PRAHA - Aj tento rok bol bohatý na udalosti, ktoré sa stali v oblasti vedy. Okrem toho, že sa periodická tabuľka opäť rozrástla o nové prvky, sa konečne potvrdili slová Alberta Einsteina a ešte vypuklo jedno, pre niektorých absolútne nezmyselné, celosvetové šialenstvo. Prinášame vám prehľad tých najvýznamnejších udalostí vo vede za rok 2016.
JANUÁR
4. - Bolo oznámené, že sa periodická sústava rozrástla o štyri novoobjavené chemické prvky. Štvorica nových prvkov vznikla laboratórne a ani jeden z nich sa nenachádza v prírode. Nazývajú sa: nihonium (Nh; číslo 113), moskovium (Mc; 115), tennessin (Ts; 117) a oganesson (Og; 118).
12. - Americká vesmírna sonda Dawn objavila na planétke Ceres v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom ľad.
14. - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila koniec epidémie eboly v západnej Afrike. Najhoršiia nákaza tejto choroby v histórii, ktorá začala 6. decembra 2013 v Guinei a rozšírila sa potom do Libérie a Sierra Leone, zabila vyše 11 300 ľudí z viac než 29 000 nakazených.
14. - Medzinárodný výskumný tím pomohol vysvetliť jednu z vývojových etáp raného vesmíru. Pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu objavil ionizujúce ultrafialové žiarenie, ktoré uniká z trpasličích galaxií nazývaných "zelené hrášky".
FEBRUÁR
1. - Britskí vedci dostali povolenie geneticky upravovať ľudské embryá, zatiaľ ale len skúšobne, nesmú ich nechať vyrásť.
MAREC
9. - Superpočítač spoločnosti Google AlphaGo porazil prvýkrát v histórii majstra sveta v ázijskej doskovej hre go, keď zdolal Kórejčana I So-dola, čo bolo vnímané ako významný míľnik v rozvoji umelej inteligencie.
APRÍL
12. - Ruský miliardár a mecenáš vedeckého výskumu Jurij Milner a britský fyzik Stephen Hawking v New Yorku ohlásili revolučný projekt medzihviezdnych ciest sond, ktoré budú schopné dosiahnuť najbližších hviezd počas dvadsaťročného letu.
MÁJ
2. - Tri potenciálne obývateľné planéty objavil medzinárodný tím vedcov na obežnej dráhe malej hviezdy asi 39 svetelných rokov od Zeme.
7. - Na Floride sa stal údajne prvý známy prípad smrteľnej nehody v automobile s automatickým riadením (v samoriadenom vozidle spoločnosti Tesla Motors Tesla S).
JÚN
1. - Na juhu Švajčiarska bol otvorený Gotthardský železničný tunel, ktorý sa s dĺžkou 57,1 kilometra stal najdlhším tunelom na svete (prekonal japonský železničný tunel Seikan, ktorý je dlhý takmer 54 kilometrov).
JÚL
1. - Ozónová diera nad Antarktídou sa po rokoch zväčšovania zrejme začína zaceľovať. Vyplýva to z výskumu tímu prednej odborníčky na túto problematiku Susan Solomonovej, podľa ktorého bola diera vlani v septembri oproti roku 2000 menšia o štyri milióny kilometrov štvorcových.
6. - Vydaná verzia hry s Pokémonmi firmy Nintendo nazvaná Pogémon Go, určená pre inteligentné mobilné telefóny, spustila celosvetovú mániu.
AUGUST
31. - Austrálski vedci objavili v novoroztopenom teréne Grónska dosiaľ najstaršie skamenené pozostatky života. Skameneliny tvoria mikróby, ktoré planétu obývali už pred 3,7 miliardou rokov.
SEPTEMBER
25. - Čína uviedla do prevádzky najväčší teleskop na svete, ktorý slúži na výskum vesmíru. Zariadenie FAST s tanierovou anténou s priemerom 500 metrov bolo vybudované v priebehu piatich rokov v provincii Kuej-čou na juhozápade krajiny.
OKTÓBER
14. - Vo vesmíre je najmenej desaťkrát viac galaxií, než sa doteraz predpokladalo. Väčšinu z nich ale zatiaľ ľudstvo nevidí. Tvrdí to britskí astronómovia, ktorí podľa agentúry DPA novo skúmali zábery Hubblovho vesmírneho teleskopu.
NOVEMBER
1. - Fosília mozgu dinosaura, ktorá sa našla v roku 2004 v anglickom Sussexe, je podľa britských a austrálskych vedcov zatiaľ jediná na svete.
14. - Ľudia sledovali najväčší spln Mesiaca od roku 1948. Tak veľký a jasný bude podľa astronómov opäť až 25. novembra 2034.
24. - Obrovské ložisko vodného ľadu ukryté nie hlboko pod povrchom Marsu objavili vedci s pomocou amerického satelitu Mars Reconnaissance Orbiter (MRO).
DECEMBER
2. - Európska vesmírna agentúra (ESA) oznámila, že venuje 1,44 miliardy eur na ďalšie využívanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a na pokračovanie výskumu Marsu v rámci programu ExoMars 2020.