tak nebude to veľa, ale to najdôležitejšie by som určite rada spomenula. Čo ma teší dodnes, keď sa podarí, že urobím výskum sociálnej politiky a následne sa premietne do veľmi zásadných zmien v sociálneho poistenia či zavedenia minimálneho dôchodkového príjmu.

Robila som výskum sociálnych nákladov transformácie, ktorý sa premietol do jednotného výberu daní, ciel a odvodov, zmeny v solidarite a zásluhovosti, zmeny v hmotnej núdzi, v zákonníku práce či programe rozvoja vidieka.

Dodnes ma tešia platné zmeny v rodinnej politike, zmeny v materskej dovolenke, či zosúlaďovanie práce a rodiny, zmeny v sociálnych službách. Moja srdcovka bola výskum detských domovov a dodnes to funguje, podarila sa transformácia detských domovov na rodinné domy. Nezabudnem na veľký výskum chudoby, ktorý sa premietol do známeho opatrenia tzv. medzitrhu práce, kombinácia dávky a príjmu z práce.

Alebo nové nástroje politiky trhu práce a zamestnanosti. Vedľajším produktom bol Atlas rómskych komunít, prvé zmapovanie problematiky s návrhom riešenia - komunitné centrá, terénnu sociálnu prácu, sociálnych pracovníkov v teréne či asistentov učiteľov. Popri tom sú to témy výskumu právneho štátu, spravodlivosti demokracie, kultúrnych zdrojov správania sa, po čom túžime, čo by sme chceli. Premietlo sa to do celého konceptu aj konkrétnych riešení otvoreného vládnutia. Zo zahraničia vyzdvihujú tento program ako jeden z najlepších.

Naopak, ktorú negatívnu udalosť by ste chceli vymazať zo svojej pamäti?

Život je húpačka, tak v súkromí ako v profesii. Vrchol vystrieda sklamanie či pád. To k nemu patrí. A môžete na zlé momenty reagovať dvojitým spôsobom - jeden je, že vás to poznačí a budete sa trápiť do konca života alebo druhý, že to prijmete ako test, ako skúšku, ako novú výzvu. V mojich spomienkach sú aj ťažšie udalosti pre mňa stále prítomné a riadim sa tou skúsenosťou pri ďalších životných rozhodnutiach.

Môžete byť konkrétnejšia?

Médiá majú radi negatívne správy a titulky, tomu rozumiem, ale ja som pozitívne nastavená na svet.

Myslel som na obdobie premiérky a následne pádu Vašej vlády.

Pozrite sa, je v kompetencii premiéra, ako bude reagovať, keď jeho vláda stratí legislatívnu väčšinu. A Slovensko má skúsenosť s vládami, ktoré stratili legislatívnu väčšinu a bolo treba získavať podporu poslancov ku každému jednému zákonu. To nie je, čo by zostalo bez negatívnej stopy, a druhý moment - ťažké rozhodovanie v kríze. Tie dva možné postupy, ktoré zvažovala koalícia v tom čase, každý z nich prinášal iné riziká. A bez rizík a nákladov ani jedno rozhodnutie nebolo a ani neexistuje v čase krízy. Každé riešenie v čase krízy má svoje náklady a riziká. Pre mňa riziko pádu do recesie a zvýšenie nezamestnanosti v prípade odmietnutia spoločného európskeho riešenia bolo neprijateľné. Preto som toto riešenie zásadne odmietla.

Na záver sa Vás nedá neopýtať – vylučujete návrat do politiky?

Podľa toho, čo si predstavujete pod pojmom politka.

Myslím tým vstup do politickej strany, ktorá sa bude uchádzať o exekutívu prostredníctvom ktorej môžete meniť pomery.

Na túto otázku hovorím nie.

Iveta Radičová (60)

Bývalá prvá premiérka v ére samostatnosti Slovenskej republiky (SR) a sociologička Iveta Radičová sa v stredu 7. decembra dožíva životného jubilea 60 rokov. Iveta Radičová, rodená Karafiátová, sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. Na katedre sociológie sa zoznámila so Stanom Radičom, budúcim známym glosátorom a humoristom, za ktorého sa krátko po promócii vydala a neskôr sa im narodila dcéra Eva. Manželstvo ukončila smrť Stana Radiča, ktorý v roku 2005 podľahol infarktu.

Ako sociologička v rokoch 1979-1989 vedecky pracovala na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Od roku 2005 je profesorkou sociológie. Popri vedeckej činnosti sa rozvíjala aj jej bohatá politická kariéra, ktorá sa začala v čase novembrových udalostí v roku 1989. Prvú veľkú politickú skúsenosť nadobudla v rokoch 1990-1992 ako členka a neskôr hovorkyňa hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN).

V roku 2005 sa začala odvíjať druhá časť jej politickej kariéry. Potom, ako vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda odvolal Ľudovíta Kaníka z postu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ju totiž Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) nominovala na post ministerky po Kaníkovi. V novembri 2006 vstúpila do SDKÚ-DS, kde zastávala pozíciu podpredsedníčky. Po parlamentných voľbách (2006) získala mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Mandátu poslankyne sa vzdala 23. apríla 2009. Dôvodom jej kroku bola skutočnosť, že 21. apríla 2009 hlasovala aj za svoju vtedajšiu stranícku kolegyňu Tatianu Rosovú, ktorá bola v tom čase v sále pri rečníckom pulte bez hlasovacej karty a nestihla sa vrátiť na miesto. Rokovací poriadok NR SR to zakazuje.

Táto skutočnosť ju neodradila od politiky. V roku 2009 kandidovala v prezidentských voľbách. Síce neporazila Ivana Gašparoviča, ale ziskom 44,46 percenta hlasov voličov na seba naviazala viac hlasov než ktorýkoľvek kandidát opozície dovtedy.

Po parlamentných voľbách 2010 ju prezident SR 23. júna 2010 poveril ako volebnú líderku SDKÚ-DS zostavením novej slovenskej vlády. Jej koaličná vláda (SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd) padla 11. októbra 2011. Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) a trojica zákonodarcov z OKS a hnutia Obyčajní ľudia nepodporili rozšírenie dočasného eurovalu napriek tomu, že bolo spojené s hlasovaním o dôvere vládnemu kabinetu.

 V máji 2012 opustila rady členov SDKÚ-DS. Počas pracovnej cesty v USA v dňoch 7. až 12. novembra 2010 si v newyorskej Carnegie Hall prevzala ocenenie "Žena roka" udeľované americkým časopisom Glamour. V októbri 2011 dostala medailu za osobný prínos k rozvoju Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od septembra 2015 pôsobí Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. ako vyučujúca na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií.