ŠTRASBURG - Vo svojom krátkom živote už stihli zažiť toľko trápenia, že si to človek ani nevie predstaviť. Jezídky Nadja Muradová a Lamídi Adži Bašárová prežili hrôzy teroristickej organizácie Daeš a nebáli sa o nich verejne prehovoriť. Obe teraz získali tohtoročnú Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.
Lamíja Adži Bašárová
Do zajatia Daeš sa dostala v auguste 2014. Pri útoku islamistov na jezídsku dedinu pri meste Sindžár v severnom Iraku, kde Bašárová žila so svojou rodinou, vtedy pravdepodobne zahynula jej matka aj otec. Islamisti potom držali Bašárovú ako sexuálnu otrokyňu. "Odovzdávali si ma jeden druhému," popísala hrozné zážitky. Okrem sexuálneho zneužívania bola taktiež neustále bitá.
Tento rok v marci sa jej na piaty pokus podarilo utiecť, cesta za slobodou ale mala tragické následky. Obe jej spoločníčky - osemročné dievča a dvadsaťročná žena, zahynuli pri výbuchu nášľapnej míny, Lamíja pri výbuchu prišla o pravé oko, to ľavé má poškodené a celú tvár má pokrytú jazvami. Nakoniec sa dostala do rúk kurdských milícií a v nemocnici si ju vyzdvihol jej strýko.
V zajatí Daeš naďalej zostáva Adžina deväťročná sestra, ďalším jej sestrám a bratovi sa podarilo utiecť. Sestry teraz žijú v Nemecku, brat v rovnakom mieste ako strýko Muradovej v oblasti kontrolovanej kurdskými milíciami.
Nadja Muradová
Členka irackej jezídskej menšiny, ktorú v auguste 2014 ako dvadsaťjedenročnú uniesli bojovníci Daeš z jej dediny a tri mesiace ju držali ako sexuálnu otrokyňu. Utiecť sa pokúsila niekoľkokrát hneď v prvých dňoch svojho zajatia, zakaždým ju chytili, zbili a znásilnili. Nakoniec predsa len utiekla a stala sa hovorkyňou tisícok žien znásilňovaných bojovníkmi Daeš.
Islamskí bojovníci vtedy vtrhli do dediny Sindžár, kde Nadja bývala, zabili šesťsto ľudí, hlavne mužov (vrátane šiestich vlastných a nevlastných bratov Nadje) a mladšie ženy vzali do zajatia ako sexuálne otrokyne. Muradová, ktorá sa narodila v roku 1993, pri útokoch Daeš prišla celkovo o osemnástich členov rodiny, vrátane matky, ktorá bola vraj príliš stará na to, aby sa stala sexuálnou otrokyňou.
Nadja Muradová bola držaná v otroctve v Mosule, bitá a znásilňovaná, keď sa pokúšala uniknúť. Po troch mesiacoch sa jej podarilo utiecť, členovia rodiny v susedstve ju prepašovali z územia kontrolovaného stúpencami Daeš a pomohli jej dostať sa do utečeneckého tábora v Dahuku v severnom Iraku. Odtiaľ odcestovala do Stuttgartu.
Tento rok v januári vláda Iraku nominovala Muradovú za jej aktivity na Nobelovu cenu za mier, nomináciu podporil aj nórsky poslanec Audun Lysbakken, v októbri získala tohtoročnú cenu Václava Havla za obranu ľudských práv, potom žila aj v Prahe a vo štvrtok dostala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Vlani v novembri vystúpila pred Bezpečnostnou radou OSN.
Podľa odhadov OSN bolo teroristami Daeš unesených a zotročených približne 7000 jezídskych žien a dievčat. Právnu pomoc postihnutým okrem iných poskytuje aj právnička, ľudskoprávna aktivitska a manželka herca Georga Clooneyho Amal Clooneyová, s ktorou sa Muradová niekoľkokrát stretla.
Komunitu jezídov tvorí zhruba 400-tisíc ľudí, niektoré zdroje hovoria až o dvojnásobku. OSN odhaduje, že členovia Daeš pri obsadzovaní severného Iraku povraždili približne 5000 jezídskych mužov. V náboženstve jezídov sa mieša množstvo vplyvov - od islamu, cez kresťanstvo až po zoroastrizmu. Príslušníci Daeš ich označujú za uctievačov diabla. Najväčšia skupina jezídov žije v severnom Iraku v blízkosti Mosulu, menšie komunity sa nachádzajú aj v Sýrii, Turecku, Gruzínsku a v Arménsku.
