PORT LOUIS - Bývalí obyvatelia Čagoských ostrovov v Indickom oceáne, ktorí boli obeťami studenej vojny, neprestávajú usilovať o to, aby sa mohli vrátiť do vlasti. Pred viac ako 40 rokmi ich z nej vyhnali, aby urobili miesto americkej vojenskej základni Diego García. "Je to náš životný cieľ, náš boj: chceme sa vrátiť na Čagoské ostrovy," hovorí osemdesiatročný Rosemond Saminden, ktorý sa narodil na atole Peros Banhos.
Porušuje Rakúsko neutralitu? Odpočúvacie zariadenie USA z čias studenej vojny priamo pri Slovensku
Spomínaný atol patrí k Čagoským ostrovom a Rosemond sníva o tom, že sa vráti na svoj rodný ostrov skôr, než zomrie. Rovnako ako ďalších 1500 obyvateľov bol z nich aj on vypudený v roku 1973. Odvtedy žije na Mauríciu, viac než 1200 kilometrov juhozápadne od 55 Čagoských ostrovov, z ktorých tri boli kedysi obývané: Diego García, Salomon a Peros Banhos.
"Naši rodičia sú pochovaní na cintorínoch na Peros Banhos, Diego García a Salomon. Ako môžeme súhlasiť s tým, že nesmieme k hrobom klásť kvety a uctiť svojich predkov?" cituje agentúra AFP predsedu skupiny vysídlencov z Čagoských ostrovov na Mauríciu Oliviera Bancoulta.
Obyvatelia Čagoských ostrovov, tiež nazývaní "ostrovania", tvoria malú populáciu potomkov niekdajších otrokov. Ich jedinou chybou bolo to, že obývali súostrovia, ktoré sa počas studenej vojny stalo pre Veľkú Britániu a Spojené štáty strategickým. V roku 1965 získala Británia súostrovie od poloautonómnych inštitúcií Maurícia, tri roky pred tým, než Maurícius získal nezávislosť.
"Maurícijské úrady boli v roku 1965 vystavené nátlaku a ustúpili. Podľa ich vtedajšieho názoru mali možnosť voľby medzi tým, či Maurícius získa nezávislosť, alebo nie. Briti ich skutočne vydierali," hovorí bývalý maurícijský premiér a súčasný vodca opozície Paul Berenger.
V roku 1966 podpísali Washington a Londýn dohodu oprávňujúcu Spojené štáty používať Diego García na vojenské účely na obdobie 50 rokov, do decembra 2016, s možnosťou dohodu predĺžiť až do roku 2036. V rokoch 1968 až 1973 nasledovala politika násilného vysídľovania ostrovanov označených vo vtedajšej britskej diplomatickej správe ako "niekoľko Tarzanov a Piatkov".
Spočiatku bolo obyvateľom Čagoských ostrovov, ktorí odišli na Maurícius na dovolenku alebo za lekárskou starostlivosťou, zakázané vrátiť sa domov. Zvyšok populácie bol nemilosrdne vysídlený v rokoch 1971 až 1973 a poslaný na Maurícius alebo Seychelské ostrovy. Strategický charakter základne Diego García sa stále viac prejavoval v 70. rokoch, keď sa Červení Khméri zmocnili vlády nad Kambodžou a sovietske námorníctvo rozšírilo svoj vplyv v Indickom oceáne.
Neskôr hrala základňa Diego García významnú úlohu pri americkom bombardovaní v Afganistane v rokoch 2001 až 2006 a pri vojne v Iraku v rokoch 2003 až 2006.
Ľudia vysídlení z Čagoských ostrovov pokračujú v boji za pomoci maurícijskej vlády, ktorá si nárokuje zvrchovanosť nad súostrovím v mene územnej celistvosti Maurícia. Maurícijský premiér Anerood Jugnauth tento rok v septembri bojoval za vec bývalých obyvateľov Čagoských ostrovov na pôde Valného zhromaždenia OSN. Maurícijské úrady sa s Britmi dohodli, že začnú nové rozhovory, ktoré by mali skončiť v polovici budúceho roka. Maurícius si ponechal možnosť predložiť prípad Medzinárodnému súdnemu dvoru.
Dnes je bývalých obyvateľov Čagoských ostrovov a ich potomkov takmer 10.000. Žijú na Mauríciu, na Seychelách a v Británii a časť z nich získala britský pas. Mnohí z nich snívajú o tom, že sa na ostrovy vrátia alebo tam aspoň budú môcť občas jazdiť. Patrí k nim aj Rosemondova dcéra Claudie, ktorá mala štyri roky, keď rodina opustila Peros Banhos. Sama si na nič nepamätá, ale otec jej o vlasti rozpráva. "Vnúčatá sa niekedy zasmejú. Je to pekné mať toľko spomienok, ale zároveň je to smutné," hovorí.
