SYDNEY - Pre tých, ktorí nie sú príliš veľkými fanúšikmi pavúkov, zverejnili odborníci štatistiky, z ktorých naskakuje husia koža. Austrálsky pavúk maloočko nie je pre človeka nijako nebezpečný, avšak predstava, že by sa im tento osemnohý článkovec prechádzal po tele - a tvári - vyvolá mrazenie na chrbte aj u tolerantnejších jedincov. Práve na túto predstavu by si ale ľudia mali zvykať, napísal spravodajský server news.com.au.
Vyplašená Češka zburcovala políciu kvôli pavúkovi na FOTO: Keď tú vec zbadali, rozum sa zastavil
Podľa Michaela Tatea z austrálskeho Parku pre plazy v Novom Južnom Walese je jednoducho realitou, že sa pavúky prechádzajú ľuďom po posteli. "A je veľmi pravdepodobné, že niekomu niektorý z nich dokonca ulovil na tvári korisť, huňaté obočie je pre pavúka dokonalým loviskom," povedal Tate. "Do obdobia, kedy má človek 35 rokov, mu počas spánku po tvári prešlo niekoľko maloočiek - ak žije v Sydney," dodal.
Bill Shear, bývalý predseda Americkej arachnologickej spoločnosti povedal denníku Scientific American, že pavúky o človeka nejavia ani najmenší záujem. "Pozerajú na nás ako na veľký kameň ... sme takí obrovskí, že sme jednoducho súčasťou ich krajiny," uviedol.
Ale v tom je práve problém. Stávame sa pre pavúky kusom nábytku, cez ktorý potrebujú preliezť pri putovaní za potravou. Podľa expertov môže pavúk po spiacom človeku prejsť bez toho, aby si to spáč všimol.
Napriek svojmu často relatívne veľkému rozmeru a chlpatému vzhľadu nie sú pavúky maloočká pokladané za nebezpečné. A v dome môžu byť cenným spolubývajúcim, ak teda jeho obyvatelia netrpia arachnofóbiou.
"Ak ich znesiete, potom si môžete byť istí, že sa vám pomôžu starať o domáce prostredie," povedal Tate. "Dokážu zjesť dosť veľkú korisť a zvládnu aj švába." Bohužiaľ, pokiaľ môžu v noci loviť na tvári nič netušiaceho človeka, kto si trúfne povedať, či sa tiež niekedy nezatúlajú až do otvorených úst chrápajúceho spáča?
Niektorí odborníci odhadujú, že ľudia v spánku môžu zjesť až tri pavúky ročne, zatiaľ čo podľa iných sa tento počet blíži až k ôsmim. Ale podľa Roda Crawforda, kurátora oddelenia arachnidov v Burkeovom múzeu v americkom Seattli, by prehltnutiu čo len jedného jediného pavúka v spánku musel predchádzať celý rad dosť nepravdepodobných okolností - a všetky by sa museli stať naraz.
Aby pavúk skončil v ľudskom krku a žalúdku, muselo by sa stať toto: Musí ísť o človeka spiaceho s otvorenou pusou. Potom mu pavúk musí vliezť do postele. V posteli si musí vybrať cestu cez telo a po hlave spáča - a potom sa vydať do otvoreného otvoru vydychujúceho teplý vzduch.
"Skúste fúknuť na pavúka a uvidíte, ako na to zareaguje!" uviedol Crawford. "Nie je to pre neho nijako príťažlivé." A nakoniec by ešte človek musel odvážneho pavúka prehltnúť. Áno, všetky okolnosti vyznievajú skôr proti tejto možnosti. Ale to neznamená, že sa to rozhodne nikdy nemôže stať.
