Marika odmalička vedela, že sa chce venovať hudbe. Po základnej škole si podala prihlášku na konzervatórium, no neprijali ju. Náhradným riešením bola strojnícka priemyslovka v Košiciach. Hudby sa však nevzdala. „Nebolo to ľahké. Študovala som strojníctvo a popri štúdiu som vystupovala so skupinou Profily,“ skonštatovala Marika. Milovala speváčku Janis Joplin a rada spievala jej piesne.
„Spísaním týchto spomienok nepredkladám curriculum vitae, ale ponúkam tie udalosti zo svojho života, ktoré som si v mysli uchovala a o ktoré sa chcem s vami podeliť. Dúfam, že vás táto kniha zaujme,“ odkazuje najpopulárnejšia slovenská speváčka Marika Gombitová. Práve jej vyšla kniha Úlomky spomienok, ktorú pokrstila na koncerte Marika Gombitová a priatelia k jej 60-tym narodeninám.
Objav menom Marika
Všetko to „spískal“ Janko Lehotský, ktorý objavil Mariku a určil ďalšie jej smerovanie v živote. Dostal avízo, že v Košiciach je kapela, ktorá sa volá Profily a je tam veľmi šikovné dievča. „Hneď na druhý deň som sa na ňu išiel pozrieť na ples, kde spievala. Prekonávala tam určité hlasové výšky a ja som si povedal – tak toto je výborné,“ spomína Janko Lehotský.
Marika sa okamžite zapáčila aj Mekymu Žbirkovi. Najskôr bol síce skeptický, či sa Janko Lehotský nevybral do Košíc zbytočne, ale keď počul Mariku spievať, okamžite mu bolo jasné, že ide o výnimočnú osobnosť.
V Moduse spočiatku hrala na conga a čakala na svoju príležitosť. Tá prišla na Bratislavskej lýre....
Vypočujte si AUDIO ukážku.
Z knihy číta Dagmar Sanitrová:
Tragická nehoda
V momente jej najväčšej slávy, keď sa jej darilo mnoho vecí, prišiel krutý zásah osudu. Tragická nehoda, ktorá ju pripútala na vozík. Takto na ten okamih spomína vo svojej knihe Úlomky spomienok:
„Išli sme jej autom Renault 5. V tom čase zimne pneumatiky neexistovali, ale cesta spočiatku nevyzerala zle. Zapli sme si kúrenie, pustili pesničky z nedávno nakrúteného filmového muzikálu Neberte nám princeznú. Ešte nevyšli, ale ja som ich mala na kazete. Andrei sa páčili, čo ma tešilo, a hovorila som si, že nám tá cesta aspoň príjemnejšie ubehne. Veď z Brna do Bratislavy to nie je až tak ďaleko.
Vietor však neustával, sneženie hustlo a bola zlá viditeľnosť. Premávka bola slabá, v takom nečase asi všetci radšej sedeli doma. Ten veľký snehový jazyk pred nami som videla celkom jasne, rýchlo sa približoval. Auto naň nabehlo, stratilo stabilitu, prevrátilo sa raz, druhýkrát, prešlo do kotrmelcov a rútilo sa do neznáma.
Tie zlomky sekundy mi pripadali ako večnosť. Vyletela som predným oknom, nebola som totiž pripútaná. Na viac sa nepamätám, upadla som do bezvedomia. Prebral ma až Andrein krik a plač. Ležala som pod autom a ona zúfalo odhrabávala okolo mňa sneh, snažila sa ma odtiaľ dostať. Nešlo to však, bola som pod autom zakliesnená.
A tak utekala na diaľnicu po pomoc. Zastavila akási škodovka, ktorej posádka jej pomohla auto nadvihnúť a vytiahnuť ma. Naložili ma do škodovky, bola som pri vedomí a na celom tele som cítila ukrutnú bolesť. Všetko ma neznesiteľne bolelo, okrem nôh, tie som si vôbec necítila a uvedomovala som si to...“
Koncert a kniha
Nedávno vystúpila Marika na koncerte Mekyho Žbirku a v stredu mala v Bratislave veľkolepý narodeninový koncert. Keď niekoľkonásobná Zlatá slávica oznámila, že bude mať koncert, potešili sa desaťtisíce jej fanúšikov. Za posledných 12 rokov ponúkla dve nové skladby, takže vidieť naživo ju chceli mnohí. Na veľkom koncerte pokrstila aj svoju knižku Úlomky spomienok.
K okrúhlym narodeninám je zablahoželali Lucie Bílá, Helena Vondráčková, Beata Dubasová, Meky Žbirka, Pali Hammel, Janko Lehotský, Peter Nagy, kapely No Name, či IMT Smile.
Ako tvrdí sama Marika Gombitová, každému sa môže stať, že ho zo dňa na deň zaskočí choroba alebo zranenie a jeho rebríček hodnôt aj sám život sa v okamihu zmenia. Potom záleží na jeho vôli nevzdať sa, ale bojovať, aj keď okolie možno považuje tento boj za vopred prehratý. Stále je tu predsa nádej, a keď človek chce, dokáže zázraky.
Ľudská pamäť je zvláštna. Občas detailne uchová úplné maličkosti a inokedy vymaže hoci aj zásadné udalosti. Na to však ľudská pamäť je a my ľudia sa odlišujeme v tom, že každý má svoj uhol pohľadu.
- reklamná správa -
