Hriešne bohatá Florence Foster Jenkins (Meryl Streep) je v roku 1944 na výslní a vrchole newyorskej spoločnosti. So svojím manželom a manažérom v jednej osobe, St. Clair Bayfieldem (Hugh Grant), veľkorysým patrónom klasickej hudby, obšťastňuje mestskú smotánku výberom slávnych operných árií a to vo vlastnom podaní.
Jediným nedostatkom jej vystúpení je skutočnosť, že Florence nielenže nedokáže udržať pri speve melódiu, ale jej hudobné nadanie a hlas sú jednoducho príšerné.
Takúto drobnosť však dokáže dobrý milujúci manžel vyriešiť. Bayfield udržuje svoju Florence v presvedčení, že jej spev je priamo nadpozemsky krásny. A tak Florence vždy spieva pre starostlivo vybrané a zaplatené publikum, či veľmi lojálnych priateľov, čím jej zaisťuje obdiv a slávu.
Povzbudená svojimi úspechmi, Florence sa rozhodne splniť si celoživotný sen: spievať v Carnegie Hall. Vo svojej neskrotnej štedrosti rozdá na svoj pripravovaný koncert tisíce vstupeniek veteránom vracajúcich sa z vojny. Bayfield, ktorý ju láskyplne chráni pred krutou pravdou, musí čeliť najťažšej výzve svojho života...
Uznávaný britský režisér Stephen Frears (Kráľovná, Philomena) obsadil do hlavnej úlohy Florence všestranne talentovanú a stále krásnu Meryl Streep, ktorá na rozdiel od svojho skvelého speváckeho výkonu v muzikáli Mamma Mia, musela dokázať spievať čo najviac falošne. Jej elegantného, aristokratického manžela stvárnil Hugh Grant.
Kto si nevypočuje, neuverí...
Skutočná Florence Foster Jenkins sa narodila v roku 1868. V roku 1900 sa usadila v New Yorku a rozhodla sa stať sa speváčkou. V roku 1909 sa stali dve zásadné udalosti a tie jej pomohli splniť si životný sen. Prvou bolo úmrtie jej otca, ktorý jej zanechal obrovské dedičstvo a druhou stretnutie s St. Clair Bayfieldom, nemanželským synom anglického grófa a neúspešného herca. Florence začala chodiť na hodiny spevu.
Napriek vokálnej a hudobnej nepresnosti jej vystúpení, ktoré sa konali väčšinou v malých salónoch a recitačných halách, sa Florence Foster Jenkins stala populárnou hlavne pre nevedomky poskytovanú zábavu. Veľmi skoro si trúfla spievať árie Verdiho, Mozarta či Johanna Straussa a dokonca Brahmsov lieder. Nedostatok jej speváckeho talentu lákal ďalších a ďalších nadšencov a jej sláva sa rozšírila do všetkých salónov kam chodila najvyššia newyorská smotánka. Jej spev bol však katastrofálny.
Florenciným absolútnym triumfom bol jej výkon v Carnegie Hall 25. októbra 1944. Vstupenky boli vypredané za dve hodiny.
-Reklamná správa-