Európa pochopila, teraz treba už iba konať: Trefné poznámky, nemôžeme byť ako figový list, tvrdí Renzi

Aj Angela Merkelová už podľa periodika pochopila, že snaha vnútiť záväzné kvóty na prerozdeľovanie utečencov v rámci Únie iným krajinám vyvoláva iba odpor a obranu. Preto privítala návrh krajín Vyšehradskej štvorky o flexibilnej solidarite ako základ pre ďalší dialóg a posúdenie možností i vôle jednotlivých krajín prispieť nielen individuálne, ale v rámci spoločenstva k ochrane hraníc a rozvojovej pomoci, konštatovalo periodikum. "Európa pochopila, teraz treba už iba konať," napísal denník Bild.

Mienkotvorné noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) v komentári akcentovali, že po referende, v ktorom sa Briti rozhodli pre odchod z Únie, sa teraz začína nová etapa. Európania by v nej mali dať jasne najavo, čo pre nich znamená EÚ, zomknutie a spolupráca. Na to je potrebná rozvážna analýza a následne realizácia programu, avšak "pre Boha nezačnite diskusiu o inštitucionálnej štruktúre EÚ".

Namiesto "akademickej diskusie" pripravili európski lídri na summite v Bratislave "pragmatickú cestovnú mapu", napísal iný nemecký denník Der Tagesspiegel a dodal, že tento prostredníctvom ochrany vonkajších hraníc ponúka východoeurópskym krajinám možnosť na aktívnu účasť a šancu, aby zabudli na svoje nedostatky v oblasti prijímania utečencov. Relatívna zhoda názorov panovala však na vrcholnej schôdzke podľa názoru tohto periodika iba preto, že počet utečencov výrazne poklesol a ak by sa to zmenilo, potom sa môže opäť vyostriť konflikt s krajinami, ktoré odmietajú prijať migrantov.

Renzi: Nemožno dopustiť, aby sa kvôli problému akým je migrácia, narušila EÚ

Nemožno dopustiť, aby sa kvôli problému, akým je migrácia, narušila Európska únia, zdôraznil dnes vo vystúpení na inovačnom festivale Wired Next Fest v talianskej Florencii predseda tamojšej vlády Matteo Renzi. Otázkou podľa jeho slov nie je, či chceme alebo nechceme prijať migrantov, ale aká bude budúcnosť Únie. Je správne zachraňovať z vôd mora každého, kto sa tam ocitne v núdzi, ale nie je správne prijať každého na Sicíliu alebo do Puglie, vyplynulo z Renziho slov, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra MTI.

Taliani sú podľa premiéra veľkorysí, avšak nemôžu si dovoliť, aby sa pre problém ako je migrácia narušila Únia kvôli jej nemohúcnosti. Predseda talianskej vlády sa preto vyslovil za bezodkladnú pomoc africkým krajinám zo strany štátov starého kontinentu.

"Ak to Európa neurobí, urobíme to sami, avšak EÚ premárnila príležitosť," formuloval Matteo Renzi, ktorý patril po neformálnom summite lídrov Únie v Bratislave v piatok medzi najnespokojnejších aktérov a ktorý sa dnes vyjadril, že v záveroch vrcholnej schôdzky sa slovo Afrika nespomína. Taliansko chce viac Európy, ale inej Európy, a dáva to najavo, vyhlásil predseda tamojšej vlády schvaľujúc rešpektovanie reštriktívnej finančnej politiky Únie a súčasne zdôrazňujúc, že tento recept bol mylný a možno pracovať na jeho zlepšovaní. "Nemôžeme byť figový list na zakrývanie problémov iných," podčiarkol.

Kiska: Mal som obavu, či sa na summit EÚ nenabalia až príliš veľké očakávania

Iniciatívu slovenského predsedníctva Európskej únie a predsedu vlády SR v podobe usporiadania neformálneho summitu EÚ v Bratislave som považoval za užitočný nápad. Ale postupne som mal aj trochu obavu, či sa na takúto schôdzku nenabalia až príliš veľké a úplne nereálne očakávania, ktoré jednoducho nezodpovedajú ani situácii, ani možnostiam a ani neformálnej povahe summitu. Povedal to prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

"Nakoniec si ale myslím, že priebeh bratislavského summitu a jeho výsledok splnili zámer aj účel. Vrcholní politici sú tiež ľudia a osobný kontakt nič nenahradí. Sú prirodzene rozdielne názory, a vznikajú aj nedorozumenia. A tie sa najlepšie odstraňujú tak, že si ich ľudia vyrozprávajú," uviedol.

Prezident Kiska si myslí, že napriek tomu, že Európa má problémy, skutočnosťou je, že možnosti aj schopnosti Európskej únie sú oveľa lepšie ako nálada v nej. "Ak by bol bratislavský proces začiatkom krotenia negatívnych emócií, ak by bol začiatkom väčšej empatie európskych inštitúcií voči jednotlivým krajinám a jednotlivých krajín voči sebe navzájom, potom môže bratislavský summit oceniť aj budúcnosť," skonštatoval.

Zatiaľ podľa neho môžeme povedať, že bratislavský summit pomenoval priority, účastníci prijali spoločnú deklaráciu aj cestovnú mapu. Vyjadrili tým podľa neho vôľu svoju, aj svojich krajín, spolupracovať. Ďalej sa domnieva, že napriek kritike, ktorá sa zniesla na Slovensko pre nedostatky summitu, sa krajine organizácia podarila. 

"Pri takejto príležitosti sa chce každá krajina vytiahnuť, je to prirodzené, a myslím si, že Slovensku a Bratislave sa to podarilo. Ak boli jediným problémom zlá káva pre novinárov a krátkodobo nefungujúce wifi, potom sme ako organizátori obstáli výborne a zapadá to do celkového obrazu, akým zatiaľ Slovensko zvláda predsedníctvo (Únie),“ povedal, pričom zároveň zagratuloval tímu, ktorý pripravoval summit organizačne.

Rutte: Problémom Únie nie je nedostatok rozhodnutí, ale fakt, že sa rozhodnutia nerealizujú.

Mierna zmena smerovania EÚ bola citeľná na neformálnom summite Európskej únie v piatok v Bratislave, napísal dnes v hodnotení vrcholnej schôdzky poľský denník Rzeczspospolita. Ako pripomína slová holandského premiéra Marka Rutteho, problémom Únie nie je nedostatok rozhodnutí, ale fakt, že sa rozhodnutia nerealizujú.

V Bratislave sa takéto rozhodnutia ani nemohli prijať a rovnaká bude aj situácia na budúcoročnom summite na Malte, respektíve na vrcholnej schôdzke v Ríme, konštatuje autorka komentáru poukazujúc na neformálny charakter summitu v slovenskej metropole. Ten bol podľa jej názoru určený iba na demonštráciu jednoty a zachovania.

Veľké vízie týkajúce sa budúcnosti spoločenstva, ako je zrejmé, už nemožno očakávať, tie nikto nemá v kapse a ich realizáciu politici ani nepovažujú za potrebnú, konštatuje sa v komentári poľského periodika.

Krajiny V4 sa vyslovili za solidaritu, ktorá sa im práve hodí

Predovšetkým v bezpečnostných otázkach a v aspektoch boja proti terorizmu musia občania vnímať, že európska spolupráca je užitočná. Tam, kde však bolo cieľom vyžarovať jednotu, bolo zrejmé, že rozdelenosť v rámci EÚ je ešte stále veľmi veľká. Krajiny Vyšehradskej štvorky sa vyslovili za flexibilnú solidaritu, inými slovami solidaritu, ktorá sa im práve hodí. To je evidentné na ich tvrdošijnom odmietaní spolupráce pri záväznom prerozdeľovaní utečencov. V materiáli o piatkovom neformálnom summite EÚ v Bratislave to napísal dnes najčítanejší holandský denník De Telegraaf.

Podľa periodika neboli slová predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o rozhodujúcom roku pre spoločenstvo prehnané. V roku 2017 sa budú konať voľby v Nemecku, ale aj vo Francúzsku a v Holandsku. Ak sa v Nemecku alebo vo Francúzsku dostanú k moci eurokritické strany, ocitne sa celý európsky projekt v ohrození.

Samson: Bratislavský summit sa z hľadiska konkrétnych riešení nepodaril

Slovensko ako predsednícka krajina v Rade EÚ splnila pri organizácii piatkového (16. 9.) neformálneho summitu v Bratislave očakávania, z hľadiska konkrétnych výsledkov sa však stretnutie lídrov 27 krajín EÚ nepodarilo. Domnieva sa bezpečnostný analytik Ivo Samson. Samson ocenil prijatie Bratislavskej deklarácie aj takzvanej bratislavskej cestovnej mapy. "Slovensko ako predsednícka krajina splnilo očakávania, pretože keby sa ten summit konal kdekoľvek inde, asi nepríde k iným výsledkom než k takým, že Európa sa nemôže momentálne dohodnúť, ale že sa musí dohodnúť v budúcnosti," domnieva sa.

"Z hľadiska deklamácií a deklarácií tento summit splnil svoju úlohu. Z pohľadu nejakého konkrétneho riešenia by som povedal, že treba počkať. Ale z hľadiska konkrétnych výsledkov sa nepodaril," zhodnotil analytik.

Samson pripomenul, že každý summit musí deklarovať nejaký posun či už bude úspešný, alebo neúspešný. Za bonus považuje, že sa okrem deklarácie prijala aj cestovná mapa. Otázkou podľa neho je, či budú dokumenty dodržiavané. Hlavným bodom podujatia bola z pohľadu analytika migrácia, ktorú sa nepodarilo vlani vyriešiť. "V tomto roku stále pokračuje a Európska únia nemá nejaký pevný základ na to, aby ju stopla," uviedol.

V hlavných záveroch chýbala Samsonovi najmä otázka spoločnej európskej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. "Opäť sa to tam mihlo ako niečo efemérne, ale každý vie, že pri ochrane vonkajších hraníc potrebuje EÚ samostatnú zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku, inak ostane aj naďalej len príveskom Spojených štátov amerických," mieni.

Za svetlý bod naopak považuje prijatý záväzok, že Európska únia pomôže Bulharsku sumou 108 miliónov eur pri ochrane hraníc s Tureckom. "Bulharsko sa bude chrániť proti migrácii, ktorá prichádza z Turecka, na tom sa všetci zhodli. To je celkom samozrejmé, lebo Európa sa bojí migrácie, a to je jeden z pozitívnych výsledkov rokovaní najvyšších predstaviteľov Európskej únie," doplnil analytik.

Bratislavský summit bol prínosný, obsahovo nás však neposunul ďalej

Bratislavský neformálny summit lídrov 27 krajín Európskej únie (EÚ) môže byť prínosom v otázkach európskej bezpečnosti a obrany. V reakcii na jeho výsledky sa na tom zhodli bezpečnostní analytici Marián Majer a Jaroslav Naď z inštitútu CEPI. Analytici pripomenuli, že cieľom neformálneho stretnutia nebolo prijať konkrétne rozhodnutia, ale rozprúdiť diskusiu. Z tohto pohľadu sa ich očakávania naplnili. "Považujem to za prínosný summit, určite prínosný pre Slovenskú republiku, ktorá ho dokázala veľmi dobre zorganizovať, ale obsahovo nás to neposunulo nejako zásadne ďalej," zhrnul Naď.

Podľa Majera lídri členských štátov nastolili správne ciele, ktoré hovoria o posilnení vnútornej, ale aj vonkajšej bezpečnosti EÚ. Tie ale nemožno naplniť hneď. Skutočné výsledky preto očakáva v strednodobom až dlhodobom horizonte. "Sú to veci, ktoré sa nedajú urobiť zo dňa na deň hlavne potom, ako posledných 10 až 15 rokov EÚ absolútne nekládla dôraz na svoju bezpečnosť a obranu," uviedol.

V dokumentoch prijatých v Bratislave najviac rezonujú otázky ochrany vonkajších hraníc EÚ a opatrenia v boji proti terorizmu, konštatovali analytici. Zhodli sa na tom, že mnohé už bolo pomenované v minulosti. "Napríklad, spoločné veliteľstvo Európskej únie je téma, ktorá je na stole minimálne od roku 2005," pripomenul Naď.

V strednodobom horizonte by mal každý národný štát začať brať do úvahy bezpečnostné riziká dnešného sveta a správať sa podľa toho, ozrejmil Majer. Úspech európskej obrany a obrannej politiky totiž bude závisieť od odhodlania a ochoty práve jednotlivých národných štátov, pripomenul. Dlhodobou ambíciou by potom malo byť vytvoriť z EÚ únie skutočného globálneho bezpečnostného a vojenského hráča, ktorým dnes nie je. 

"Slovensko by sa malo pripojiť ku krajinám, ktoré budú aktívne v tomto procese," uviedol ďalej Majer s tým, že očakáva po summite aktivitu krajiny na dvoch frontoch. "Jednak pri ovplyvňovaní a tvorbe európskej agendy, to znamená prísť s vlastnými návrhmi, a tiež začať sa správať zodpovedne, viac investovať do obrany a intenzívnejšie modernizovať," doplnil.

Naď ako pozitívum vníma fakt, že sa aj po summite v Bratislave začína Európska únia zhodovať na potrebe ochrany vonkajších hraníc. "To je niečo, čo sme sa snažili dlhodobo komunikovať na odbornej úrovni, lebo je veľmi náročné nachádzať opatrenia ex post potom, čo už sa utečenci dostanú na územie EÚ," domnieva sa analytik, že treba hľadať spôsoby, ako zabrániť vzniku problému v samotných konfliktných zónach.

Bratislavský summit EÚ rezonuje dnes v západoeurópskych médiách

Lídri Európskej únie sa pokúsili o obnovenie dôvery a spochybnenie zjednodušujúcich posolstiev populistov, avšak toto ich úsilie "dostalo ranu", keď narušiac jednotu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a taliansky premiér Matteo Renzi vyjadrili po skončení schôdzky nespokojnosť s prijatou cestovnou mapou. Na margo neformálneho summitu, ktorého dejiskom bola v piatok Bratislava, to konštatoval dnes britský denník The Financial Times, ktorý konkretizoval verejnosti už známe výhrady oboch politikov.

Prioritným cieľom piatkového neformálneho summitu lídrov Únie bolo demonštrovať jej jednotu, avšak znaky rozdelenosti bloku sa však jasne prejavili, napísalo v dnešnom vydaní na margo vrcholnej schôdzky európske vydanie amerického denníka The Wall Street Journal. Napriek niektorým kritickým ohlasom viacero analytikov privítalo výsledky vrcholnej schôdzky, napísal spravodajský internetový server Politico s tým, že európski lídri, ktorých názory nie sú jednotné na celý rad záležitostí, sa dokázali dohodnúť aspoň o niektorých otázkach.

Francúzsky konzervatívny denník Le Figaro sa domnieva, že jediným prekvapením na bratislavskom summite, ktorý inak prebiehal na milimetre presne podľa vopred stanového scenára, bolo pochovanie systému kvót na prerozdeľovanie utečencov nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Zrejme si to vyžiadala snaha o riešenie odlišnosti názorov s tradičnými spojencami z východnej Európy, mieni periodikum, ktoré však dodáva, že to vytvorilo nové štrbiny vo vzťahoch s Gréckom a Talianskom. Práve tieto krajiny čelia najväčšmi náporu migrantov.

Taliansky denník Corriere della Sera v spravodajstve z Bratislavy zdôraznil odpor premiéra Mattea Renziho voči ose Berlín-Paríž a jeho pobúrenie nad veľmi veľmi malým krokom smerom k riešeniu celosvetového problému migrácie. Periodikum pripomenulo, že ešte v auguste stál Renzi na ostrove Ventotene po boku (francúzskeho prezidenta) Francoisa Hollanda a (nemeckej spolkovej kancelárky) Angely Merkelovej, ale teraz zmeniac štýl obnažil rozhodnutia neschopnú Európu.

Neostáva mnoho času na dôkaz, že EÚ prináša pridanú hodnotu

Stretnutie európskej dvadsaťsedmičky v piatok v Bratislave kolísalo podľa komentáru, ktorý zverejnil dnes švajčiarsky denník Tages-Anzeiger vydávaný v Zürichu, niekde medzi podujatím teambuildingového charakteru a skupinovou terapiou. Napokon je EÚ tak silná alebo tak slabá, ako to chcú jej členské štáty, to sa naplno prejavilo v Bratislave.

Niektorí z aktérov umelo podnecovali konflikt medzi metropolami členských štátov a Bruselom, aj keď sa sporné témy, ako napríklad európska solidarita v prístupe k utečencom, v piatok vedome vynechali, mieni autor.

Teraz sú potrebné podľa rovnakého zdroja témy, ktoré spájajú a s ktorými možno bodovať u občianok a občanov. Tí sa stále viac obávajú neistého a nebezpečného sveta. EÚ chce intenzívnejšie spolupracovať pri ochrane vonkajších hraníc, pri obrane a výmene údajov. To s ohľadom na nebezpečenstvo teroru, vojny v susedstve alebo globálnu súťaž s Čínou a Spojenými štátmi. Neostáva mnoho času dokázať občanom, že EÚ prináša pridanú hodnotu, konštatuje sa v komentári denníka Tages-Anzeiger.